Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Mlieko z Horného Dubového tečie do Talianska

Mlieko z Horného Dubového tečie do Talianska
insert_photoautor - Pavol Levársky (vpravo) hovorí, že Arab ma čierne zlato v rope a sedliak v hnoji.

Mestá ako Kežmarok, Malacky či Púchov majú spoločné, že ich počet obyvateľov je s rozdielom niekoľkých stovák ľudí približne rovnaký. Vzhľadom na to, že nejde o úplne malé mestečká, ale o okresné sídla, prekvapí, že ich ročnú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov dokáže vykryť aj veľkosťou obhospodarovanej výmery nie príliš rozsiahle družstvo. Napríklad také, ako je v Hornom Dubovom pri Trnave. Tamojší predseda Pavol Levársky orientuje ich výrobu mliečnym smerom.

Produkcia pre 17 tisíc ľudí

Podľa aktuálnych štatistík slovenská spotreba mlieka na obyvateľa postupne rastie. Ak v roku 2008 dosahovala 153 kilogramov, tak v minulom roku to bolo takmer 180 kilogramov mlieka. Základnou jednotkou prepočtu je mlieko, v ktorom sú napočítané všetky mliečne výrobky.

Ročná produkcia mlieka v Hornom Dubovom dosahuje 3 milióny litrov. Produkcia prepočítaná na počet obyvateľov nám priblíži, že výroba družstva postačuje pre 17 tisíc ľudí. To je toľko, ako má jedno z troch uvedených miest.

Niektorí novinári pri poukázaní na to, ako je niečo obrovské, používajú prepočet na futbalové ihriská. My sme tento nezmysel dotiahli do dokonalosti a mliečnu produkciu družstva prerátali na veľkosť sídla. Pre predstavivosť. A keďže predstavy sa často líšia od reality, aj v tomto prípade je to inak.

Export mlieka do Talianska

Poľnohospodári z Horného Dubového, ktorí hospodária aj v susednom Naháči, nedodávajú mlieko slovenskému spracovateľovi. Využili príležitosť, ktorú ponúka spoločný trh Európskej únie. Ich mlieko cestuje každý druhý deň tisícky kilometrov až do talianskeho Neapola. Do partie ich zobrali pred viac ako rokom dva poľnohospodárske subjekty z okolia, ktorým na naplnenie cisterny chýbala práve ich produkcia.

„O jeden a pol centa máme lepšiu cenu ako je priemer Slovenska. Pri našej ročnej produkcii je to vo finančnom vyjadrení 45 tisíc eur,“ hovorí Pavol Levársky.

Pokiaľ pri surovom kravskom mlieku vzbudzuje export do zahraničia často údiv, tak pri rastlinných komoditách to vnímame ako úplnú samozrejmosť. Naši poľnohospodári pestujú napríklad repku, aj keď neexistuje dopyt zo strany domáceho potravinárskeho priemyslu. Podobným príkladom je tvrdá pšenica, ktorú vedia oceniť najmä talianski producenti cestovín.

„Hľadáme možnosti, ako udržať chov dojníc v našom regióne. Keď sa pozriem po okolí, mnohí skončili a viacerí reálne nad ukončením produkcie surového kravského mlieka uvažujú,“ hovorí predseda družstva.

Kamenisté pustáky potrebujú hnoj

Pavol Levársky opisuje situáciu v regióne Trnavy na poli, z ktorého je vidieť takmer celý chotár družstva. Čo chotár! Z pahorkatiny, ktorá sa nachádza tesne pred úpätím Malých Karpát vidí pozorné oko do okruhu približne šesťdesiatich kilometrov. Ako záchytné body slúžia tri vysielače – bratislavský Kamzík, nitriansky Zobor a Veľká Javorina na česko-slovenskej hranici pri Starej Turej.

Ako na dlani je pred nami aj obec Naháč, kde dvadsaťsedem rokov pôsobil osvietenský slovenský spisovateľ Juraj Fándly. Tu vzniklo aj jeho najznámejšie dielo Piľní domajší a poľní hospodár, ktoré pojednáva o tom, ako sa starať o hospodárstvo či dobytok. Farským poliam, ktoré v Naháči obhospodaroval, venoval vo svojej knihe aj nie príliš lichotivý prívlastok „kamenisté pustáky.“

„Presne viem, ktoré role myslel. V publikácii radil, že je potrebné ich obrábať za sucha a pohnojiť maštaľným hnojom. Upozornil, že ináč roľa nevydá úrodu. Písal to svojim bernolákovským štýlom, ale to čo platilo pred 300 rokmi, platí aj dnes. Áno, sú nové technológie a poznatky, tá pôda sa ale nespráva inak. Roľa je roľou bez ohľadu na dobu,“ hovorí Pavol Levársky.

Idú tak presne podľa odporúčania tristo rokov starého Fándlyho diela. Vďaka tomu im vyhnojené kamenisté parcely dokážu poskytnúť šesťtonové úrody pšenice, o niečo nižšie jačmeňa, desaťtonové výnosy kukurice či tri a pol tonové úrody repky. Maštaľný hnoj získa každá obhospodarovaná parcela raz za päť rokov. Koľko poľnohospodárov sa tým dnes môže pochváliť?

„Ak by bolo na Slovensku viac hovädzieho dobytka, nepotrebovali by sme riešiť žiadne ekoschémy. Úplne by sa zmenil osevný postup našich poľnohospodárov. Chýbajú nám krmoviny na ornej pôde, ktoré zadržujú vlahu či výrazne zlepšujú kvalitu pôdy. Aj tu, kde teraz stojíme, sedliaci podľa starých máp chovali kravy. Dnes tu pestujeme tvrdú pšenicu. A prečo ju tu pestujeme? Lebo ju predávame za päťsto eur,“ hovorí Pavol Levársky.

Skok nad priepasťou

Parcela na ktorú ukazuje je naozaj obsiata kameňmi a Levárskeho hnevá, že osevný postup poľnohospodárovi čím ďalej častejšie nariaďuje ekonomika a nie zdravý rozum. Zo základnej zásady v podobe chovu dobytka ustúpiť neplánuje.

„Uvažujeme nad investovaním do živočíšnej výroby, no na druhej strane sa toho obávame. Je to obrovské riziko. Investovať do nového kravína znamená urobiť skok nad priepasťou. Buď sa nám to podarí, alebo nie. Buď budeme 20 rokov ľahšie dýchať alebo ak to nevydá, tak do rokliny zhučíme so všetkým, čo sa nám podarilo doteraz vytvoriť. Preto mnoho ľudí uvažuje spôsobom, že sa zachráni a ako ľahšiu cestu si zvolí len rozvoj rastlinnej výroby,“ hovorí Pavol Levársky.

Ten verí, že štát si uvedomí, že prvovýroba mlieka na seba viaže tisícky pracovných miest.

„Často sú to pritom ľudia, ktorým životný cyklus a spôsob práce v tejto oblasti vyhovuje a v inej sfére by boli ťažko uplatniteľní. Cesta k zmene našej krajiny a poľnohospodárstva je cez chov dojníc a to bez štátu nedokážeme. Zodpovedným stačí, aby sa pozreli do Českej republiky, ako dokázali investovať do stavieb a kam posunuli ich výrobu. Takéto opatrenia by boli obrovským impulzom pre chov hovädzieho dobytka aj u nás“ uzatvára Pavol Levársky.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor - Pavol Levársky (vpravo) hovorí, že Arab ma čierne zlato v rope a sedliak v hnoji.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Predchádzajúci článok
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments