Ministerstvo pôdohospodárstva predĺži monitoring škôd zverou. Pôvodný termín – koniec augusta, sa stretol s kritikou z praxe.

„Po konci augusta máme na poliach napríklad kukuricu alebo cukrovú repu a tá zver po 31. auguste z polí nezmizne. Čiže lepšie by bolo monitorovať tieto škody do konca októbra,“ vyjadril sa Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Po skončení letných prázdnin zostáva vo vinohradoch aj vinič. Mnohé zvieratá, ktoré neraz padnú za obete šelmám, sú ďalej na pasienkoch. Aj škody spôsobené týmto poľnohospodárom monitoring zahŕňa. Agrorezort potvrdil, že termín predĺži.

„Pôvodný termín zberu údajov do 31. augusta 2022 bol predĺžený po dohode so SPPK do 31. októbra 2022. Ministerstvu záleží, aby disponovalo najaktuálnejšími údajmi o škodách spôsobovaných zverou poľnohospodárom. Aj práve preto došlo k uvedenému posunu termínu,“ vyjadrilo sa tlačové oddelenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Jeden monitoring už máme

Škody už od roku 2016 monitoruje pravidelne aj samotná Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. V niektorých rokoch presiahli aj 20 miliónov eur. K najviac poškodeným plodinám každoročne patria kukurica, repka ozimná a pšenica ozimná.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora zastupuje členov, ktorí hospodária na viac ako 70 percentách poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Je úplne bežnou praxou v Európe, že ministerstvo prenesie práve na samosprávne organizácie takzvaný výkon štátnej moci. Oni to zmonitorujú a odovzdajú ministerstvu,“ uviedol Emil Macho v reakcii na fakt, že rezort si robí vlastný monitoring napriek tomu, že výsledky prehľadu škôd mu dobrovoľne predkladá aj samotná agrokomora.

„Aktuálne dáta budú základom novej Stratégie, na príprave ktorej sa budú podieľať aj stavovské organizácie. Na prípravu tak dôležitého materiálu potrebujeme komplexné podklady, a preto vyzývame všetkých poľnohospodárov, aby sa zapojili do vyplnenia údajov. Čiže aj poľnohospodárov, ktorí nie sú členmi stavovských organizácií. K ďalším postupom a vývoju budeme informovať,“ vyjadrilo sa tlačové oddelenie ministerstva.

K základným požiadavkám samotných poľnohospodárov pri príprave stratégie je nastavenie efektívneho odškodňovania. V praxi totiž podľa nich nefunguje.

„Na svojich číslach budú vidieť, že tie škody tu sú. Ušijú si týmto na seba bič. Po dlhej dobe zmonitorujú škody a my budeme mať argument na agrorezort – zmonitorovali ste škody, tak čo s tým, kto to zaplatí?“ dodal Emil Macho.