Ani májový trialóg medzi Radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou nepriniesol výsledky a zásadný pokrok v príprave spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tá mala platiť už po roku 2020 a hoci sa prvé diskusie o nej začali už v roku 2016, kompetentné orgány stále nie sú schopné dohodnúť sa. Hoci do májového rokovania vkladali nádeje aj slovenskí a českí poľnohospodári, výsledku sa nedočkali.

„Musíme vysloviť obrovskú kritiku vo vzťahu k európskym inštitúciám. Je nemysliteľné, aby naši volení zástupcovia, či už v Rade, v Európskom parlamente alebo v Eurokomisii, neboli tri roky schopní sa dohodnúť. Je to fakt, ktorý musíme odsúdiť,“ skonštatoval predseda SPPK Emil Macho.

Kritika aj z Českej republiky

Rovnaké názory vyjadrili aj zástupcovia českých agroorganizácií.

„Mnoho našich členov sa pýta, ako je možné, že vyjednávania nepriniesli výsledok. Objavujú sa rôzne varianty pre podobu budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Poľnohospodári si ohľadom toho robia plány aj prepočty, ako im to vyjde či nevyjde, ale finálne rozhodnutie tu stále nie je a to považujeme za zásadnú chybu,“ vyjadril sa predseda Agrárnej komory ČR Jan Doležal.

„Sme znepokojení, sklamaní aj naštvaní z toho, že hoci nám bolo dlhodobo sľubované, že májový trialóg rozhodne, ako bude spoločná poľnohospodárska politika vyzerať, tak k dohode nedošlo. Je to veľké rozčarovanie už aj za časovým prahom, kedy sme jej podobu mali poznať,“ dodal  predseda Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martin Pýcha.

Kde je problém?

Všetky organizácie vidia za zlyhaním rokovaní rovnaké problémy. Neznalosť ľudí, ktorí rozhodujú o tom, ako poľnohospodárstvo v praxi funguje, a zamieňanie si zelených dohôd s poľnohospodárskou politikou.

„Európa stojí na mieste, kdežto kolegovia poľnohospodári najmä z tretích krajín, predovšetkým z Južnej Ameriky, nás denno-denne predbiehajú. Nedodržujú niektoré veci, ale my tu máme europarlament, ktorý si pomýlil ekologickú zelenú politiku so spoločnou poľnohospodárskou politikou,“ uviedol Emil Macho.

Trialóg európskych inštitúcií mal priniesť riešenie a dohodu v nejednotných názoroch. Podľa predstaviteľov poľnohospodárskych organizácií z nášho regiónu však Európska komisia, ktorá má byť pri vyjednávaniach nápomocná, zlyháva. Prikláňa sa najmä na stranu europarlamentu.

„Do súčasnej reformy sa nám začínajú dostávať prvky Európskej zelenej dohody. Pritom pôvodne, keď sa o SPP začínalo v roku 2016 hovoriť, táto dohoda ešte nebola na stole. Rovnako neexistovali dve stratégie, ktoré k dohode majú poľnohospodárstvo posúvať, a to stratégia Z farmy na stôl a Stratégia pre biodiverzitu. Tieto dve stratégie sú veľmi ambiciózne, zatiaľ boli predstavené ako nepovinné nástroje, avšak ukazuje sa, že mnoho tých cieľov bude v poľnohospodárstve v najbližších rokoch  povinné, a to práve cez spoločnú poľnohospodársku politiku,“ upozornil Jan Doležal.

Neznalosť praxe?

Podľa Jana Doležala pritom mnohé ekologické ciele už českí poľnohospodári napĺňajú aj teraz.

„Napríklad jednou z požiadaviek je, aby sa Program rozvoja vidieka aspoň na 38 percent zameriaval na opatrenia smerujúce k ochrane prírody a boj proti klimatickým zmenám. My v Českej republike už teraz plníme požiadavku na 57 percent. Plníme aj mnoho iných záväzkov, naproti tomu paradoxne stále poberáme nižšie podpory, ako mnoho iných členských krajín, ktoré tieto požiadavky ani zďaleka neplnia. Toto považujem za zásadný rozpor, ktorý treba vyriešiť a jednoznačne treba oddeliť európsku zelenú dohodu od SPP.“

Podľa Emila Macha navyše nezhody medzi inštitúciami stavajú do zlého svetla často aj poľnohospodárov.

„Poľnohospodári sú často stavaní do pozície, že oni sú tí, ktorí nechcú zelenú a udržateľnú krajinu. Ale keby tí páni, ktorí o SPP rozhodujú, boli niekedy na farme, vyskúšali si túto prácu, tak by vedeli, že ľudia, ktorí to robia, vedia, ako to robiť. Ale bez dlhodobého plánovania sa to robiť nedá.“

Čo hovorí ministerstvo?

Na ostatnom rokovaní sa zúčastnili aj predstavitelia slovenského agrorezortu. Minister Ján Mičovský uviedol, že kľúčovou otázkou bude pre Slovensko viazaná podpora príjmu, kde minimálna akceptovateľná úroveň bude 13+2 percentá.

„V rámci ekoschém potrebujeme zachovať flexibilitu zo všeobecného prístupu, najmä  pri využívaní  prostriedkov a spôsobe vyplácania na hektáre a dobytčie jednotky. Taktiež je potrebné mať na zreteli, že cieľ zlepšenia stavu životného prostredia dosiahneme len vtedy, iba ak sa nám podarí poľnohospodárov motivovať k zapojeniu sa do týchto postupov,“ vyhlásil v Bruseli minister Mičovský.

Podľa zástupcov ministerstva bola na rokovaniach Rada ochotná hľadať kompromis. Európsky parlament však požadoval stále nové a nové požiadavky, ktoré by spôsobili značnú administratívnu záťaž pre farmárov a štátne orgány. Preto nebolo možné dohodu dosiahnuť.

„Parlament nepristúpil na opatrenia, ktoré chceme pre poľnohospodárov na Slovensku a v Európskej únii. Náročné rokovania o technikáliách a detailoch trvali 2 dni a dve noci, počas ktorých sme hľadali kompromisy. Nakoniec sme sa však nedohodli. Slovensko neustúpi, pokiaľ pre našich poľnohospodárov nedosiahneme také opatrenia, aké potrebujú,“ zdôraznil štátny tajomník MPRV SR Andrej Gajdoš.

Portugalské predsedníctvo si pritom dosiahnutie dohody stanovilo pred časom za svoj cieľ. Podľa vyjadrení portugalskej ministerky pôdohospodárstva, ktorá aktuálne Rade predsedá, Marie do Céu Antunes, je portugalské predsedníctvo odhodlané k dohode dospieť ešte v júni.

Čo bude ďalej?

Poľnohospodári bijú na poplach, aby k dohode inštitúcie skutočne dospeli čo najskôr. Na novú spoločnú poľnohospodársku politiku sa poľnohospodári vo všetkých krajinách potrebujú pripraviť. Navyše – do konca roka musia jednotlivé členské štáty odovzdať do Bruselu strategické plány. Pokiaľ nebudú korešpondovať s rámcami, na ktorých sa inštitúcie dohodnú, hrozí, že Eurokomisia ich napokon neschváli.

Čas sa míňa a každý stratený deň je podľa poľnohospodárov v Česku aj na Slovensku problémom. Podobne to vraj pociťujú aj poľnohospodári v ďalších krajinách.

„Máme možnosť komunikovať aj so zahraničnými organizáciami. Aj poľnohospodári za hranicami sú frustrovaní neustálou neschopnosťou orgánov povedať, ako bude SPP vyzerať. Je možné, že budeme v rámci spoločného jednania na úrovni Copa Cogeca a ďalších organizácií diskutovať aj o prejavení nejakej miery celoeurópskej nespokojnosti a kritiky k orgánom Európskej únie,“ uzavrel Martin Pýcha.