Prideľovanie agrodotácií na Slovensku funguje v korupčnom prostredí, ktoré vytvára priestor pre podvody, úplatky aj neefektívne využitie peňazí určených poľnohospodárom. Aj také sú závery Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý vykonal kontrolu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, zacielenú práve na prideľovanie agrodotácií.

Kontrolóri dokážu preveriť len 5-percent prijímateľov

„Pri preberaní európskej legislatívy nevyužili slovenské orgány všetky možnosti, aby zaručili efektívne vynakladanie zdrojov a zamedzili zneužívaniu systému. Výsledky kontroly potvrdili, že na Slovensku môže získať priamu podporu nielen vlastník či nájomca pôdy, ale ktokoľvek bez preukázania právneho vzťahu k tejto pôde. Absentuje však aj mechanizmus na riešenie sporov v prípadoch, ak podporu na tú istú plochu žiadajú viacerí žiadatelia,“ konštatuje NKÚ v záverečnej správe kontroly.

Úrad v systéme vidí viacero nedostatkov. Aj preto podľa neho nemuseli byť milióny eur v uplynulých rokoch využité efektívne a transparentne.

„Priame podpory z EPZF, ktoré v roku 2018 dosiahli v SR 450 miliónov eur, môže získať široká skupina fyzických a právnických osôb len na základe predloženia žiadostí, v ktorých deklarujú splnenie podmienok pre konkrétnu podporu. Napríklad obhospodarovanie lúky či pôdy určitej rozlohy. Ak vopred definované podmienky nesplnia, žiadosť môže byť zamietnutá. Za správnosť údajov je plne zodpovedný žiadateľ. Nezrovnalosti, či odchýlky od skutočnosti však odhalí len kontrola PPA. V prípade najpočetnejšej skupiny žiadostí o jednotnú platbu na plochu, kde je objem financií na úrovni približne 160 mil. eur  ročne, dokážu kontrolóri PPA preveriť na mieste len 5% prijímateľov z takmer dvadsiatich tisíc,“ upozorňuje NKÚ.

To podľa úradu vytvára priestor pre podvodné poberanie dotácií, aj pre možné úplatky pri agrodotáciách.

Zjednotiť a zefektívniť je potrebné aj žiadosti o projektové podpory

Úrad preto PPA odporúča zvýšiť počet kontrol, a to v nadväznosti na zvýšenie počtu pracovníkov – kontrolórov. Systému by tiež pomohla elektronizácia a digitalizácia. Rezort pôdohospodárstva priznáva, že by ju zaviesť chcel. Vyžaduje si to však čas aj peniaze.

„PPA sa snaží v rámci svojich personálnych a finančných možností zelektronizovať svoje procesy, o čom svedčí aj rok 2020, kedy žiadatelia mohli svoje žiadosti o priame podpory podať plne elektronicky prostredníctvom portálu Slovensko.sk. Táto možnosť ešte neznamená, že ju žiadatelia aj vo veľkom využívajú. PPA sa snaží aj s minimálnymi rozpočtovými prostriedkami, avšak nie vždy je to spojené s pochopením či snahou zo strany žiadateľov, ktorí stále v príliš vysokej miere preferujú papierovú komunikáciu,“ uviedla hovorkyňa MPRV SR Anežka Hrdá.

Rezort priznáva, že zjednotiť a zefektívniť treba aj prístup k žiadostiam o projektové podpory.

MPRV: Prvé lastovičky 4.1 a COVID

„Tu treba začať budovať systémy pre výhradne elektronické podávanie žiadostí vrátane príloh – napojenie na RPO, finstat, Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne a na iné registre priamo súvisiace s implementáciou jednotlivých opatrení. Prvé lastovičky by mali byť nové výzvy na 4.1 a COVID, ktoré by sme chceli elektronizovať, ale tiež iba určitým dočasným riešením, ktoré bude treba nahradiť,“ dodala hovorkyňa ministerstva.

Popri elektronizácii by prideľovanie dotácií na Slovensku pomohli zefektívniť a stransparentniť aj ďalšie kroky. NKÚ v správe konštatuje, že treba vyriešiť aj otázku prideľovania peňazí bez preukazovania právneho titulu k pôde. Vláda sa v svojom programovom vyhlásení zaviazala k tomu, že dotácie preukázaním vzťahu podmieni. V praxi to však podľa poľnohospodárov nebude možné.

