Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Názory a komentáre Z domova

Odkaz vlády k Plánu obnovy a odolnosti: „slovenské agropotravinárstvo nepotrebujeme“

Odkaz vlády k Plánu obnovy a odolnosti: „slovenské agropotravinárstvo nepotrebujeme“

Agropotravinárstvo nie je prioritou slovenskej vlády – podobne ako ani tých predošlých. Treba to vnímať ako fakt. Aj keď programové vyhlásenie vlády deklaruje zvýšenie potravinovej sebestačnosti ako strategický záujem štátu, ide len o prázdne slová, hrajúce na strunu predvolebných preferencií. Píše vo svojom komentári Jozef Artim, ústredný riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Ani koronakríza nepresvedčila vládnych predstaviteľov

Cieľom Plánu obnovy a odolnosti je zmierniť vplyv krízy spôsobenej pandémiou Covid-19, obnoviť ich rastový potenciál a zvýšiť odolnosť krajín v budúcnosti.

Národný plán obnovy a odolnosti členskej krajiny vysiela silný politický signál a určuje smer pre strednodobé a dlhodobé reformné a finančné intervencie v štáte. Práve preto je dôležitým signálom, či vláda považuje agropotravinársky sektor za významný z hľadiska potrebnej obnovy a budovania jeho odolnosti, pričom výška finančnej alokácie je menej dôležitá.

Agropotravinárstvo nie je prioritou terajšej slovenskej vlády – podobne ako ani tých predošlých. Je potrebné vnímať to ako fakt. Aj keď programové vyhlásenie deklaruje zvýšenie potravinovej sebestačnosti ako strategický záujem štátu, ide len o prázdne slová hrajúce na strunu predvolebných preferencií. Keď ani koronakríza a ani klimatická kríza nepresvedčili vládnych predstaviteľov o význame sektora, ťažko niečo iné presvedčí.

Deklarácia strategickosti odvetvia

Je zlyhaním vedenia rezortu, že nedokázalo presadiť do Plánu obnovy žiadnu z deklarovaných priorít (modernizácia a obnova potravinového dodávateľského reťazca, revitalizácia závlah a zadržiavanie vody v krajine, prírodne blízke obhospodarovanie lesov a ak pozemkové úpravy, tak aj s krajinotvorbou,). Ide o oprávnené priority pre budovanie odolnosti a zachovanie produkčného potenciálu krajiny vplyvom klimatických zmien a pandémie. Súčasťou plánu obnovy mali byť odôvodnene napríklad vodozádržné opatrenia, zavlažovacie systémy, odvodňovacie kanály, protierózne opatrenia, zlepšovanie pôdnych vlastností, členenie krajiny, organická hmota v pôde, malé vodné plochy, ale určite aj spracovateľské odvetvie (ktoré je v rámci SPP podporované len okrajovo) atď.

Vedenie rezortu sa teraz snaží politické zlyhanie zľahčiť – hovorkyňa rezortu nedávno zdôrazňovala, že agrosektor nie je závislý od plánu obnovy, keďže ministerstvo vynakladá a vynaloží úsilie na čo najefektívnejšie využitie už alokovaných zdrojov v rezorte. Pri zaradení či nezaradení agropotravinárstva do plánu obnovy ide však primárne o deklaráciu strategickosti odvetvia, nielen o objem finančných zdrojov. Samotná Európska komisia (EK) považuje agropotravinársky sektor za kritickú infraštruktúru (aj aktuálne pri odporúčaniach EK pre poradie očkovania hovorí o agropotravinárstve ako o základnom odvetví mimo zdravotníctva).

Desiatky miliónov do ošípaných, hydiny alebo zeleniny môžu zmazať stomiliónové saldá

Iné členské štáty agropotravinárstvo v pláne obnovy majú

Na Slovensku nebol agrosektor podporený počas korony a následky pandémie sa nebudú v sektore riešiť ani prostredníctvom plánu obnovy, teda finančných prostriedkov primárne na to vyčlenených.

Plány obnovy iných členských krajín agropotravinárstvo zahŕňa, keďže v iných európskych krajinách patrí medzi národné priority. Zdroje z plánu obnovy sú tak faktorom ďalšieho prehĺbenia nerovnováhy na jednotnom trhu – spolu s rozdielnou štátnou pomocou a zaostávaním konvergencie v rámci SPP.

Ministerstvo financií najčastejšie zdôvodňovalo vynechanie agropotravinárstva tým, že sa nenachádza v európskom semestri a tiež samostatným programom pre poľnohospodárske výdavky (SPP). To je však aj prípad iných členských krajín, a predsa agropotravinárstvo v pláne obnovy majú.

Napríklad Francúzsko vo svojom pláne obnovy zdôrazňuje posilnenie hospodárskej nezávislosti (vrátane potravinovej sebestačnosti) a v rámci časti o ekológii má zahrnuté viaceré agropotravinárske opatrenia (400 mil. eur na transformáciu sektora, t. j. na ekologickú výroby, lokálne potravinové projekty, 100 mil. eur na nezávislosť od dovozu bielkovinových plodín, 250 mil. eur na modernizáciu bitúnkov, biologickú bezpečnosť a welfare zvierat, 250 mil. eur na obnovu a na modernizáciu poľnohospodárskych technológií a 200 mil. eur na lesy).

