Akosi sme si už zvykli, že ministri pôdohospodárstva zväčša nestihnú zanechať hlbšiu brázdu v rozvoji nášho odvetvia. Vzhľadom na ich maximálne dvojročnú expiračnú dobu sa nie je čomu čudovať.

Výnimkou, čo sa týka funkčného obdobia nebol ani minister Becík. Predstavil sa na výstave AGROKOMPLEX 2007 a na tlačovej konferencii k tej istej výstave v roku 2009 sa už šuškalo, že končí. Vtedy to nechcel potvrdiť ani investigatívnej novinárke, ktorá po viacnásobnom naliehaní pretransformovala otázku „či pripúšťa, že ho predseda strany, ktorá ho nominovala do funkcie, odvolá.“

Minister pôdohospodárstva žmurkol na hovorkyňu a odpovedal šarmom sebe vlastným, „pani redaktorka, pripúšťajú sa len kravy a svine.“

O necelý mesiac, presne 9.9.2009 skončil. Nikdy nebolo vysvetlené, čo bolo za odvolaním propagátora „hrdosti slovenského roľníka“. Napriek tomu jeho ministrovanie môžeme spojiť najmä s rozvojom predaja z dvora a mliečnych automatov. Dokonca parafrázovanie známeho hesla staršieho ako štvrťstoročie by mohlo znieť: „keď sa povie mliečny automat, myslí sa Becík. Keď sa povie Becík, myslí sa mliečny automat.“

Nie ale všetci, ktorí sa nechali strhnúť myšlienkou realizácie časti produkcie mlieka cez automaty boli neskôr nadšení. Najskôr vyzerali „plechové kravy“, ktoré si návštevníci za päťdesiatcentovku nadojili, ako spása. V tom období cena od odberateľov neraz podliezala hranicu 20 centov za liter a aj informácie z prvých inštalovaných zariadení boli viac ako optimistické. Veď jeden z prvých – bánovecký, denne predával viac ako tisíc litrov mlieka.

Nikdy nezabudnem, ako mi raz jeden známy – riaditeľ veľkého poľnohospodárskeho podniku z južného Slovenska odpovedal na otázku, ako sa má. „Pokiaľ som nemal mliečny automat, spával som pokojne.“

Automaty akoby nepatrili do reálií našich niekoľkotisíc hektárových poľnohospodárskych podnikov. Napriek tomu sa do nich púšťali aj stabilizované podniky. Jedným z nich bolo aj poľnohospodárske družstvo z okresu Topoľčany. Pokiaľ v prvých mesiacoch po otvorení boli predaja veľmi slušné a ekonomická návratnosť zariadenia v dohľade, neskôr sa predaj prepadol na 70 litrov denne. O ekonomike sa v tejto situácií hovoriť nedalo a preto bolo vedenie podniku postavené pred otázku, čo ďalej. Rozhodli sa presunúť automat do obce, kde má spotrebiteľ stále ešte iný životný štýl a nároky, ako v okresnom meste.  Výsledok prekvapil. Automat je umiestnený pred hospodárskym dvorom už takmer tri roky a napriek tomu dosiahol denný predaj v mesiaci apríl 2014 – 320 litrov.

Odpovedať na otázku, či je tento príklad ojedinelý, alebo sa aj ostatným poľnohospodárom podarilo udržať v prevádzke takmer 200 automatov, nám môže pomôcť štatistika priameho predaja mlieka.

Tá hovorí jasne. Pokiaľ v roku 2008 dosiahol priamy predaj 9 miliónov kilogramov mlieka, tak v roku 2010 to bolo už 22 miliónov kilogramov. Ako zaujímavý znie fakt, že od spomínaného obdobia priamy predaj nikdy neklesol pod 21 miliónov kilogramov a dokonca, v roku 2013 sme zaznamenali rekord, keď sa predalo 22,5 milióna kilogramov mlieka.

Aj keď sa priamy predaj podieľa na celkových dodávkach mlieka na Slovensku len troma percentami, jeho výhodou je, že je stabilizovaný. V podnikoch nespôsobuje výkyvy a tie, ktorého začali s jeho realizáciou si našli cesty, ako ho udržať. Po takmer piatich rokoch od odchodu z funkcie ministra, ktorý svojimi niekedy neortodoxnými metódami spustil túto myšlienku, to stálo za povšimnutie a zhodnotenie.