Zadajte hľadaný výraz

Rozmer: 1338 x 200 px (vrch) + 2-krát 150 x 600 px (boky) Cena: 180 € týždenne (7956 € ročne) Dostupnosť: Obsadené spoločnosťou Agroservis TOP do neurčita. ID umiestnenia: branding-desktop-top

Rozmer: 610 x 100 px Cena: 110 € týždenne (4675 € ročne) Dostupnosť: Voľné. ID umiestnenia: hlavicka-desktop-pod-logom-2

Rozmer: 610 x 100 px Cena: 110 € týždenne (4675 € ročne) Dostupnosť: Obsadené spoločnosťou Pottinger do neurčita. ID umiestnenia: hlavicka-desktop-pod-logom-3

Rozmer: 610 x 100 px Cena: 110 € týždenne (4675 € ročne) Dostupnosť: Obsadené spoločnosťou Syngenta do 31.1.2023. ID umiestnenia: clanok-desktop-pod-hlavickou-1

Článok dňa Názory a komentáre Z domova

Komentár: Opäť tá repka, ale teraz z druhej strany

Komentár: Opäť tá repka, ale teraz z druhej strany
insert_photoTASR/AP

Rozmer: 610 x 100 px Cena: 110 € týždenne (4675 € ročne) Dostupnosť: Obsadené spoločnosťou Agrall do neurčita. ID umiestnenia: clanok-desktop-pod-hlavnou-fotkou-1

Rozmer: 610 x 100 px Cena: 110 € týždenne (4675 € ročne) Dostupnosť: Voľné. ID umiestnenia: clanok-desktop-pod-hlavnou-fotkou-2

Rozmer: 610 x 100 px Cena: 110 € týždenne (4675 € ročne) Dostupnosť: Obsadené spoločnosťou Moreau Agri do neurčita. ID umiestnenia: clanok-desktop-pod-hlavnou-fotkou-3

I keď sezóna článkov „o zlej repke“ začína až o 6 mesiacov, v tomto roku nás repka olejná neobíde ani na Mikuláša. Tentokrát to však nespôsobili pohľady na žlté lány, ale blížiaci sa zákaz predaj 95-oktánového benzínu. S blížiacim sa termínom opäť silnejú útoky na repku a jej pestovateľov.

A je až dojímavé, že napriek enormnému rozpolteniu našej spoločnosti sa v tejto problematike takmer s matematickou presnosťou zhodnú najväčší „slniečkári“ zo „smečka“ a Denníka N s najväčšími „konšpirátormi“ z Hlavných správ a Slobodného vysielača. Toto zázračné pojivo, ktoré dokáže stmeliť našu spoločnosť má však jednu veľkú chybu. Z odborného hľadiska ho považujem za úplne scestné. Volám sa Peter Badiar, som farmár a bývalý pestovateľ konvenčných plodín a teda aj repky. Takže po poriadku:

Repka ako triedny nepriateľ

Táto plodina dokonale spĺňa všetky požiadavky na spoločného nepriateľa. Je ľahko identifikovateľná, zdá sa jej byť veľa a niektorým farmárom prináša zisk. A samozrejme miesto toho aby sme ju využívali ako potravinu, tak sa z veľkej časti mieša do benzínu. Ok, ale čo s tým má farmár? Farmári, a už vôbec nie slovenskí, tento systém nevymysleli a ani zaň nelobovali. Farmári len pestujú to, čo si žiada trh. Tak to predsa všetci chceme.

Snáď sa zhodneme na tom, že ak je primiešavanie repky do benzínu zlé, tak to nie je vina slovenských farmárov a ani tej repky ale bruselských úradníkov. Alebo ochranárov. Neviem kde je pravda. Nech sa prizná ten, kto to vymyslel. Apropo: Do palív sa primiešava aj bioetanol, ktorý sa vyrába z kukurice, pšenice, zemiakov ale aj z cukrovej repy a trstiny. A z raže a jačmeňa sa vyrába alkohol. A ten je podľa niektorých droga. Takže ideme bojovať aj proti týmto plodinám?

