Zadajte hľadaný výraz

Z ekonomiky Zaujímavosti

Najziskovejšie farmy obrábajú 14 % pôdy a zabezpečujú 28 % výroby

Najziskovejšie farmy obrábajú 14 % pôdy a zabezpečujú 28 % výroby
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Slovenské poľnohospodárstvo naďalej stráca svoje postavenie v rámci národného hospodárstva. Podiel zamestnanosti agrorezortu na celkovej zamestnanosti sa prvý raz dostal pod 3-percentá a prehĺbil sa aj negatívny rozdiel medzi priemernou mzdou a mzdou v poľnohospodárstve. Pozitívnou informáciou je, že zisk agrorezortu v minulom roku vzrástol. Konštatuje to Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za rok 2017, ktorá bola v pondelok 2. júla 2018 predložená do medzirezortného pripomienkového konania.

“Poľnohospodárstvo, podľa predbežných údajov, dosiahlo za rok 2017 kladný výsledok hospodárenia, t.j. zisk pred zdanením vo výške 60,2 mil. €. V porovnaní s rokom 2016 sa jeho úroveň mierne zvýšila o 11,5 mil. € (23,6 %). Rok 2017 bol vo výsledku hospodárenia pozitívnejší, nielen v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ale aj s päťročným priemerom rokov 2012-2016 a výškou bol tretí najvyšší po roku 2000,” informuje dokument, ktorý každoročne pripravuje Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Podkladmi takzvanej Zelenej správy sú Informačné listy, údaje Štatistického úradu SR, alebo vlastné prepočty.

“Na vytvorenom zisku poľnohospodárstva sa až na 70,0 % podieľali vysoko ziskové podniky s ročným ziskom nad 280 tis. € na podnik, ktorých bolo 7,8 %. Ich podiel na výmere poľnohospodárskej pôdy dosahoval 14,3 %, na výrobe 28,6 % a celkových podporách 14,2 %. Do tejto skupiny patria aj podniky so značnou koncentráciou výmery poľnohospodárskej pôdy a tým následne aj podporami,” uvádza Zelená správa.

Za pozitívnym vývojom výsledku hospodárenia agrorezortu je najmä nárast cien rastlinných a živočíšnych komodít, ktorý istým spôsobom kompenzoval aj pokles úrod v minulom roku.

“Zvýšenie cien poľnohospodárskych výrobkov, oproti roku 2016, dosiahlo 4,7 %. Pri produktoch rastlinnej výroby bol nárast o 4,4 % a pri živočíšnych produktoch o 5,5 %. Najväčší nárast cien rastlinných výrobkov bol u obilnín (7,5 %), a zo živočíšnych výrobkov u konzumných slepačích vajec (34,0 %) a surového kravského mlieka (11,0 %),” uvádza Zelená správa.

Rok 2017 bol v znamení poklesu hektárových úrod väčšiny komodít rastlinnej výroby. Najväčší prepad priemerných hektárových úrod bol zaznamenaný najmä u pšenice (27-percent), kukurice na zrno (38-percent), cukrovej repy (18-percent), alebo zemiakov (26-percent). Olejnín sa pokles hektárových úrod takmer nedotkol.

“V živočíšnej výrobe môžeme hovoriť vyššej produkcii takmer všetkých rozhodujúcich skupín jatočných zvierat a to jatočného hovädzieho dobytka (8,6 %), ošípaných (5,6 %), kôz (22,4 %), jatočnej hydiny (1,9 %), mlieka kravského (0,5 %), slepačích vajec (2,4 %). Poklesla produkcia jatočných oviec a produktov z oviec,” uvádza Správa.

Napriek prekvapujúcim údajom zo živočíšnej výroby sa nepodarilo zvrátiť dominanciu rastlinnej výroby na hrubej poľnohospodárskej produkcii. Pomer rastlinnej k živočíšnej produkcii dosahuje 60-percent k 40-percentám.

