Závlahy využívajú poľnohospodárske podniky najmä v južných regiónoch Slovenska, napríklad v okresoch Senec, Galanta, Levice, Dunajská Streda, Komárno a miestami aj okolo Veľkého Krtíša. Uviedla to hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.

 Ešte pred vstupom Slovenska do EÚ sa podľa nej na závlahovú vodu poskytovala dotácia.

„Farmár teda zavlažoval akoby zadarmo, platil len za spotrebovanú elektrickú energiu, prevádzku, opravy sústav. Dnes je situácia iná. Poľnohospodári si platia sami za závlahovú vodu. V priemere vychádza cena okolo 20 až 30 eurocentov za kubický meter (m3) vody na hydrante,“ spresnila.

Poľnohospodári podľa jej informácií vodu buď platia v rámci nájmu za zariadenie, alebo ju kupujú od susedných poľnohospodárov, ktorí majú závlahové sústavy v prenájme.

„Keď má farmár v prenájme závlahovú sústavu od štátneho podniku Hydromeliorácie, tak spomínanú cenu vody tvorí nájom, náklady na čerpaciu stanicu, prevádzka, údržba, opravy, energie. Podľa informácií od poľnohospodárov sa pod 20 eurocentov za m3 cena nedostane,“ doplnila Holéciová.

Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR sa za vodu na závlahy neplatí žiadny poplatok.

„Odberateľ vody platí za služby a energie potrebné k dodávke vody na pole, ktorých cenu určuje nájomca, teda prevádzkovateľ závlahového systému,“ priblížil hovorca agrorezortu Peter Hajnala.

Informoval zároveň, že ku koncu júna 2015 sa podľa hlásení nájomcov na celkovej tzv. zavlažiteľnej výmere 10.148 hektárov odobralo 5.824.908 m3 vody, z toho na Záhorí 385.111 m3, na Podunajsku 771.231 m3, na dolnom Považí 3.458.873 m3, na hornom Považí 927.001 m3, na Ponitrí 72.680 m3 a v regióne Pohronia a Poiplia 210.012 m3.

„Z regiónu Bodrog-Hornád nájomcovia odobratú vodu nehlásili,“ dodal hovorca.