Repka ako plodina

Z odborného hľadiska sa repke ako plodine nedá v súčasných poľnohospodárskych systémoch vôbec nič vyčítať. Z časového hľadiska sa poľnohospodárske plodiny nepestujú v monokultúrach ale sa striedajú v tzv. osevných postupoch. Príklad: repka – pšenica – jačmeň – kukurica – pšenica – repka atď. A práve repka je v takomto osevnom postupe ako dvojklíčnolistá plodina jediná rastlina, ktorá vie prerušiť následnosť jednoklíčnych rastlín. Prerušenie postupnosti podobných rastlín je veľmi dôležité z dôvodu eliminácie šírenia chorôb ale aj burín.

Samozrejme v tomto smere sa repka dá nahradiť napr.  šošovicou, fazuľou alebo hrachom ale čuduj sa svete, nikto zatiaľ nechce vyrábať margaríny, oleje, „maslíčka“, „rastliné syry“ a  ani  čokoládových mikulášikov z lisovanej fazule ale predsa len z repky. Alebo z palmového oleja. Ten je však tiež náš nepriateľ, lebo kvôli palmovým plantážam sme vyrúbali džungle a opice na Borneu nemajú po čom skákať.

Vráťme sa však k repke. Repka je výborná predplodina. V porovnaní s inými bežnými plodinami má výrazne hlbšie korene a dokáže využiť a presunúť do vyšších pôdnych vrstiev aj živiny, ktoré by boli pre iné rastliny s plytšími koreňmi „stratené“. Charakterom svojich koreňov dokáže výrazne zlepšiť štruktúru pôdy. Repke sa vyčíta, že je náročná na živiny. To je síce pravda, počas svojho rastu naozaj dokáže spotrebovať z pôdy viac ako 200 kg draslíka, ale tento následne ostane takmer kompletne k dispozícii pre následné plodiny, pretože v samotnom repkovom semene, ktoré odvážame z poľa sa v takom množstve ani z ďaleka nenachádza.

Repka poskytuje vegetačný kryt

Rovnako som sa dočítal, že repka spôsobuje eróziu a splavovanie pôdy na jeseň. Netvrdím, že sa to nemohlo stať, ale pravda je presne na druhej strane. Repka sa seje úplne prvá, ešte v auguste a ako prvá poskytuje pôde vegetačný kryt. A keď ju do zimy nezožerú jelene, tak dokáže pôdu zakryť takmer na 100%, čo nedokáže žiadna iná plodina! Takže, keby sme si spravili skutočne objektívny vedecký pokus, tak by som si kľudne stavil na to, že repka z toho vyjde pri jesenných dažďoch ako víťaz.

Takýto rýchly rast biomasy repky rovnako spochybňuje tvrdenie, ktoré som sa dočítal na českých stránkach, že repka potrebuje viac herbicídov ako iné rastliny. Repka sa herbicídne ošetruje len raz a to tesne po sejbe. Následne svojou listovou plochou konkurenciu iných rastlín prirodzene potlačí.

Rovnako netuším, kde sa vzal ten hnev verejnosti a obviňovanie, že za pokles populácii včiel je zodpovedná repka. Ja som so včelármi vždy dobre vychádzal, radi k nám do porastov repky chodili, nikdy som im včely neotrávil a takmer vždy mi pri odchode darovali pár fľašiek medu. Neviem ako vy, ale ja si znak pomsty za otrávené včelstvá takto nepredstavujem.

Nesprávny insekticídny postrek v čase kvitnutia môže spôsobiť úhyn včiel!

