To, že schvaľovanie pravidiel novej spoločnej poľnohospodárskej politiky sa na Slovensku dialo doslova na poslednú chvíľu, nie je žiadnou novinkou. Poľnohospodári celý proces kritizovali aj vlani, kedy z rezortu prichádzala ako odozva najmä reakcia, že zabrzdenie prípravy zapríčinilo bývalé vedenie rezortu. Nech už bol na príčine ktokoľvek, faktom je, že pravidlá platné od tohto roka, odobrila definitívne Európska komisia len pár týždňov pred koncom toho starého.

Navyše, čo sa týka samotnej národnej legislatívy a potrebných vyhlášok, niektoré z nich dobiehajú celý proces až teraz. Tak je to aj v prípade nariadenia vlády, ktoré ustanovuje pravidlá predkladania žiadostí, výkonu kontroly či znižovania priamych podpôr v rámci nového obdobia. Návrh, ktorý tieto oblasti rieši, uzrel svetlo sveta v rámci pripomienkového konania len koncom februára. Vláda ho na stôl zatiaľ nedostala, a to sa už o pár týždňov očakáva spustenie novej kampane žiadania o priame platby.

Skrátený proces

Predmetný návrh vyhlášky sa do medzirezortného pripomienkového konania dostal 27. februára tohto roka. Na vyjadrenie svojich postrehov v podobe pripomienok mali záujemcovia čas len deväť dní – z toho sedem pracovných.

„Návrh nariadenia vlády sa predkladá na skrátené pripomienkové konanie v minimálnom možnom trvaní z dôvodu naliehavosti v termíne a potreby implementovania právne záväzných aktov Európskej únie a Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky, a z toho vyplývajúcej hroziacej značnej hospodárskej škody spočívajúcej v riziku, že neprijatím tohto návrhu nariadenia vlády by bolo znemožnené vyplácanie finančných prostriedkov z príslušných fondov Európskej únie a súvisiace podávanie žiadostí a ich administrácia,“ píše sa v predkladacej správe ako dôvod skráteného legislatívneho procesu.

Informáciu o tom, prečo sa návrh do medzirezortného pripomienkového konania nedostal skôr, aby bol zabezpečený dostatok času pre riadny legislatívny proces, už správa neuvádza. Okrem iného sa v nej však píše:

„Dátum nadobudnutia účinnosti je navrhnutý tak, aby adresáti právneho predpisu mali primeraný čas na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.“

Podľa návrhu by nariadenie po tom, ako ho schváli vláda, k čomu zatiaľ nedošlo, malo platiť od 15. apríla. To je tiež termín, v ktorom poľnohospodári očakávali začiatok novej kampane. Po minulé roky sa začínala v podobnom termíne – v posledných dvoch rokoch to bolo 19. apríla, v roku 2018 ju spustili dokonca už 22. marca.

„Pätnásty apríl tento rok vychádza na sobotu, a teda začiatok kampane by mohol byť 17. apríla. Zo skúsenosti nemožno očakávať, že bude v tento deň kampaň otvorená. Vždy o niečo mešká,“ skonštatoval Lukáš Hríbik zo spoločnosti ICS Production, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblasti poľnohospodárskej administratívy.

Podľa neho bude kampaň určite meškať.

„Poľnohospodári tak na pripravenie svojich žiadostí budú mať menej ako jeden mesiac. A to pritom vstupujeme do nového obdobia s úplne inými povinnosťami. Budú tam veľké zmeny napríklad v systéme GSAA, čo sa týka podávania žiadostí. Takže času bude naozaj málo,“ dodal Hríbik.

87 pripomienok

Aktuálne je návrh stále v procese vyhodnotenia pripomienkového konania. V rámci neho bolo predložených 87 pripomienok, z ktorých bolo 48 zásadných.

„Žiadame prepracovanie návrhu nariadenia do konkrétnejšieho a jasnejšieho znenia. Predložený návrh nariadenia so 142 odkazmi pod čiarou je pre bežného poľnohospodára nezrozumiteľný, ťažko čitateľný, neprehľadný a z toho dôvodu v praxi nepoužiteľný. Upozorňujeme, že právna úprava má byť jasná, vecná a zrozumiteľná, pričom jednou z nevyhnutných súčastí obsahu princípu právneho štátu je aj požiadavka právnej istoty. Súčasne zásadne žiadame MPRV SR o urgentné vypracovanie podrobného usmernenia, predovšetkým v nadväznosti na prílohy,“ vyjadrila sa v jednej zo zásadných pripomienok aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Komora tiež žiada zníženie navrhnutej výšky krátenia v prípade zistenia pochybení, a to vo všetkých prípadoch popísaných v návrhu.

