Šesť rokov stál v čele Združenia mladých farmárov na Slovensku. Hoci rozhodne nepatrí do starého železa, pred pár dňami odovzdal pomyselné žezlo „mladším“. Ako vníma svoje pôsobenie na predsedníckej stoličke združenia, na čo je hrdý a naopak, čo ho aj po rokoch stále škrie, poodhalí v krátkom rozhovore pre poľnoinfo.sk Milan Jurky.

Ani sa to nezdá a dva volebné cykly na poste predsedu združenia mladých farmárov sú fuč. Ako sa s malým odstupom času pozeráte na toto obdobie?

Ešte stále je to čerstvé a v podstate som ani nemal kedy urobiť si nejakú bilanciu plusov a mínusov. Každopádne si myslím, že sa nám spolu s mojimi spolupracovníkmi podarilo posunúť mladých farmárov trochu ďalej, ako tomu bolo pred piatimi, šiestimi rokmi. Osobne si dovolím povedať, že mám z mojej predsedníckej práce dobrý pocit, aj keď viem, že stále je čo zlepšovať. Stále je za čo bojovať, rokovať, lobovať…

Čo vás asi tak najviac teší z toho čo sa podarilo dosiahnuť, a naopak, čo nevyšlo podľa plánov a predstáv?

Podľa predstáv nevyšiel takmer celý rok 2021. Bol to rok, kedy neplatilo chlapské slovo. Absolvovali sme v ňom množstvo stretnutí, avšak výmen napríklad na pozíciách generálnych riaditeľov sekcií ministerstva pôdohospodárstva bolo toľko, že sme museli stále začínať odznova. Opäť vysvetľovať naše požiadavky a bol som už toho znechutený. Sme však veľmi spokojní, že sa pre mladých farmárov podarilo vybojovať viac ako tri percentá z balíka priamych platieb. Teší ma, že naše združenie začalo byť brané vážne, že sme sa už nestretávali s aroganciou úradníkov, keď sme za nimi s niečím prišli.

Takže s úradníckym aparátom ste si čo to užili?

To áno, bolo toho dosť na viacerých úrovniach. Hnevalo ma, že keď nám niečo vyčítali takpovediac „proti rozumu“, tak ich odpoveď bola, lebo Brusel to tak nariadil. Tak sme cez medzinárodné kontakty v Rade mladých farmárov začali sondovať ako to funguje v iných štátoch a následne sa o tom snažili presvedčiť našich úradníkov. Aj preto sú podporné výzvy pre mladých farmárov povinné, nariadil ich totiž Brusel. Keby to tak nebolo, pravdepodobne by sa finančné prostriedky posunuli tam, kde sa to hodí tým najsilnejším. Takto by malo byť podporených zhruba 1000 projektov v celkovej sume približne 67 miliónov eur.

Boli aj nejaké ďalšie prekážky, okrem neochoty úradníkov?

Jednoznačne k nim možno zaradiť verejnú mienku. Verejnosť nás vníma ako tých, čo len poberajú dotácie a tých čo idú metánom zadusiť našu planétu. Nevidia, alebo nechcú vidieť pozitíva, ktoré naša práca prináša krajine. Môžete sa aj roztrhať! Vyrábame zdravé, lokálne potraviny, bez potreby ich vozenia stovkami kamiónov. V minulosti dokázal vidiek zásobovať seba a rovnako tak aj obyvateľov v meste. Dnes ľudia z vidieka cestujú do mesta, aby sa dostali k potravinám. Snažíme sa robiť veľa osvetových akcií, aby sme verejnosť získali na svoju stranu. Dnes človeku niekedy naozaj zastáva rozum, keď od ľudí, ktorí denne strávia dve hodiny v zápche, počúvate reči o tom, ako kravy na vidieku ničia planétu. A to nehovorím o predaji z dvora, ktorý u nás defacto nefunguje.

Čo myslíte tým „defacto nefunguje“?

Môžete predávať nejakú hydiny, alebo napríklad mlieko, ale výrobky z neho už nie. Toto sme vysvetľovali predchádzajúcemu i súčasnému vedeniu ministerstva, prečo by to malo byť povolené. Máme tu konkrétnu príručku zo susedných Čiech, kde farmár do 500 litrov mlieka môže predávať aj svoje výrobky. Nájde si svojich odberateľov, prevažne z blízkeho okolia, ktorým môže dodávať čerstvé syry alebo jogurty. Ekonomický prínos je v tomto prípade neporovnateľný, keďže farmár nemusí predávať mlieko za pár centov, ale hotové výrobky za niekoľko eurovú hodnotu.

Počúvame veľa o rizikách, ktoré takýto predaj prináša. Podľa mňa je to o dôvere kupujúceho voči farmárovi. Ak bude robiť nekvalitné výrobky, ľudia k nemu chodiť nebudú. Pokojne môžeme takéto farmy označiť aj ceduľkou „vyrobené na báze remeselných štandardov“, nie podľa prísnych oficiálnych hygienických noriem. Myslím si, že žiadny farmár nechce otráviť svojich susedov, či svojich najbližších. Koniec koncov, naša generácia vyrástla na takýchto výrobkoch a vidíte, sme tu živí a zdraví dodnes.