Čo sa týka samotných chemických postrekov, to je úplne iná kapitola. Ale treba si uvedomiť, že okrem bio-poľnohospodárstva sa strieka všetko a všade. Od Kamčatky po Lisabon, od Kanady cez Patagóniu až po Austráliu. Takže riešením bude všetko zakázať? Ja s tým nemám problém, už viac ako desať rokov sa venujem ekologickému poľnohospodárstvu. Ale zatiaľ si neviem predstaviť ako by som ja a moji bio-kolegovia za súčasného stavu poznania a najmä nastavenia spoločnosti dokázali nakŕmiť tých 7 miliárd hladných krkov.

V súvislosti so živinami som sa dočítal, že repka je hnojená zlými umelými hnojivami a to ničí pôdu a hnojiť treba dobrým maštaľným hnojom. Tento argument však nie je o repke ale o chýbajúcej živočíšnej výrobe. Kto hnojí umelými hnojivami repku, rovnako hnojí aj raž, jačmeň, kukuricu, špaldovú pšenicu, ba aj zeleninu. Takže podľa tejto logiky treba zakázať pestovanie všetkého.

Čo sa týka kladných vlastností maštaľného hnoja, tak s tým absolútne súhlasím. Farmári budú kľudne hnojiť aj hnojom jednorožca. Ale problém je v tom, že na Slovensku ostalo približne toľko kráv ako tých jednorožcov. A keď sledujem súčasne diskusie, tak kým by sme dostatočne obnovili stáda dobytka, tak verejnosť by nám ich opäť dala na „black list“, lebo kravy s prepáčením „prdia“ metán.

Záver

Nie som popierač klimatickej zmeny a toto nemala byť obhajoba repky. Ako poľnohospodár veľmi dobre vidím ako sa nám príroda mení pred očami. Už v lete roku 2007 som na vrátnici „môjho“ bývalého družstva v Rimavskej Sobote nameral 40 °C v tieni a uvedomil som si, že tu niečo nie je v poriadku.

Týmto článkom som Vás chcel len poprosiť, že ak  sa chceme v ochrane prírody naozaj niekam posunúť, tak sa musíme rozprávať s úprimnou snahou pomenovať skutočné problémy a hľadať také odborné riešenia, ktoré naozaj pomôžu. Lebo problémom nie je len nečinnosť, ale aj neodbornosť a najmä to, keď sa vydáme zlým smerom. Poľnohospodárstvo je plnohodnotná veda, na veľa otázok už pozná odpovede, ale obávam sa, že tie mnohých nezaujímajú, pretože im narúšajú ich videnie sveta.

Toto je blog a nie odborný článok, preto nepokrýva všetky nuansy a eventuality pestovania repky. Článok popisuje bežný štandard a porovnáva porovnateľné.

Autor článku: Peter Badiar
Zdroj obrázku: TASR/AP

Rozmer: 610 x 100 px Cena: 70 € týždenne (3094 € ročne) Dostupnosť: Obsadené spoločnosťou Agroservis do 31.12.2022. ID umiestnenia: clanok-desktop-pod-clankom-1

Rozmer: 610 x 100 px Cena: 70 € týždenne (3094 € ročne) Dostupnosť: Voľné. ID umiestnenia: clanok-desktop-pod-clankom-2

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1524 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
20 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Miroslav Sedlák
Neregistrovaný
Miroslav Sedlák
3. decembra 2019 21:33

Neviem, kde autor článku čerpal informácie o pestovaní repky, ale tak ako repku a jej vplyv na ekosystém vykreslil, tak tieto informácie platia tak pre 90-te roky a nie pre súčasnosť, kedy je repka jednoznačne najintenzívnejšie pestovaná plodina. Jeden herbicíd za sezónu! Absolútny blud. Troška ste pozabudli na fungicídy, insekticídy,desikanty,… Celý komentár »

Peter Badiar
Neregistrovaný
Peter Badiar
4. decembra 2019 12:13
Odpoveď na  Miroslav Sedlák

Dobrý deň prajem. Tento článok bol zverejnený na mojom blogu na http://www.pravda.sk a bol určený širokej laickej verejnosti a mal za cieľ vyvrátiť len niektoré mýty a nepravdy ohľadom repky. Tak ako dole uvádzam nie je to odborný článok, nerieši všetky detaily pestovania repky, snažil som sa porovnávať porovnateľné a… Celý komentár »

j.k.
Neregistrovaný
j.k.
3. decembra 2019 22:37

no čo.aj takyto članok je članok.

