Chovatelia mäsového dobytka si už azda zvykli na krátenie podpôr v rámci vnútroštátnej platby na dobytčiu jednotku. Nevyhnú sa mu ani tento rok.

„Na podporu dojčiacich kráv je stanovený národný strop 28 080 dobytčích jednotiek. V prípade dojčiacich kráv bol tento strop prekročený a z tohto dôvodu je pre túto schému určený koeficient krátenia na úrovni 0,44208637. Pri jednej oprávnenej a schválenej dobytčej jednotke je priznaný a podporený počet 0,44 dobytčej jednotky,“ uvádza sa v oznámení, ktoré zverejnila Pôdohospodárska platobná agentúra.

Problém je v tom, že systém podpôr dojčiacich kráv bol zavedený v roku 1993.

„Začínali sme od nuly. V roku 2004, keď sa stanovovali stavy, tak bol pre strop určený počet 28 080 kráv, teda dobytčích jednotiek. My sme mali vtedy na Slovensku asi 15 tisíc mäsových kráv.  Odvtedy z rôznych dôvodov došlo k navýšeniu stavov až na súčasných 71 tisíc zvierat. To je asi dva a pol násobok,“ upozornil výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka Ivan Nemčovský.

Podpory sú nemotivačné

V praxi to znamená, že čím viac mäsových kráv sa na Slovensku podujmú poľnohospodári chovať, tým menej peňazí na každú z nich dostanú.

„Paradoxne je to jeden z úsekov živočíšnej výroby, ktorý v súčasnosti rastie, ale má pritom najmenej peňazí na podporu,“ dodal Nemčovský.

To podľa neho kontrastuje so snahou o zvýšenie sebestačnosti, o ktorej politici neustále rozprávajú.

„Je to paradox. Chovatelia majú záujem o tento systém chovu, ale ten systém je nastavený tak, že peniaze sú rozpúšťané čoraz viac medzi rastúci počet zvierat,“ dodal Nemčovský.

Potvrdzujú to aj samotní chovatelia.

„Kedysi som na jednu mäsovú kravu dostával asi 150 eur, teraz je to asi 30 eur. A keď to porovnáme, je to asi toľko, ako na jednu ovcu. Dojnica má asi 400 eur podporu, pritom moja mäsová krava je v podstate také isté zviera, aj okolo nej treba behať, treba ju kŕmiť, ošetrovať, starať sa o ňu,“ skonštatoval Vladislav Paľurik, predseda predstavenstva Zväzu chovateľov mäsového dobytka.

Dá sa či nedá sa?

„Platba na dobytčie jednotky v kategóriách dojčiace kravy, ale aj ovce a kozy môže byť poskytnutá maximálne na počet zvierat ustanovených EÚ legislatívou. Tento limit platí od roku 2004. Ide o limit, ktorý dohodla Slovenská republika pri vstupe do EÚ. Tento limit nie je možné prehodnotiť,“ uviedlo v stanovisku Ministerstvo pôdohospodárstva dôvody, prečo sa platba opakovane každoročne kráti, hoci počty zvierat narastajú, a s nimi aj náklady.

„Máme u nás dostatok chovateľov na to, aby sme zvýšili sebestačnosť v hovädzom mäse, ale bohužiaľ, nemáme ho na stole. Z tohto pohľadu fakt, že slovenský chovateľ opäť má krátené podpory, vyzerá až smiešne. Treba si uvedomiť, že bez dostatočnej podpory to nepôjde,“ zdôraznil predseda SPPK Emil Macho.

Ministerstvo pôdohospodárstva deklaruje, že sa problémom zaoberá. A hoci sa vyjadrilo, že limit sa zmeniť nedá, zároveň priznáva, že v novej spoločnej poľnohospodárskej politike to spraviť môžeme.

„Aktuálne prebieha legislatívny proces o reformnom balíku pre Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) po roku 2022, do rámca ktorej spadajú ďalšie možnosti poskytovania podpory, vrátane možného odstránenia spomínaných limitov v rámci špecifických intervencií I. alebo II. piliera SPP. Podkladom pre poskytovanie podpory bude v nadchádzajúcom programovom období Strategický plán SPP, v ktorom budú na základe potrieb sektora špecifikované typy jednotlivých platieb spolu s príslušnými podmienkami oprávnenosti a výškou sadzieb. MPRV SR sa preto problematikou intenzívne zaoberá aj v kontexte aktuálne prebiehajúcej prípravy Strategického plánu SPP,“ uviedol rezort.

Žiadajú zmeny

Či k zmenám dôjde, alebo mäsové kravy zostanú bokom aj v novej spoločnej poľnohospodárskej politike, ukážu až najbližšie mesiace. Strategický plán ako podklad pre novú politiku, máme do Bruselu odovzdať do konca roka. Či už k navýšeniu stropu dôjde alebo nie, chovatelia žiadajú zmeniť celý systém podpôr mäsového dobytka.

„Chceme úplne zmeniť celý systém dotácií pre dojčiace kravy, aby to nebolo na dobytčiu jednotku, ale na odchované teľa. Samozrejme, v systéme treba mať zakomponovanú aj podporu spracovania, respektíve výkrmu hovädzieho dobytka, ktorá chýba,“ uviedol Ivan Nemčovský.

V súčasnosti totiž, napriek tomu, že podmienky na Slovensku na to máme, vyvážame živé teľatá napríklad do Turecka či Chorvátska. Tam ich chovatelia vykŕmia, spracujú a na Slovensko smerujú už hotové výrobky.

„My chováme teľatá do veku 8 mesiacov a následne ich vyvážame, zatiaľ čo na Slovensku v spotrebe prevláda mäso z Argentíny či Brazílie. Preto chceme, aby bol podporovaný aj spracovateľský priemysel a celý zámer od chovateľa na stôl spotrebiteľa. To môže viesť k tomu, že sa zvýši aj spotreba hovädzieho mäsa, ktorá bola pred revolúciou 25 kilogramov na osobu a rok, a teraz je to len 5 kilogramov na osobu a rok, čo je už na hranici zdravej výživy obyvateľstva,“ dodal Nemčovský.