Zadajte hľadaný výraz

Z domova Zaujímavosti

Nové laboratóriá posilnia výskum aj v agrooblasti

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre spustila do prevádzky nové moderné laboratóriá. Ide o poslednú časť laboratórií, ktoré sú súčasťou projektu vedecko-výskumného centra Agrobiotech. To otvorili na jeseň 2015 v areáli Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Na poľnohospodársky sektor sa ale zamerajú aj nové laboratóriá v novovybudovanom  pavilóne pri UKF. Ide o laboratórium molekulárnej biológie, laboratórium embryotechnológií a laboratórium biológie rastlín.

„V laboratóriách biológie stresu rastlín sa snažíme identifikovať mechanizmy rezistencie rastlín na nežiaduce zložky životného prostredia. Teda snažíme sa identifikovať tolerantné druhy rastlín a využiť mechanizmy rezistencie vo vyšľachtení takýchto tolerantnejších odrôd,“ uviedla vedúca laboratória Beáta Piršelová z UKF.

Vedci sa zameriavajú najmä na plodiny, ktoré sa pestujú bežne aj u nás. Pestujú ich v špecializovaných prístrojoch pri presne stanovených podmienkach, aby výsledky boli preukázateľné a porovnateľné aj so zahraničným výskumom.

“V súčasnosti sa často stretávame so suchom, novou a aktuálnou témou je aj znečistenie prostredia ťažkými kovmi. Takže keď nájdeme rastliny, ktoré sú odolné voči týmto nepriaznivým faktorom životného prostredia, vieme ich využiť napríklad na dekontamináciu, napríklad v procese fytoremediácie, keď tie rastliny vyťahujú toxické kovy z pôdy a vieme ich tak využiť. Ukazuje sa napríklad, že kukurica nie je vhodná na fytoremediáciu, ale skôr na fytostabilizáciu, teda vlastne ona pomocou svojich koreňov tie kontaminanty dokáže fixovať a to umožňuje, že toxické kovy neodchádzajú ďalej do iných častí životného prostredia. Ale je to aj odrodovo závislé, takže je to aj ďalšia otázka, hľadať také odrody, ktoré to dokážu,“ dodala Piršelová.

Laboratórium emryotechnológií sa zas zameriava na výskum DNA v súvislosti s reprodukciou hospodárskych zvierat.

„Pracovisko aj vybavenie je zamerané na výskum a manipulácie väčšinou samičími bunkami hospodárskych zvierat. Vedci sa zameriavajú najmä na ošípané a čiastočne na hovädzí dobytok. Sú tu mikromanipulačné jednotky, kde pod konfokálnym mikroskopom vedia prenášať jadrá z bunky do bunky alebo najnovšie už aj jadierka, čo je ešte menšie ako jadro, je to citlivá a ťažká práca, dokonca trénujú a kooperačne spolupracujú v Nemecku,“ vysvetlil Roman Kuna z Katedry botaniky a genetiky UKF.

Výskum smeruje k skvalitneniu reprodukčných schopností hospodárskych zvierat

„Praktický dopad to má mať na šľachtenie hospodárskych zvierat, najmä ošípaných a hovädzieho dobytka, čiastočne aj oviec, ale tie modely sú prenositeľné na ľudský organizmus a ľudské bunky. Práve časť výskumu sa robí aj na myšiach, čo je bežný predstupeň pred výskumami na bunkách človeka. Vedci si tu všímajú najmä vnútromaternicový vývoj a ten čo nasleduje po oplodnení, aby prvé fázy vývoja a vývinu embrya a plodu boli pod želanou kontrolou a pod takzvanou manipuláciou, ktorá má mať výsledok v lepšom monitoringu vývoja hospodárskych zvierat ešte pred ich narodením,“ dodal Kuna.

Laboratóriá vznikali 4 roky a ich výstavba aj zariadenie stálo 1,5 milióna eur. Univerzita Konštantína filozofa na ich vybudovanie dostala aj dotáciu z ministerstva školstva vo výške 1,3 milióna eur.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku:

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments