Remízky, vetrolamy, solitéry – to všetko predstavuje priestor pre biodiverzitu na poliach. Ide o prvky, ktoré zadržujú vodu v krajine a napomáhajú aj v boji proti erózii. Snaha zmeniť krajinu a zvýšiť podiel takýchto prvkov, zaznieva z ministerstva pôdohospodárstva pomerne často. V praxi sa však zmeny dejú len pomaly. Častým argumentom je aj to, že takéto prvky nie sú štátom podporované, hoci poľnohospodári s nimi majú náklady aj prácu.

Len nedávno Pôdohospodárska platobná agentúra doslova odstránila starú krivdu a priznala platby aj na takzvané obratliská v sadoch. Zároveň sa vynorila aj otázka, kedy sa pestovatelia dočkajú podpôr aj na ďalšie plochy, vrátane remízok.

„Opatrenie pre obratiská implementovala PPA na základe metodického pokynu MPRV SR. V prípade vetrolamov a remízok zatiaľ nie je spätná väzba z terénu, že toto by mohol byť problém pri kontrolách. Ak by sa problém ukázal ako opodstatnený, PPA to bude v spolupráci s ministerstvom riešiť,“ uviedlo tlačové oddelenie MPRV SR.

Od ľudí však zaznievajú problémy aj teraz.

„Sú niektoré krajinné prvky, ktoré sú zaradené do podpôr. Avšak stáva sa, že niekde je väčšia remízka, ktorá podporu nemá. Poľnohospodár sa pritom o ňu musí starať, musí to očisťovať, zarezávať stromy, ale niektoré takéto prvky sú vyradené. V podpore sú niektoré vetrolamy, niektoré solitéry, ale neviem, podľa čoho sa to posudzuje, mali by byť proste zaradené všetky,“ myslí si Oliver Šiatkovský, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Trnave.

„Čo sa týka podpory v súčasnosti, pokiaľ sú predmetné prvky chránené v rámci krížového plnenia, sú súčasťou plochy oprávnenej na získanie priamych platieb,“ uviedol na vysvetlenie rezort.

Byrokracia a problémy

Nejde len o podporu konkrétnych krajinných prvkov, ale aj o problémy, ktoré pri nich neraz v praxi vyvstávajú.

„Pevne verím, že podobne, ako pri obratliskách, aj pri remízkach a ostatných krajinných prvkoch sa nájde riešenie. Stáva sa napríklad, že sú niekde remízky, prípadne aj previsy stromov, a poľnohospodári majú kvôli tomu problémy, dokonca na dané plochy mali aj pozastavené dotácie,“ upozornil Šiatkovský.

Ide pritom o prvky, ktoré v krajine chceme. Bojujú za ne ochranári a roky o nich básní aj agrorezort. Pokiaľ však v praxi spôsobujú problémy, poľnohospodári sa nehrnú do ich väčšieho uplatnenia.

„Na všetky prvky, o ktoré sa musia poľnohospodári na poliach starať, by mali mať uhrádzanú aspoň časť nákladov,“ myslí si Šiatkovský.

Samostatnou kapitolou budúcnosti remízok a ďalších zelených prvkov v poľnohospodárskej krajine sú aj roztrieštené pozemky a brzdiace sa pozemkové úpravy.

Na nevysporiadaných pozemkoch vetrolamy či remízy pestovatelia vysádzať nemôžu. Nakoľko komasácie stále neprebehli vo viac ako troch tisíckach katastrálnych území na Slovensku, na značnej časti krajiny je zatiaľ výraznejší rast takýchto prvkov v krajine prakticky nemožný.

Pozemkové úpravy rezort rozbehol len nedávno – išlo o viac ako stovku území, pre ktoré podpísal zmluvy. Peniaze na ne išli z eurofondov. Štát sa však zaviazal, že bude komplexné sceľovanie a riešenie pozemkov a krajinných prvkov riešiť aj zo štátneho rozpočtu. K výberu území síce v prvom kroku došlo, do realizácií zasiahla koronakríza.

Čo ďalej?

Zelené prvky v krajine nie sú len vecou estetiky, ale aj funkčnosti. Práve remízky či vetrolamy poskytujú útočisko pre mnohé živočíchy, ktoré z krajiny miznú. Mnohé sú aj na poliach prospešné. Hmyzu či vtáctvu zlepšuje podmienky aj jeden vysadený solitér.

„Napríklad sokol myšiar kedysi hniezdil prevažne v prírode, v poľnohospodárskej krajine. Bola rarita, ak zahniezdil v meste niekde v kostolnej veži. Dnes je 80 percent týchto dravcov zahniezdených na panelákoch na veľkých sídliskách. Museli si zvyknúť na život v meste. Preto každá vysadená zeleň aj v poľnohospodárskej krajine prírode pomôže a pomôže aj nám, ľuďom. Sokol myšiar sa živí najmä hrabošmi a myšami, a tie predsa na poliach nechceme,“ upozornil ochranár z občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku Stanislav Kováč.

Zadržať vodu v krajine

Zelené prvky sú dôležité aj pre zadržiavanie vody v krajine. O jej nedostatku vedia rozprávať mnohí poľnohospodári každoročne počas sezóny aj opakovane. Obdobia sucha sa striedajú s nárazovými prívalovými dažďami. Vo všeobecnosti množstvo zrážok nie je výrazne nižšie ako v minulosti, zmena nastala v ich intenzite. Zatiaľ čo v minulosti boli dažde priebežnejšie a voda sa v krajine udržala, teraz pri nárazových zrážkach z krajiny odteká.

„Je potrebné robiť kroky k tomu, aby voda v území dynamickejšie fungovala. Vhodné postupy, ktoré pomôžu zadržať vodu v krajine, majú pozitívny vplyv na biodiverzitu, na poľnohospodárstvo, aj na zásoby pitnej vody. Pri správnych postupoch je možné sa lepšie vysporiadať so suchom a zmenou klímy,“ upozornil Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Ministerstvo pôdohospodárstva deklaruje, že zelené prvky v krajine bude podporovať. Podľa rezortu je doterajšia slabá podpora výsledkom zlého nastavenia poľnohospodárskej politiky na Slovensku. Napraviť to chce v tej budúcej, o ktorej sa na európskej aj národnej úrovni stále diskutuje.

„V návrhu nového Strategického plánu SPP 2023 – 2027 je do podpory zaradená aj  výsadba vetrolamov a stromoradí a tiež realizácia agrolesníckych systémov,“ uviedol rezort.

V Európe sa stále neuzavrela diskusia ohľadom zelených opatrení, ktoré budú v novej poľnohospodárskej politike platiť. Najmä ochranárske združenia argumentujú, že súčasný stav krajiny je výsledkom nevhodného nastavenia dobiehajúcej politiky, ktorá sa sústredila skôr na intenzifikáciu. Možnosť zmeniť to vidia práve v novej politike. Európske inštitúcie by o nej mali rokovať znova koncom tohto mesiaca.