Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Na juhu dozrievajú slovenské melóny

Na juhu dozrievajú slovenské melóny
insert_photoautorka

Pestovateľské plochy melónov vodových sa z roka na rok na Slovensku znižujú. Jedným z posledných pestovateľov je Ľudovít Kiss zo Želiezoviec.

„Melóny pestujeme na osemnástich hektároch, kde máme vysadených 8 až 9 odrôd. Tento rok dozrievanie ovplyvnilo počasie. Máj bol studený a daždivý, melóny poriadne nerástli, potiahol to jún a teraz sa tiež trochu ochladilo. Ale to nevadí, ani tých 38-40 stupňov nie je celkom dobrých pre melóny. Dá sa povedať, že melóny tento rok budú dobré, len budú trošku meškať,“ vysvetlil pestovateľ.

Sám priznáva, že v minulosti melóny pestoval aj na ploche 60-hektárov.

„Výmeru znižuje preto, lebo naše poľnohospodárstvo ide akosi zlou cestou. Ide len kukurica, pšenica, jačmeň a  repka, aj veľkopestovatelia robia len tieto plodiny, pretože to je jednoduché. My máme s pracovnou silou obrovské problémy. Dobrá pracovná sila už išla do dôchodku, alebo nevládze, a s mladou generáciou je už ťažšie robiť,“ dodal Kiss.

Melóny pritom patria k plodinám pomerne náročným na prácu.

„Sú náročné na ručnú prácu, pretože zber nie je jednorazový, ako napríklad pri mrkve alebo zemiakoch, ale zbierajú sa opakovane v niekoľkých fázach. Čiže ako postupne dorastajú a zrejú, postupne sa aj zbierajú,“ vysvetlil Marcel Golian zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Práve chýbajúce pracovné sily považuje za jednu z najväčších prekážok v pestovaní melónov. Nie však za jedinú.

Pokles z 1500 na 120-hektárov

„Problémom je aj to, že na Slovensku nemáme firmu, ktorá by sa zaoberala výrobou melónových sadieb. Melóny sa totiž už nepestujú zo semien, od toho sa upúšťa, ale pestujú sa z vrúbľovaných sadieb. Teda zasadí sa semeno, vyrastie, to sa zavrúbľuje, podpníkom býva zväčša tekvica, čím sa podstatne zväčší koreňový objem. Na Slovensku firmy, ktoré toto robia, nemáme, a preto priesady dovážame zo zahraničia, čo podstatne zvyšuje náklady na výsadbu pre pestovateľov,“ dodal Golian.

Pestovateľ zo Želiezoviec vidí v systéme aj iné problémy.

„Nemám také podpory, ako majú v Poľsku, Česku alebo Maďarsku. Veľa vecí sa dnes už neoplatí. Ja neplačem, už len znižujem plochy,“ dodal Kiss.

Melóny sa na Slovensko dovážajú najmä z Grécka alebo Maďarska. V 90-tych rokoch sa u nás pestovali na ploche 1500 hektárov, v posledných rokoch je to len asi 120 hektárov. Podmienky pre pestovanie sa pritom podľa odborníkov neustále zlepšujú.

„Klíma sa mení v prospech pestovania melónov. Dnes vieme, že sa dajú pestovať aj v lokalitách, kde sa v minulosti nedali. Samozrejme, je to aj o výbere správnej odrody a lokality. Tá musí byť chránená pred vetrom, musí tam byť zdroj vody, a musí tam byť slnečno. Melóny sú jednou z najteplomilnejších plodín. Ideálny pre pestovanie je celý juh Slovenska,“ dodal Golian.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: autorka

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments