Slovenské potraviny už nebudú musieť v letákoch obchodov predstavovať polovicu ponuky. Povinnosť, ktorú pred pár rokmi zaviedla ešte ministerka Gabriela Matečná, chce štát zrušiť cez novelu zákona o potravinách. Návrh už schválila vláda, ak prejde parlamentom, platiť by mal o pár mesiacov.

„Dochádza k vypusteniu povinnosti dodržiavania podielu poľnohospodárskych výrobkov a potravín pri propagácií a marketingu v letákoch, reklamných časopisoch alebo inej obdobnej formy komunikácie, pričom ten, kto predáva potraviny bude povinný uvádzať percentuálny podiel slovenských výrobkov z celkovej ponuky, t. j. letáku, reklamného časopisu alebo inej obdobnej formy komunikácie,“ uvádza sa v návrhu novely.

V praxi to znamená, že z letákových novín po novom môžu vypadnúť strany plné slovenských produktov, ktoré obchody dávajú dosiaľ do popredia verejnosti z povinnosti. Po novom si už obchody budú môcť samé vybrať, ktoré produkty a s akou krajinou pôvodu dajú do akcií.

Povinnosť zverejňovať v letákoch polovicu produktov so slovenským pôvodom bola na Slovensku dlhšie kritizovaná pre jej nesúlad s legislatívou Európskej únie.

Potraviny aj po dátume trvanlivosti

Potraviny sa po novom k spotrebiteľom zrejme budú môcť dostať aj po dátume minimálnej trvanlivosti. Toto opatrenie tiež zavedie novela zákona o potravinách, ak prejde celým legislatívnym procesom.

„Návrhom zákona sa umožňuje predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, pričom sa posilňuje ochrana zdravia spotrebiteľa a trhu,“ uvádza sa v predkladacej správe k návrhu.

Potraviny, ktorým dátum spotreby uplynie, však obchodníci budú musieť prednostne ponúknuť charite. Ak ich tá odmietne, budú ich môcť za stanovených pravidiel ponúkať spotrebiteľom, a to po dobu 45 dní.

S predajom potravín po dátume minimálnej trvanlivosti nesúhlasí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá k materiálu predložila aj zásadnú pripomienku.

„Hlavným dôvodom sú sanitárne riziká – dátum minimálnej trvanlivosti je výrobcom stanovovaný v záujme garantovať bezpečnosť príslušnej potraviny a zachovanie jej kvalitatívnych výživových ukazovateľov. Výrobcovia potravín zásadne odmietajú niesť zodpovednosť za potraviny predávané po dátume minimálnej trvanlivosti a oprávnene sa obávajú možného ohrozenia dobrého obchodného mena v prípade predaja ich výrobkov po garantovanom dátume minimálnej trvanlivosti. Výrobca po odovzdaní potraviny predajcovi nemá možnosť ovplyvňovať riadenie rizika, pretože tovar je majetkom predajcu,“ upozornila SPPK.

Podľa ministerstva pôdohospodárstva však za bezpečnosť takto predávaných potravín budú niesť zodpovednosť prevádzkovatelia obchodov. Hovorí o tom aj návrh novely zákona.

„Nevyhnutnosťou bude aj osobitné a riadne označenie predajného miesta, kde budú spotrebitelia dostatočne informovaní o charaktere ponúkaných potravín a o tom, kto preberá za kvalitu a bezpečnosť potraviny zodpovednosť a jasné označenie zodpovedného subjektu na obale každej potraviny predávanej po dátume minimálnej trvanlivosti. Nemenej dôležité je informovať spotrebiteľa, dokedy musí potraviny skonzumovať,“ uviedla ďalej SPPK.

Naproti tomu Potravinárska komora Slovenska v pripomienkovom konaní žiadala, aby sa niektoré vybrané potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, mohli používať aj v rámci ďalšieho spracovania. To totiž návrh nateraz zakazuje.

„Základným účelom predkladanej právnej úpravy je predchádzanie plytvania potravinami a zabránenie tvorby potravinového odpadu. V určitých odôvodnených prípadoch je možné použiť potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti bez toho, aby to ovplyvnilo bezpečnosť výslednej potraviny. Príkladom je pivo, kedy je možné z piva po dátume minimálnej trvanlivosti vypáliť pivovicu, pričom použitie takejto suroviny nemá vplyv na bezpečnosť výrobku a výrazným spôsobom sa tým zníži vznik potravinového odpadu,“ uviedla PKS v pripomienke.

Tento argument však rezort odmietol. Legislatíva totiž zakazuje použiť nepoľnohospodársky alkohol pri výrobe alkoholických nápojov. Pripomienke preto ministerstvo nevyhovelo.

Po schválení návrhu novely vládou bude legislatívny proces pokračovať v parlamente. Ak poslanci návrh schvália a podpíše ho prezidentka, platiť začne od 1.6.2022.