Zadajte hľadaný výraz

Potravinárstvo Z ekonomiky

Odvod pre reťazce vyvoláva rôzne reakcie

Odvod pre reťazce vyvoláva rôzne reakcie
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Od budúceho roka by mali obchodné reťazce platiť štátu špeciálny odvod vo výške 2,5 percenta z obratu. O návrhu opatrenia by mali poslanci v prvom čítaní v parlamente rozhodovať už o pár dní. Reakcie naň sú však rôzne.

Návrh pochádza z dielne poslancov za SNS, ktorá má pod správou aj ministerstvo pôdohospodárstva. Jej predseda Andrej Danko už pred niekoľkými mesiacmi oznámil, že štát sa pokúsi reťazce zdaniť špeciálnym odvodom. Ministerka Gabriela Matečná prípravu opatrení avizovala počas výstavy Agrokomplex v auguste 2018.

„Občania sa nás pýtajú, prečo je na pultoch tak málo slovenských potravín? Prečo sú slovenské potraviny drahšie ako zahraničné? A prečo potraviny tej istej značky sú u nás menej kvalitné ako v západných krajinách. Dôvodom sú najmä vysoké obchodné prirážky, ale aj množstvo ďalších neprimeraných praktík reťazcov. Naša trpezlivosť s týmto drakonickým správaním skončila,“ uviedla šéfka rezortu.

Zavedenie odvodu by sa malo vzťahovať len na reťazce, ktoré majú prevádzky aspoň v dvoch okresoch a majú najmenej 10-percentný obrat z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi.

Ministerstvo predpokladá, že špeciálnym odvodom by sa do systému malo vrátiť asi 120 miliónov eur, s ktorými už ráta aj návrh budúcoročného štátneho rozpočtu.

„Robíme množstvo opatrení, aby sme zmiernili dopad nekalých obchodných praktík, na ktorých profitujú obchodníci. Z celej marže v dodávateľsko-potravinárskom reťazci – poľnohospodár, potravinár, obchodník, je práve ten obchodník, ktorý má maržu najvyššiu. Čiže myslím si, že 2 a pol percenta nie je niečo, čo by malo alebo čo zvýši spotrebiteľské ceny,“ vysvetlila Matečná.

Diskusie o zavedení odvodu víta Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

„Dodatočný odvod reťazcov by mal napomôcť a vrátiť nejakým spôsobom obchodnú maržu, ktorú obchodné reťazce na slovenských výrobkoch majú, do potravinárskeho sektora. Cieľom by mal byť väčší počet slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov,“ uviedol predseda Emil Macho.
Ani on pritom dôvod na dvíhanie cien v obchodoch nevidí.

„Strašenie zo strany obchodných reťazcov, že automaticky to prispeje k dvihnutiu cien, na toto by som rád odpovedal otázkou – minulý rok prišlo k zdvihnutiu cien potravín o 5,4 percenta, to je štatistický údaj a žiadny odvod sme tu nemali a ja nepoznám nejakého farmára alebo potravinára, ktorý by profitoval z toho zdvihnutia cien a myslím si, že nie je na mieste strašenie zdvihnutím cien skrz tento odvod,“ dodal Macho.

Obchodné reťazce to však nevylučujú. Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) návrh považuje za diskriminačný.

„K samotnému návrhu sa bližšie vyjadríme až po dôkladnej analýze. V každom prípade to môže mať negatívny dopad na bežných spotrebiteľov aj na ďalšie investície zo strany reťazcov na Slovensku,“ uviedlo v stanovisku SAMO.

Podľa niektorých poľnohospodárov sa dvíhanie cien už začalo. Údajne ceny zdvihol jeden z reťazcov. O ktorý reťazec ide ale zdroj povedať nechcel. Podľa jeho vyjadrení dvíhanie cien odštartovalo už pred samotným rokovaním o zákone, aby nebolo nápadné a obchodník nemohol byť otvorene obvinený zo zdražovania práve pre zmeny v legislatíve.

Obavy z dvíhania cien majú napríklad ovocinári.

„S istými obavami sa pozerám na to, keď ich štát zaťaží. Samozrejme, že to budú prenášať v maximálnej miere na konečného spotrebiteľa. Ale či sa tieto peniaze dostanú k poľnohospodárom, a ak áno, tak kam sa dostanú? Ak to dáme všetko na nepoistiteľné škody, vplyv sucha, určite to pomôže, ale my farmári si to tvrdo zaplatíme,“ myslí si Marián Varga z Ovocinárskej únie Slovenska.

Ministerstvo už deklarovalo, že peniaze získané z 2 a pol percentného odvodu sa vrátia do agropotravinárskeho sektora. Zdržanlivý postoj k návrhu majú zatiaľ potravinári.

„Snažíme sa komunikovať s rezortom, najmä ohľadom možných negatívnych dopadov na potravinárky priemysle, hlavne čo sa týka pultových predajní našich členov. Sú tu isté obavy, aby to nebolo prenesené na potravinárov. Dôležité je povedať, že naozaj je potrebné investovať do nových technológií, aby sme zostali konkurencieschopní so zahraničnými výrobcami, takže peniaze v sektore sú potrebné. Otázne je, ako to bude všetko nastavené, a to je ešte predmetom ďalších rokovaní,“ uviedla riaditeľka Potravinárskej komory Jana Venhartová.

Proti návrhu už avizovali výhrady opozičná SaS aj koaličný Most Híd. Poslanci by o ňom mali v parlamente rokovať v prvom čítaní na októbrovej schôdzi, ktorá sa začína v stredu 16.10.2018. Ak by zákon prešiel celým legislatívnym procesom, do platnosti by mal vstúpiť od januára 2019.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments