Na Slovensku žije 5,5 milióna ľudí a v rezorte poľnohospodárstva pracuje 46-tisíc ľudí. Nie je reálne, aby 46-tisíc ľudí uživilo 5,5 milióna. Na konferencii Vidieckej platformy vo Zvolene reagoval takto poradca ministra pôdohospodárstva Martin Ondráš na otázku, kedy Slovensko zvýši svoju potravinovú sebestačnosť.

Svojimi štyridsiatimi percentami bolo Slovensko v roku 2021 podľa Globálneho indexu potravinovej bezpečnosti (GFSI) druhé najhoršie v Európe za Bulharskom. Na čele európskeho rebríčka bolo Írsko s viac ako 90-timi percentami, európsky priemer bol 74 percent. Poľsko má napríklad potravinovú sebestačnosť vyššiu ako európsky priemer – 75 percent.

Poľnohospodárstvo bolo dlho na chvoste

Dôvodov je niekoľko – napríklad pomalá transformácia odvetvia po roku 1989, korupčné aféry, zánik potravinárskych podnikov, neľahká situácia malých domácich producentov v konkurencii s globálnymi reťazcami i to, že predchádzajúce vlády odvetvie nepovažovali za prioritné.

V rovnakom čase, ako prebiehala konferencia Vidieckej platformy, zverejnil Odbor potravinárstva a obchodu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory údaje, podľa ktorých malo Slovensko v roku 2022 saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami mínus 2,1 miliardy eur. Do zahraničia vyvážame najmä komodity a dovážame hotové výrobky.

 „Pre výzvu v rámci potravinárskeho podopatrenia 4.2 programu rozvoja vidieka sme finančné prostriedky navýšili na dvojnásobok, aby sme mohli vyhovieť všetkým žiadateľom,“ povedal Martin Ondráš pre poľnoinfo.sk.

Zvýšenie potravinovej sebestačnosti Slovenska je jednou z priorít Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 až 2027, ktorý schválila vláda vo februári 2022. Okrem iného sľubuje vytvorenie 1 500 pracovných miest a 430 vidieckych podnikov. S opatreniami i rozpočtom pre tento cieľ minulý týždeň vyjadrila nespokojnosť Únia potravinárov Slovenska.

„Budeme presadzovať navýšenie prostriedkov na investície do inovácií v potravinárskom priemysle. Balík vo výške 75 mil. eur na celé programové obdobie je nedostatočný, ak chceme zabezpečiť ďalší rozvoj potravinárskych podnikov,“ uvádza Únia potravinárov vo svojom stanovisku.

Rezervy pre korupčné schémy?

Na konferencii Vidieckej platformy dočasne poverený minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan uviedol, že stojíme na začiatku novej éry pre slovenských poľnohospodárov a výrobcov potravín.

„Nové programové obdobie prináša nové možnosti. Máme k dispozícii oveľa viac prostriedkov na projektové výzvy a aj z rozpočtu štátu. Rezort zároveň prešiel reorganizáciou a očistil sa od korupčných praktík. Máme dobre našliapnuté,“ povedal Samuel Vlčan.

Agrorezort minulý týždeň oznámil, že Európska komisia zrušila 25-percentné korekcie za podvody s agrodotáciami. Na platby farmárom sa od posledného kvartálu 2022 už nebudú vzťahovať. Projektové výzvy v hodnote vyššej ako 700 miliónov eur sa budú teda už v ďalšom období plne financovať z európskych zdrojov a nebudú zaťažovať štátny rozpočet. Spriehľadnilo sa aj hospodárenie na ministerstve pôdohospodárstva.

„Viac ako 200 miliónov sme vedeli pozametať z toho, čo ostalo od predchádzajúcich ministrov. Nevieme presne, na čo boli tieto rezervy, ale existuje podozrenie, že sa vylievali do rôznych korupčných schém,“ povedal S. Vlčan.

Malí farmári a živočíšna výroba dostanú viac

„Budeme pozitívne diskriminovať malých, aby udržali svoje podniky. Máme neprojektové intervencie cielené špecificky pre malých farmárov. Priorizovaná bude živočíšna výroba a v rastlinnej produkcii zeleninári a ovocinári. Zároveň podporíme zakladanie odbytových združení,“ dodal minister.

Približne 10 percent prostriedkov na granty by malo ísť malým producentom, ktorí budú mať zároveň k dispozícii výhodné pôžičky na nákup pôdy, čo veľké subjekty nebudú mať.

„Ako novinku pripravuje ministerstvo bonifikované úvery v súčinnosti so Slovenským investičným holdingom, ktoré pomôžu mladým dostať sa k pôde,“ povedal S. Vlčan na konferencii Vidieckej platformy.

Živočíšna výroba by mala byť oproti rastlinnej zvýhodnená 3,7 násobne.

Schémy platieb sa v zásade nemenia?

Účastníci konferencie Vidieckej platformy sa pýtali aj na to, aké pravidlá teda budú platiť v novom programovom období, keďže strategický plán bol prijatý s oneskorením a podklady ešte chýbajú.

„Schémy platieb sa v zásade nemenia, novinkou sú iba ekoschémy, ktoré nahradia greening. Sú to náročné schémy, je tam veľa nových podmienok,“ uviedol M. Ondráš.

K ekoschémam na podporu poľnohospodárov, ktorí dodržia stanovené postupy prospešné pre životné prostredie a klímu, uverejnil agrorezort na svojej internetovej  stránke video z online školenia a sadu dokumentov.

Počet malých poľnohospodárskych podnikov na Slovensku podľa šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefa Bíreša stúpa. Dnes ich máme 10 130 a ročne ich pribudne 50 až 70. Malou mierou sa zvyšuje aj zamestnanosť v poľnohospodárstve. Ako uzavrel Samuel Vlčan „trend je našliapnutý“, len na potravinovej nezávislosti Slovenska sa to ešte neprejavuje.