„Navrhované výšky krátenia v zmysle predloženého návrhu nariadenia považujeme za neprimerane vysoké. Ako príklad uvádzame plochu vysiatu zmesami pre opeľovače, ktorá je znížená až päťnásobne za nedodržanie podmienok, alebo dvojnásobné krátenie v prípade plôch pri iných nedodržaných postupoch,“ vyjadrila sa SPPK v pripomienke.

Iné skutočnosti či prostriedky

Najväčšia organizácia poľnohospodárov tiež v pripomienkach kritizuje viaceré nejednoznačné formulácie v návrhu. Napríklad paragraf 7 pojednáva o administratívnej kontrole a kontrole na mieste zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Okrem iného je v ňom zakotvené, že PPA prihliada pri kontrolách aj na iné skutočnosti, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na výkon kontrol. Rovnako napríklad paragraf 9, hovoriaci o kontrole na mieste stanovuje, že takáto kontrola sa môže vykonať fyzickou kontrolou v teréne, diaľkovým prieskumom zeme alebo kontrolou inými prostriedkami s aspoň rovnocennou hodnotou.

„Znenie predmetného ustanovenia najmä v súvislosti so slovným spojením „iné skutočnosti“ považujeme za vágne, neurčité a ponechávajúce širokú mieru interpretácie daného ustanovenia, čo považujeme za neprípustné. Návrh žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikuje, čo sa považuje za iné skutočnosti, na ktoré má platobná agentúra prihliadať. Navrhujeme preto tento pojem buď vysvetliť, alebo príkladom uviesť o aké skutočnosti sa jedná. (….) Návrh žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikuje, čo sa považuje za iné prostriedky, ktoré možno použiť v rámci kontroly na mieste. (…) Uvádzame, že právna úprava ma byť jasná, vecná a zrozumiteľná,“ pripomienkuje SPPK.

Pripomienky k nejasným formuláciám boli predložené aj od iných subjektov. Napríklad Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení kritizovala okrem iného aj formuláciu, že podpora sa neposkytne, ak žiadateľ o ňu marí alebo sťažuje riadny výkon kontroly na mieste.

„Znenie odseku navrhujeme preformulovať a explicitne uviesť situácie, ktoré budú považované za marenie alebo sťaženie riadneho výkonu kontroly na mieste. Uvedená formulácia je mätúca a nejasná pre žiadateľa o podporu. Z navrhovaného znenia nie je zrejmé aké situácie, resp. konanie bude možné považovať za marenie a sťaženie riadneho výkonu kontroly,“ konštatuje AZZZ SR.

Evidencia pozemkov

Kritika v pripomienkach zaznieva aj na povinnosť prikladať k žiadosti výpis z evidencie prenajatých a vlastných pozemkov. Viaceré subjekty túto povinnosť navrhujú posunúť s platnosťou až od budúceho roka. Návrh nariadenia s tým ráta už pri najbližšej kampani.

„Mnohí žiadatelia sa o tomto dozvedia na poslednú chvíľu. Hoci od septembra minulého roka je už v zákone povinnosť viesť evidenciu elektronicky, nie je to niečo, čo sa dá spraviť zo dňa na deň, a už vôbec nie pri väčších podnikoch. Vôbec sa tam neráta s nejakým prechodným obdobím, aby mali podniky čas dať si to do poriadku,“ skonštatoval aj Lukáš Hríbik.

Pozitívum?

Odborník v oblasti poľnohospodárskej administratívy predloženie návrhu nariadenia tiež považuje za pomerne neskoré. Skoršie predloženie návrhu mohlo priniesť kvalitnejšie pripomienky, keďže mnohé subjekty ich pre krátkosť času predkladali v časovej tiesni.

„Čo možno aspoň trochu pozitívne hodnotiť na predloženom návrhu je to, že na roky 2023 a 2024 sú sankcie v súvislosti s rozdeľovaním plôch biopásmi krátené na polovicu. Rovnako sa v rokoch 2023 a 2024 nebude uplatňovať progresívne zníženie pri celofarmových eko-schémach, kedy hrozí v prípade, ak súčet znížení za jednotlivé porušenia povinností celofarmových eko-schém presiahne 20 percent výmery alebo 10 hektárov, sankcia až vo výške 150 percent všetkých znížení. Takto je možné ísť až do mínusu. Zjemnenie sankcií môžeme hodnotiť pozitívne, keďže aj samotné pravidlá v definitívnej podobe boli stanovené pomerne neskoro,“ dodal Lukáš Hríbik.

Návrh nariadenia v oblasti predkladania žiadostí o priame platby je nateraz v štádiu vyhodnocovania pripomienkového konania. Kedy bude zaradený na rokovanie vlády zatiaľ jasné nie je.