Pišta
Neregistrovaný
Pišta
3. decembra 2019 23:07

Môžem sa spýtať autora článku , či sa venuje pestovaniu repky aj v ekologickom systéme hospodárenia ? Ak áno , aké to má výhody oproti konvenčnému systému . A ak nie, aspoň tri dôvody prečo .
Ďakujem.

Peter Badiar
Neregistrovaný
Peter Badiar
6. decembra 2019 11:41
Odpoveď na  Pišta

V ekologickom poľnohospodárstve sa venujem chovu hovädzieho dobytka a prevádzkujem bitúnok určený na porážku hovädzieho dobytka výlučne z ekologických chovov. K pestovaniu repky v ekologickom poľnohospodárstve sa neviem vyjadriť, veľakrát som nad tým uvažoval a vidím tam problémy a riziká. Čo sa týka tých výhod a nevýhod. Už v mojom… Celý komentár »

Farmárka
Neregistrovaný
Farmárka
4. decembra 2019 8:16

Nemá technické konope podobné, ak nie lepšie vlastnosti s ohľadom na pôdu? Hlboké korene, zabránenie erózii, dokonca aj potreba chemickej ochrany je nulová. Aha, nepridáva sa do paliva… Zato sa dá využiť okrem iného v stavebníctve.

farmár
Neregistrovaný
farmár
4. decembra 2019 12:15
Odpoveď na  Farmárka

Máte pravdu, aj ja by som chcel pestovať konope. Prosím Vás poraďte mi, kto technické konope kúpi, aké množstvo a za akú cenu. Ak by sme chceli na Slovensku aspoň časť repky nahradiť konopou, bolo by to možno aj 100 000 ha a neviem kde by sme také množstvo predali.… Celý komentár »

MichalK
Neregistrovaný
MichalK
4. decembra 2019 8:36

Chcel by som poprosiť odborníkov, keby sa zmohli na jeden rovnaký článok a popísali koľko chémie sa spotrebuje na ovocie vrátane južného ovocia, ktoré je na každom vianočnom stole naozaj v bohatom sortimente a veľkom množstve. Rovnako by som bol rád, keby niekto z vinárov popísal koľko chémie spotrebuje vinohradník… Celý komentár »

Andrej
Člen
Andrej
4. decembra 2019 10:33

Pestovanie repky pre technické účely vás vylučuje z potravinového reťazca a v tejto časti sa z vás stáva podnikateľ v energetike. V tejto časti nie ste farmárom a nemôžte argumentovať ako farmár. Navyše, plochy, na ktorých podnikáte v energetike, by vám z tohto dôvodu mali byť jednoznačne vyňaté zo systému… Celý komentár »

marcel sako
Neregistrovaný
marcel sako
5. decembra 2019 16:04
Odpoveď na  Andrej

Tvoj názor sa mi páči Andrej, plodiny na energetické účeli by sa mali prestať dotovať, lebo kto to vymyslel a schválil tak by mal ísť do vezenia za ničenie prírody a za defraudanciu poľnohospodárstva. Lebo my všetci sme zabudli načo je poľnohospodárstvo -udržateľná údržba a tvorba krajiny za účelom výroby… Celý komentár »

Ema
Neregistrovaný
Ema
4. decembra 2019 12:54

Pán Badiar! Vidieť, že problematike rozumiete a vyjadrujete sa vecne, na rozdiel od tých čo si mýlia pojmy s dojmami.. Nedajte sa odradiť tým, čo reagujú
a nevedia o čom hovoria.