Najväčším problémom rozdrobenosť vlastníckych vzťahov?

„Z nášho pohľadu je nemožné pri každej žiadosti na platbu predkladať nájomné zmluvy. Preto je dôležité zavedenie tzv. registra užívateľov poľnohospodárskej pôdy, ktorý by sa prepojil so systémom PPA a vtedy by to bolo oveľa transparentnejšie. Avšak o tomto registri, ako aj o ostatných opatreniach netreba len rozprávať, ale treba ich, bez ohľadu na to, koľko sme po voľbách, dostať do praxe,“ upozornil predseda SPPK Emil Macho.

K najväčším problémom pri preukazovaní vlastníctva je rozdrobenosť pôdy. Na Slovensku máme asi 99 miliónov vlastníckych a spoluvlastníckych vzťahov.

„Bežná parcela má rozlohu asi pol hektára a vlastní ju 12 ľudí, ktorých je ťažké zohnať, niektorí nemajú záujem podpisovať zmluvy s užívateľmi a preto preukazovanie vlastníctva pre poľnohospodárov je problémové a bolo by veľmi náročné, aj finančne. Je to pomerne zlá situácia. Riešením by z dlhodobého hľadiska boli pozemkové úpravy,“ myslí si odborník zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Ján Pokrivčák.

Budú žiadatelia komunikovať s PPA výhradne elektronicky?

Pozemkové úpravy sa na Slovensku roky zanedbávali. Aktuálne sú financované z eurofondov, na vyriešenie rozdrobenosti však treba každoročne aj peniaze z rozpočtu. Pokiaľ by sa našli, komasácie na celom území by trvali 20-30 rokov.

Peniaze bude potrebné nájsť aj na spomínanú digitalizáciu a elektronizáciu systému prideľovania agrodotácií.

„Uvažuje sa napr. aj nad tým, že by vznikol obdobne ako napr. v Česku alebo v Rakúsku webový portál pre farmára, kde by žiadatelia komunikovali s PPA výhradne elektronicky. Chce to však opätovne množstvo práce a hlavne  financií, pretože je potrebné zintegrovať rôzne dátové zdroje – GIS/LPIS/GSAA, OR SR, RPO, veterinárov, plemenárov (CEHZ), fytosanitárov (UKSUP – register vinohradov napr., register ekologických poľnohospodárov, atď.), v neposlednom rade aj dáta zo Slovenského pozemkového fondu do GIS. Samozrejme cieľom PPA je úplná elektronizácia procesov, aby čo najmenej administratívne zaťažovala žiadateľov. Treba však podotknúť, že táto elektronizácia je dlhodobým procesom, ktorý nie je možné realizovať bez dostatočných rozpočtových finančných prostriedkov, ktorým sa PPA v dlhodobom horizonte nedostáva,“ dodala Anežka Hrdá z MPRV SR.

Pri prípadnej elektronizácii bude potrebná aj spolupráca poľnohospodárov.

„Je otázne, ako budú na elektronizáciu poľnohospodári pripravení, najmä tí malí, rodinní alebo možno začínajúci poľnohospodári. Preto bude potrebné zriadiť v regiónoch centrá prvého kontaktu, ktoré budú poľnohospodárom pomáhať,“ zdôraznil Emil Macho z SPPK.

Pokrivčák: PPA ako poskytovateľ služieb

V tomto smere by podľa Jána Pokrivčáka mala snaha vychádzať práve od štátu.

„Treba to riešiť školeniami, vzdelávaním, štát môže na to vyčleniť zdroje aj v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Takisto štát môže poskytovať nejaké služby v tomto smere, takže nie je to problém, ak sa aj PPA bude správať ako poskytovateľ služieb a nie čisto ako kontrolný úrad, ktorý chce nájsť chyby. Prístup by mal byť taký, že my sme tu pre poľnohospodárov a poskytujeme im služby, vrátane služieb v informačných a komunikačných technológiách,“ dodal Ján Pokrivčák.