Poľnohospodárske družstvo v Pruskom dokázalo za ostatných desať rokov viac ako zdvojnásobiť výrobu mlieka. Vlani prvý raz vyrobili vyše štyri milióny litrov mlieka, kým pred desiatymi rokmi nevedeli prekročiť ani dvojmiliónovú hranicu.

Viac kusov dobytka ako hektárov pôdy

„Vlani nám tržby rástli jedine z produkcie mlieka. Medzi rokmi 2018 a 2019 sme dokázali zvýšiť dodávku pre mliekareň o 550-tisíc litrov. Ak by k tomuto kroku nedošlo, veľmi ťažko by sme zabezpečili prudký nárast miezd, ktorý nastal aj z dôvodu rôznych príplatkov,“ hovorí Ján Kopšo, predseda družstva.

Pruské sa nachádza v priemyselnej oblasti Považia, kde je veľmi nízka nezamestnanosť. Nových kolegov tak musia zaujať nielen pracovnými podmienkami, ale najmä výplatami. Vlaňajšie zvýšenie miezd však zapríčinili aj zmeny v legislatíve. Rôzne víkendové a sviatočné príplatky im zvýšili mzdy pri všetkých profesiách, lebo práca v poľnohospodárstve a najmä v živočíšnej výrobe je nepretržitou prevádzkou.

„Štát týmto rozhodnutím priamo ohrozil zraniteľné skupiny obyvateľstva, keďže osobné náklady tvoria aj u nás výrazný podiel na celkových nákladoch až 28-percent,“ tvrdí Ján Kopšo.

V družstve pracuje sedemdesiat ľudí, ktorí okrem intenzívnej živočíšnej výroby nachádzajú uplatnenie v rastlinnej výrobe aj v diverzifikovaných činnostiach. Celá štruktúra je orientovaná na produkciu. Najlepšie to dokazuje fakt, že v Pruskom chovajú viac kusov hovädzieho dobytka, ako majú hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Európske prostriedky nakoniec končia na účtoch štátnych a miestnych inštitúcií

Tržby podniku presahujú dva milióny eur a prírodné podmienky, v ktorých hospodária, im napriek slušnej intenzite výroby nedokážu zabezpečiť zisk bez podpôr. Tie sa podieľajú na celkových výnosoch približne jednou štvrtinou.

„Podpory minieme do eura a napriek tomu dokážeme vytvoriť zisk približne len 50-tisíc eur. Každý výrazný kotrmelec v podpornej politike preto vnímame s veľkými obavami. Ak by naše podpory klesli o desať percent, vedeli by sme hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Ak by však zmeny v agrárnej politike priniesli výraznejšie zníženie podpôr – napríklad z dôvodu stropovania, museli by sme čo najrýchlejšie zlikvidovať živočíšnu výrobu a súbežne znižovať zamestnanosť na prijateľnú úroveň,“ zamýšľa sa J. Kopšo.

Poukazuje pritom na fakt, že väčšina podpôr, ktoré tamojšie družstvo čerpá, rovnako ako vlastne ktorýkoľvek poľnohospodársky podnik na Slovensku, pochádza z Európskej únie. Hospodári v Pruskom ich cez vlastnú výrobu a zamestnanosť použijú na rozvoj vidieka, ale aj našej krajiny. Z hodnôt, ktoré dokážu vytvoriť aj z finančných prostriedkov EÚ, následne zaplatia takmer milión eur na mzdách, odvodoch a, samozrejme, na daniach.

„My podpory, ktoré dostaneme z Európskej únie, prakticky preženieme cez našu činnosť a do niekoľkých mesiacov posunieme na účty štátnych a miestnych inštitúcií vo forme rôznych platieb – daní, odvodov, nájomného. O čo viac neistoty vkladá štát do podpornej politiky, o to menej môžeme myslieť na dlhodobé a rozvojové programy,“ konštatuje Ján Kopšo.

Pripomína pritom, že za ostatných dvadsať rokov si nespomína na agropodnikateľa, ktorý by sa vrátil k produkcii surového kravského mlieka, ak ju v minulosti zrušil. Niektoré rozhodnutia vyplývajúce z neistoty môžu byť skutočne nezvratné.

„Môžem naplánovať investíciu do maštale, keď neviem, či náhodou o rok nebudem musieť mať dvadsať hektárové parcely a či aj veľkosť našej farmy bude prijateľná pre našich predstaviteľov?“ pýta sa predseda.

Rok bohatý na investície

Stavebným investíciám, ktoré by prinášali efekt v nasledujúcich desaťročiach, sa síce nateraz vyhýbajú, ale naposledy výrazne investovali do strojov aj technológií. Intenzitu tamojšej výroby dobre znázorňuje aj to, že pruskí hospodári mali dlhodobý problém s dostatkom slamy na podstielanie. Mohla za to intenzívna živočíšna výroba v kombinácii s rastlinnou výrobou, ktorá má vzhľadom na hornaté prostredie slovensko-českého pohraničia a blízkych Vršatských bradiel svoje limity.

V týchto mesiacoch spustili separátor a sterilizátor, ktorý vyrába z hnojovice separát, vhodný na podstielanie. Ide o takzvanú plastickú podstieľku. Spolu so slamou, ktorú už nemusia dokupovať, vytvára veľmi dobré podmienky pre dojnice. K nastielaniu sterilizovaného separátu kúpili aj špecializované samochodné zariadenie. Do živočíšnej výroby v ostatných mesiacoch obstarali aj nový, malý, obratný teleskopický manipulátor.

Do rastlinnej výroby pribudol nový štyristokoňový traktor určený na najťažšie poľné práce, ako je orba, diskovanie alebo podrývanie. K nemu bolo potrebné zaobstarať aj adekvátne náradie – napríklad disky, ktoré dokážu spracovať pôdu až do 25 centimetrov. Okrem toho hospodári z Pruského investovali do rozmetávadla priemyselných hnojív, samozberacieho vozu, lisu na slamu, ale aj novej sejačky na presný výsev repky, cukrovej repy, kukurice alebo ciroku. Všetky investície sú realizované na súčasnú intenzitu výroby, ktorá je z hľadiska počtov zvierat takmer na hrane.

Ján Kopšo verí, že tak, ako v ostatných rokoch dokázali zvyšovať produkciu mlieka najmä zvyšovaním úžitkovosti, bude sa to dariť aj v najbližších rokoch. Méta v Pruskom je dlhodobo daná a nemenná: päť miliónov litrov mlieka od päťsto dojníc.