Končí sa tohtoročná žatva na Slovensku. Začína byť jasné, že to bude rok prelomový. Musí byť. Najmä v prístupe pestovateľov, ktorí boli roky zvyknutí na rutinu v pestovaní obilnín a olejnín. Tretí ročník dobrej úrody za sebou prináša otázku – ako ďalej?

Je ešte možné pokračovať takto bez zmien v štruktúre rastlinnej výroby a zvyšovať domáce zásoby obilia, keď už dnes dosahujú vyše 2,2 mil. ton? Je to o 56% viac ako pred rokom a zvyšuje sa najmä podiel pšenice. Naša sebestačnosť v rámci obilnín presahuje 155% a celkový prebytok obilnín dosahuje takmer 2 milióny ton!

Kto sa spoliehal na vývoz, bol zrejme sklamaný – ten sa totiž za posledný rok výrazne znížil a nedá sa očakávať zmena k lepšiemu ani v tomto roku. Svetový obchod sa špecializuje a zameriava na vysokokvalitné poľnohospodárske produkty. Ak chceme uspieť, musíme prispôsobiť výrobu dopytu. A to čím skôr. Veď aj naše južné regióny by mohli pestovať napr. kvalitnú Panónsku pšenicu, či viac tvrdej pšenice na cestovinárske účely, alebo aj iné, menej známe druhy obilnín a pseudoobilnín, ako je pohánka, amarant, mrlík čílsky (quinoa), po ktorých stúpa dopyt.

Situáciu nezachráni ani domáca spotreba – aj tá za ostatný rok klesla, najmä na kŕmne a osivárske účely. Niet sa čomu čudovať, pri trendoch v živočíšnej výrobe u nás, najmä v počtoch ošípaných a hydiny. Ťažko tiež očakávať, že nová STN na pšenicu mäkkú, ktorá by mala byť upravená o hodnotenie kvality na pekárenské a cestovinárske účely, markantne zlepší situáciu v prospech domáceho odbytu obilia. A zázraky na počkanie v živočíšnej výrobe nefungujú.

Ako sme sa dostali až sem? Keď porovnáme zberové plochy obilnín za ostatných hoci 40 rokov, zistíme, že sa nezvyšovali, skôr naopak. Kým v r. 1975 bola výmera obilnín 898 639 hektárov, v r. 2015 bola 749 217 ha. Najväčší pokles pritom zaznamenali pestovateľské plochy raže, jačmeňa a ovsa. Naopak zdvihli sa hektáre s kukuricou, tritikale a ostatnými obilninami. Koho zaujíma pšenica, tak v r. 1975 sa zberala z plochy 374 690 ha a v r. 2015 z plochy 377 899 ha. To, čo zvyšovalo produkciu obilnín bola ich hektárová úroda. Kým v r.1975 bola priemerná úroda obilnín 3,76 tony na hektár, v r. 2015 bola 5,08 t/ha (rok predtým 6,04 t/ha). Z toho pšenica dosahovala v r. 1975 hektárovú úrodu 3,94, v r. 2015 to bolo 5,51 (maximum 5,80 t/ha však patrí roku 1988). V konečnom dôsledku nám teda rokmi stúpala produkcia. Kým v r. 1975 bola celková produkcia obilia na Slovensku 3,35 mil. ton, v r. 2015 to bolo 3,81 mil. ton (rok predtým 4,71 mil. t).

Čo sa teda stalo po ceste za lepším zajtrajškom? Dnes sa už nestačí prejsť po šírom láne zlatej pšenice, aby sme dokázali, že uživíme národ. Veď v celej škále hospodárskych plodín máme rezervy najmä v pestovaní strukovín, okopanín, objemových krmovín, špeciálnych plodín, ale aj zeleniny a ovocia. Paradoxne, aj keď najväčší vzostup na pestovateľských výmerách zaznamenali olejniny, tie ešte stále majú pomerne dobrý odbyt. Ak by sme porovnávali produkciu u olejnatých semien, tie sa v r. 1975 pestovali na ploche 16 317 ha, v r. 2015 už na 244 324 ha. To je nárast pestovateľských plôch olejnín o 1500% v priebehu 40 rokov! Najväčší podiel na tom má samozrejme repka olejka a slnečnica. V ideálnom osevnom postupe, o ktorom sa učia mladí na škole, by mali byť zastúpené všetky vyššie spomínané plodiny, ak má byť hospodárenie na pôde trvaloudržateľné a ekonomické. Je zrejmé, že podiel jednotlivých druhov na reálnom osevnom postupe sa v priebehu rokov dramaticky zmenil. Dalo by sa povedať, že „koláč“ sa ochudobňoval o hrozienka, mandle, lekvár, mak a zostala nám iba múka, olej a voda s trochou tvarohu. Takýto koláč nechutí tak dobre ani pôde, z ktorej vzchádza a neminie sa za takú cenu, ako by mohol…

Zdroj: ŠÚ SR (Situačná a výhľadová správa VÚEPP pre obilniny, jún 2016).

Prečo ale povestný „čierny peter“ zostal v rukách pestovateľov obilnín? Prečo sme ich produkciu takto prehnali, keď na Slovensku (a v okolí) nepribúdalo enormne viac obyvateľov, ktorí by si žiadali viac chleba, piva. Nemáme ani viac hospodárskych zvierat, ktoré by skŕmili viac zmesí. Nemáme ani toľko liehovarov, bioetanolových, či iných spracovateľských kapacít pre odbyt obilia. A dokonca ani cudziu armádu vojakov, ktorých treba živiť. Zostáva otázka „čo iné teda máme pestovať?“ Keď zrátame hektáre, na ktorých by sme mali ustúpiť od pšenice, kukurice a jačmeňa, prídeme k číslu 200-tisíc. Čo iné pestovať na 200 000 hektároch? Toto bude kardinálna otázka tohto roku.

Táto otázka však úzko súvisí s ďalšími – napr. ako zabrániť ďalšej degradácii pôdy, zvyšovaniu potreby používania pesticídov, herbicídov a umelých hnojív? Ako zlepšiť odbytovú cenu obilnín, aby neklesala pod výrobné náklady? Ako by sme mohli zlepšiť iné možnosti odbytu obilnín, napr. cestu k morským prístavom? A vôbec, netreba sa najskôr zamyslieť nad domácimi spracovateľskými kapacitami v potravinárstve? Veď saldo zahraničného obchodu z roka na rok stúpa! Nie sme schopní doma vyrobiť viac vlastných, kvalitných potravín? Po čom je dopyt na Slovensku? Možno zistíme, že automobilový priemysel by potreboval viac konopných vláken. Sú dodávatelia osív pripravení na radikálnejšie zmeny v štruktúre osevu? Mohli by naši vedecko-výskumní pracovníci ponúknuť praktické agrotechnické návody na pestovanie vysokokvalitných odrôd obilnín, alebo aj menej tradičných plodín? Kto však zabezpečí ich odbyt, keď ich už dopestujeme? A kto by sa nad tým všetkým mal vlastne zamyslieť…?

Dúfam len, že nedospejeme do štádia, keď budeme musieť sypať obilie do mora…ale moment, ani to tu na Slovensku nemáme…

Zdroje informácií: Štatistický úrad SR, VÚEPP.