Podobne aj napríklad rumunský plán obnovy zahŕňa agropotravinárstvo a zaujímavý je tiež deklarovaný postoj Rumunska, že európske priority sú síce dôležité, ale oni sa musia sústrediť na svoje aktuálne potreby v rámci prioritných oblastí.

Zdroje investované tak, aby generovali dlhodobý vplyv na rozvoj krajiny

Celkovo slovenský národný plán obnovy ako taký kladie dôraz na ciele EÚ, nie na národné potreby. Takisto platí, že zatiaľ čo iné krajiny chcú rozvíjať existujúce národné zručnosti a odborné znalosti, my ideme investovať do úplne nových oblastí, čo je mimoriadne rizikové (jedna vec je modernizovať, iná prebudovať). Dôraz sa tiež kladie na to, aby sme zdroje minuli (lebo u nás je aj to problém) – v pláne obnovy však ide o to, že zdroje nemajú byť „minuté“, ale investované tak, aby generovali dlhodobý vplyv na rozvoj krajiny.

V rámci Mechanizmu na podpory obnovy a odolnosti sme teda z Bruselu dostali akési „európske priority“ (čo je obsahovo prázdny pojem, keďže každá krajina má iné priority), o ktorých ani nevieme, kto ich vlastne vymyslel. De facto si požičiavame peniaze nie na to, čo potrebujeme, ale na priority konkrétnych vyspelých európskych ekonomík. Veľmi sa však nad tým nezamýšľame – od počiatku sa hovorí len o tom, ako sa peniaze rozdelia.

Dokumenty sa tvoria za zatvorenými dverami

Príprava slovenského plánu obnovy a odolnosti bola netransparentná a neparticipatívna (čo je modus operandi súčasnej vlády – teda minimálne MF SR a MPRV SR). Je to v prvom rade podraz na občanoch, ktorí budú tieto zdroje tridsať rokov splácať (reformné leto neprebehlo a ani reformné babie leto, jeseň či zima). Zástupcovia agropotravinárstva neboli aktérmi pri formulácii plánu obnovy – a obdobne, zdá sa – nebudú aktérmi ani pri formulácii národného strategického plánu SPP, keďže tieto kľúčové dokumenty sa tvoria za zatvorenými dverami (otázna je aj participácia na tvorbe dlhodobej koncepcie poľnohospodárstva a potravinárstva).

V iných krajinách samospráva, jednotlivé ministerstvá a občianska spoločnosť významne participujú na tvorbe plánu obnovy. Napríklad v Poľsku bolo už v prvotnej fáze predložených 1200 projektov (588 zaslali samosprávy a 662 ministerstvá) a v pracovných skupinách sú v súčasnej fáze tieto projekty kombinované, analyzované, posudzované vzhľadom na kritériá.

Záverom musíme sucho konštatovať že vláda, ale aj rezortné ministerstvo odkazuje že slovenské agropotravinárstvo nie je priorita, nepotrebuje ho ani obnoviť a ani nie je súčasťou odolnosti krajiny.

Ako budú prerozdelené peniaze v rámci priorít (zdroj MF SR):

✓ Zelené Slovensko
• Obnoviteľné zdroje a energetické siete (100 mi. €)
• Zelená obnova budov (700 mil. €)
• Modernizácia železníc (700 mil. €)
• Dekarbonizácia priemyslu a alternatívne palivá (400 mil. €)

✓ Lepšie vzdelanie pre každého
• Dostupné a inkluzívne vzdelávanie pre všetky deti (150 mil. €)
• Vzdelávanie pre 21. storočie (450 mil. €)
• Zvýšenie výkonnosti slovenských vysokých škôl (200 mil. €)
• Podpora celoživotného vzdelávania, najmä digitálnych zručností (50 mil. €)

✓ Konkurencieschopné a inovatívne Slovensko
• Veda, výskum inovácie a digitálna ekonomika (600 mil. €)
• Lákanie a udržanie talentov (100 mi. €)

✓ Efektívny štát a digitalizácia
• Zlepšenie podnikateľského prostredia (60 mil. €)
• Reforma justície (200 mil. €)
• Opatrenia proti korupcii a bezpečné Slovensko (200 mil. €)
• Štát v mobile, rýchly internet, kybernetická bezpečnosť (485 mil. €)

✓ Zdravý život pre každého
• Ústavná a akútna starostlivosť (1 100 mil. €)
• Starostlivosť o duševné zdravie (100 mil. €)
• Dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť (250 mil. €)

Autor článku: Jozef Artim - ústredný riaditeľ SPPK
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1546 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

1 komentár

  1. starý gazda
    13. januára 2021

    ved pre krajinotvorbu je doležitejšia monitoring medveda a vlka za miliony samozrejme s postele ako vysadba o ošetrovanie lesa najlepši je samovivoj
    pre zasržanie vody v krajine a kvalitu pody je najdoležitejšie dat vlastnikom podu v 1-1 však na kuskoch sa stavat bunbalovy a chaty nedaju

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.