Pri príprave Intervenčnej stratégie sa v súčasnosti najviac diskutuje o národnom spolufinancovaní Programu rozvoja vidieka. Priame platby (prvý pilier) sú plne zabezpečované z európskeho rozpočtu. Program rozvoja vidieka (druhý pilier) sa financuje spoločne. Časť z európskeho rozpočtu a časť zo štátneho rozpočtu členských štátov. Návrh nariadenia o strategických plánoch určuje, akým percentom môžu členské štáty dofinancovať rozvoj vidieka z národných zdrojov.

Finálna verzia návrhu ešte nebola schválená, ale očakáva sa jej prijatie v blízkej dobe. V súčasnosti na európskej úrovni prebiehajú rokovania v rámci trialógov medzi Komisiou, Parlamentom a Radou, ktorá verzia návrhu sa presadí. Predpokladáme, že pôjde o verziu Rady EÚ. Preto minimálne spolufinancovanie PRV bude môcť každý členský štát vrátane Slovenska stanoviť na 15% a maximálne spolufinancovanie na 80%. Ide o podstatnú zmenu voči pôvodnému návrhu Komisie z roku 2018, ktorá navrhovala minimálne spolufinancovanie na úrovni 30%.

V rámci intervalu stanoveným nariadením je na členských štátoch, koľkými percentami prispejú z národného rozpočtu na rozvoj vidieka. Bohaté členské štáty a štáty, ktorým záleží na rozvoji vidieka, prispievajú väčším percentom. Chudobné štáty a štáty, ktorým menej záleží na rozvoji vidieka, lebo majú iné naliehavejšie potreby, prispievajú menším percentom, najčastejšie blízko povinného minima.

Ako sa spolufinancovalo v minulosti?

V programovom období 2014 – 2020 tvoril príspevok slovenského štátneho rozpočtu na program rozvoja vidieka len požadované minimum 25,7%. Pre Bratislavský kraj to bolo 43% a pre zvyšok Slovenska 25%, čo dáva vážený priemer 25,7%, keďže z PRV ide do Bratislavského kraja len približne 3% rozpočtu.

Jednotlivé členské štáty EÚ prispievali na rozvoj svojho vidieka rôznym percentom. Priemer za EÚ 27 bol v období 2014-2020 34,5%. Iné členské štáty mohli spolufinancovať menej ako Slovensko, lebo napríklad ich regióny boli chudobnejšie (Chorvátsko, Rumunsko, Bulharsko,..), vzdialené ostrovy majú menšie povinné spolufinancovanie alebo výnimku (Grécko), alebo nemali bohatší región ako my Bratislavu.

Členské štáty však majú rozdielny pomer medzi zdrojmi prvého a druhého piliera. Napríklad Dánsko a Holandsko majú v druhom pilieri menej ako 10% dánskeho, resp. holandského rozpočtu SPP, kým napríklad Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko alebo Malta majú v druhom pilieri viac ako 40% svojich rozpočtov na SPP. Výška druhého piliera sčasti závisí od podmienok v členskom štáte, napríklad hornaté Rakúsko a Slovinsko majú vysoký rozpočet na ANC.

Slovensko má v druhom pilieri 35% rozpočtu SPP, v prvom 65%. Štát s veľkým druhým pilierom musí dofinancovať z národných zdrojov v absolútnom vyjadrení viac, ako štát s malým rozpočtom na druhý pilier. Percentuálne menší druhý pilier má v porovnaní so Slovenskom aj Česko.

Spolufinancovanie dnes

Slovensku bolo na roky 2021 – 2027 pridelených na rozvoj vidieka z EÚ rozpočtu spolu 2,034 miliárd EUR, čo je o 144 mil. EUR viac, ako bola pridelená suma na obdobie 2014 – 2020. Rozpočet PRV sa znížil o 19 mil. EUR, ale SR dostalo navyše 163 mil. EUR z programu Next Generation EU v dôsledku COVID krízy.

Prechodné obdobie 2021 – 2022

V prechodnom období 2021 – 2022 sme sa rozhodli stanoviť mieru spolufinancovania na rovnakej úrovni ako v období 2014 – 2020, t.j. 25,7% pre zdroje PRV. Sumu z Next Generation EU spolufinancujeme na úrovni 17,6%, čo predstavuje 34,9 mil. EUR z národného rozpočtu. Európske zdroje z Next Gegeration EU Slovensko mohlo, ale nemuselo dofinancovať z národného rozpočtu.

Na priame platby a rozvoj vidieka budeme môcť v rokoch 2021 – 2022 spolu minúť 1 762,6 mil. EUR, čo ročne predstavuje sumu 881,3 mil. EUR. Ročný priemer za roky 2014 – 2020 bol 755,6 mil. EUR.

Poľnoinfo.sk vám prinieslo len časť článku. Zvyšok si môžete prečítať na webovom portáli: https://www.agropolitika.sk/archiv/2020-2021/news_intervencna-strategia-cast-tretia-spolufinancovanie-rozvoja-vidieka/