G.S.
Člen
G.S.
4. decembra 2019 18:39

S článkom vcelku súhlasím. A pokojne poviem , že som aj klimaskeptik. To , že bolo niekde 40 stupňov v tieni sa stávalo aj v minulosti. Ja som ešte dodnes nevidel fakt dôveryhodné dôkazy, že za čiastočnú zmenu klímy môže len a len človek a takisto , že za to… Celý komentár »

marcel sako
Neregistrovaný
marcel sako
5. decembra 2019 16:07
Odpoveď na  G.S.

Aj to sú dobré názory ak sú tie čísla pravdivé.

G.S.
Člen
G.S.
5. decembra 2019 17:55
Odpoveď na  G.S.

https://www.armadnymagazin.sk/2019/06/16/najvacsie-obranne-rozpocty-na-svete-v-roku-2019/ Tu máš link na výdavky na obranu v 10 krajinách s najväčšími výdavkami. Z EU tam sú len Francúzsko, Británia a Nemecko ale ak si pripočítaš aj ostatné štáty, tak to bude ešte vyššia suma. Pre rok 2019 sú výdavky na obranu na svete vyše 1,8 bilióna dolárov a… Celý komentár »

Juraj Mačaj
Neregistrovaný
Juraj Mačaj
4. decembra 2019 19:12

Píše sa že v roku 2050, čo je za rohom bude na zemi 10 mld. ľudí. Ak sa tak stane spolu so zmenou klímy,ktorej prejavy môžu často ohrozovať úrodu bude cena potravín vysoká, lebo ich nebude dostatok. Potom nikoho nenapadne pestovať plodiny na energetické účely, lebo to nebude ekonomicky výhodné.… Celý komentár »

Starý Gazda
Neregistrovaný
Starý Gazda
4. decembra 2019 19:33

Pan Badiar plne s vami suhlasim je to presne tak ako hovorite hlavny objednavatel našich produktov je štat ked ten dovolil zničit a rozpredat spracovatelsky priemysel odtrhnut sedliaka od mliekarni bitungov aj ich vinov a vytvorili sa zavody na mero a alkohol Podpora zeleninarstva a ovocinarstva je skoro nulova ba… Celý komentár »

Juraj Mačaj
Neregistrovaný
Juraj Mačaj
4. decembra 2019 20:04

Nakoniec bude tento hon na nás poľnohospodárov pre Slovensko prospešný, pretože naše poľnohospodárstvo už nemá kam klesnúť. V Holandsku sa dnes Vážne rozpráva, že treba znížiť produkciu a prestať s ničenim životného prostredia prehnanou produkciou. Holandsko je 2. najväčší vývozca poľnohospodárskych výrobkov za USA a väčšina v parlamente je presvedčená… Celý komentár »

marcel sako
Neregistrovaný
marcel sako
5. decembra 2019 16:18
Odpoveď na  Juraj Mačaj

Juraj kedysi pred 30 rokmi sme to vedeli lepšie ako Holandania alebo Nemci. Ale aj iné plodiny sme vedeli šlachtiť a pestovať , len sme si to za pomoci predchádzajúcich vlád zlikvidovali.

marcel sako
Neregistrovaný
marcel sako
5. decembra 2019 17:17

Myslím, že názory všetkých majú v niečom pravdu. Každý sa pozeráte na vec iba z toho svojho hľadiska , čo zažil , ale tak to má biť. Nejaký čas sa tu už na tomto fóre pohybujem a vždy sa pýtam , či má význam tu niečo písať aj keď by… Celý komentár »

Michal
Neregistrovaný
Michal
6. decembra 2019 9:48

Len krátko k Andrejovi a vylúčeniu dotácií. Treba si naštudovať systém priamych platieb a potom tu vypisovať nepravdy. Priame platby sú určené na plochy a nie na účel využitia produkcie z týchto plôch. Takto to beží v celej únii nechápem prečo by Slovensko malo postupovať odlišne. A na margo účelu… Celý komentár »