Ministerstvo pôdohospodárstva chce v horizonte 30-rokov vyriešiť pozemkové úpravy na celom Slovensku. Pripravilo návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav, ktorý je v pripomienkovom konaní. Ide o nelegislatívny materiál, po ktorého schválení by mala nasledovať novelizácia viacerých zákonov. Návrh ale najskôr musí schváliť aj vláda.

„Ak vláda materiál schváli a vytvorí potrebné rozpočtové krytie, bude potrebné pripraviť plynulé každoročné obstarávanie a následné vykonávanie pozemkových úprav postupne v 3103 katastrálnych územiach SR zoradených podľa kritérií naliehavosti pozemkových úprav v každom územnom obvode orgánu štátnej správy pozemkových úprav v horizonte 30 alebo 20 rokov,“ uvádza sa v predkladacej správe materiálu.

Dlhšie znamená lacnejšie? 

Ministerstvo ponúka dva varianty riešenia pozemkových úprav. V horizonte 20-rokov by na ne bolo potrebných 56,6-milióna eur ročne, teda celkovo 1 miliardu aj 132-miliónov eur. Tridsaťročný variant by bol lacnejší. Ráta s ročným financovaním vo výške 36,4-milióna eur, čo by za 30 rokov predstavovalo celkovú čiastku 1-miliardu aj 93 miliónov eur.

„S odborníkmi sme rozpracovali ten počet rokov na 30 a 20, je to variantné riešenie. Dvadsať rokov preto, lebo jedny pozemkové úpravy trvajú od zadania úlohy až po zápis do katastra nehnuteľností 4 až 5 rokov. V tej nábehovej krivke prvé roky nebudeme môcť robiť také množstvo katastrálnych území, pretože máme málo projektantov. Dvadsať rokov si samozrejme vyžaduje viac úradníkov, viac projektantov, a samozrejme aj mzdové náklady s tým spojené. Preto, aby sme to v pokoji urobili aj podľa metodiky, sme toho názoru, že 30-rokov je optimálnych na to, aby sme celé Slovensko skomasovali,“ uviedla ministerka Gabriela Matečná.

Peniaze by sa mali nájsť každoročne v štátnom rozpočte. Po roku 2020 totiž už na pozemkové úpravy nebudeme môcť čerpať eurofondy. To, že ich podporíme aj z vlastného rozpočtu už opakovane avizoval aj premiér Peter Pellegrini.

Spory na poliach ako kritérium pre výber pozemkov?

„My ako poľnohospodári vítame najmä tzv. užívacie kritériá pre výber katastrov, teda že sa budú riadiť dvojitými deklaráciami a počtom poberateľov priamych platieb. To je pre nás zásadné. Samozrejme, na začiatok by sa to malo dotknúť najmä tých území, kde problémy a spory na poliach sú,“ uviedol Emil Macho, predseda SPPK.

K ďalším kritériám patrí aj počet mladých farmárov v danom, podiel tzv. bielych plôch a poľnohospodárskej pôdy aj podnájomné pozemky v katastri.

„Bude sa treba zamyslieť aj nad tým, akým spôsobom pozemky delíme. Síce po pozemkových úpravách nie je možné deliť parcely na menej ako 2000 metrov štvorcových v extraviláne na poľnohospodárskych pôdach, ale prax je často iná a tento problém bude tiež treba rozdiskutovať, keď už do toho budeme dávať milióny eur,“ dodal Macho

Z celého územia Slovenska prešlo pozemkovými úpravami dosiaľ len 12-percent. Najvyšší počet vlastníckych vzťahov je nateraz v Žilinskom kraji – až vyše 25-tisíc. Jednu parcelu tam vlastní v priemere asi 18-vlastníkov. Jeden vlastník má v priemere podiel až v 34-parcelách. Rozdrobenosť vládne však naprieč celým Slovenskom.

SPU: Pociťujeme nedostatok záujmu zo strany mladých študentov

„Pozemkové úpravy sú samozrejme dôležité z viacerých hľadísk, jedno je aj to, že je veľká rozdrobenosť, čo komplikuje vlastnícke vzťahy, prenájom aj veci s tým súvisiace. Ale pozemkové úpravy sú aj jedinečnou šancou vyriešiť krajinu ako celok. To znamená vyriešiť jej zrážkovo-odtokový proces aj ozeleniť krajinu, vyriešiť remízky alebo celú infraštruktúru, aby krajina bola nielen funkčná, ale aj estetická,“ dodáva dekan FZKI na SPU Dušan Igaz.

Problémom ale do budúcnosti môžu byť chýbajúci odborníci. Rezort s ich postupným náborom v materiály ráta.

„Čo sa týka záujmu o oblasť pozemkových úprav, tu pociťujeme nedostatok záujmu zo strany mladých študentov. Ale tento problém je všeobecne pre všetky technické a prírodovedné odbory. Mladí ľudia si musia uvedomiť, že je to veľká možnosť mať prácu na najbližších 30 rokov, pracovať v krajine a zveľaďovať ju,“ dodal Igaz.