“Poľnohospodárske podniky aj v roku 2017, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, optimalizovali nákladové faktory v snahe dosiahnuť priaznivejší výsledok hospodárenia. Náklady dosiahli 2329,2 mil. € a rástli pomalším tempom (3,5 %) ako výnosy (4,0 %),” informuje vo svojom dokument VÚEPP.

Negatívom, ktorý súvisí so sledovaním nákladových položiek je ďalšia strata zamestnanosti rezortu. Podiel pôdohospodárstva na celkovej zamestnanosti prvý raz klesol pod tri percentá na 2,99 percenta. V roku 2016 dosahoval 3,13 percenta.

“V roku 2017 dosiahol počet pracujúcich v poľnohospodárstve 47,7 tis. osôb, čo bolo medziročné menej o 4,8 percent,” informuje Zelená správa.

Podľa dokumentu vzrástla priemerná mesačná mzda v poľnohospodárstve medziročne o 27 eur a dosiahla 729 eur. Výška dosiahnutej priemernej mzdy dosiahla 76,4 % mzdy v hospodárstve SR, čo znamenalo pokles o 0,6 percenta oproti roku 2016.

Napriek relatívne pozitívnemu vývoju výsledku hospodáreniu je z aktuálnej Zelenej správy zrejmé, že slovenské poľnohospodárstvo je opäť závislejšie na podporách. Pokiaľ podiel celkových podpôr na výnosoch dosiahol v rokoch 2012 – 2016 presne 31-percent. V minulom roku to bolo už 32,5-percenta. 

Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za rok 2017 je možné nájsť na právnom a informačnom portáli Slov-lex a pripomienku k dokumentu je možné zaslať cez uvedený portál do 12. júla 2018. 

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
6 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Juraj Mačaj
Juraj Mačaj
3. júl 2018 22:08

Tu by som rad pripomenul že sú aj take podniky čo dosahujú vyšší zisk ako suma prijatých dotacii. Na rozdiel od väčšiny poľnohospodárskych podnikov musia takéto firmy odvádzať z celej dotácie daň z príjmu. Je to DISKRIMINÁCIA úspešných. Práve táketo politiky spolu s nalievaním peňazí do stratových odvetvy doviedli naše… Celý komentár »

ni
ni
4. júl 2018 5:54

Mnohi by sme prvitali miesto dotacii radsej odpustenie dane a znizenie odvodov, lenze to sa nestane- dotacie nesluzia pre poctivych polnohospodarov. Najvacsim poberatelom dotacii je prave APA a navyse je to prostriedok obrovskej korupcie na SVK. Btw z dotacii sa dane neplatia- len z priamych platieb. Ludia si to casto… Celý komentár »

Juraj Mačaj
Juraj Mačaj
4. júl 2018 12:37

Všetky nenávratné finančné príspevky, tak priame platby, ako aj investičné, či plynúce z neprojektových opatrení sú pripočítateľnou položkou k základu dane. V prípade investičných sa však časť pripočítaná k základu dane vypočíta ako podiel odpisov a percenta dotácie.

ni
ni
4. júl 2018 15:33

To uz je presnejsie.
Mne teda vadi, ze sa pouziva hlavne v mediach a casto aj z ust politikov vyjde- dotacie v polnohospodarstve, pritom dotaciu v pravom zmysle slova dostane maloktory polnohospodar.
No tak ale z ust politikov vyjde vselico- napr. aj to, ze zemiaky sa seju 😀

Helena
Helena
5. júl 2018 8:57

Treba verejnosti pripomenúť, že aj priame platby sú pripočítateľnou položkou tržieb a väčšinou oni vytvoria v dobrých rokoch zisk čím sú automaticky zdanené ako daň z príjmu a plynu späť do štátneho rozpočtu odkiaľ sa do poľnohospodárstva nevrátia. Ak by nám štát chcel pomôcť, aspoň takouto metodickou zmenou pri výpočte… Celý komentár »

stary gazda421
stary gazda421
5. júl 2018 13:42

Pan KAžIMIR o tom už roky vie jemu je totiž vyživa naroda ukradnuta len si v svojej nechapavosti neuvedomuje že je to aj vyživa jeho ajeho rodiny