I keď premiér Eduard Heger (OĽANO) začiatkom tohto týždňa označil pôdohospodárstvo za odvetvie, ktoré za posledných desať až 20 rokov dostalo veľmi zabrať a ktoré nebolo prioritou predchádzajúcich vlád, najväčší problém, ktorým je financovanie, zostáva stále nedoriešený. Dotácie do poľnohospodárstva na hektár plochy boli v minulých rokoch na Slovensku výrazne nižšie ako v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4), napriek tomu Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) nemá informácie o možnom zvýšení rozpočtu pre poľnohospodárov.

„Oficiálne informácie o zvýšení štátneho rozpočtu pre rok 2022 nemáme k dispozícii,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Za kľúčovú otázku ďalšieho vývoja slovenského agropotravinárstva považuje SPPK okrem iného práve zvýšenie podpôr z národných zdrojov do odvetvia.

„Je všeobecne známe, že úroveň notifikovanej štátnej pomoci na hektár je na Slovensku oproti zvyšku EÚ nízka. Za obdobie rokov 2010 – 2019 bol priemer štátnej pomoci na hektár na Slovensku 16 eur, pričom priemer EÚ bol takmer o 30 eur vyšší,“ spresnila Holéciová.

V SR 23 eur, v ČR 118 eur

Výška notifikovanej štátnej pomoci do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka bola v roku 2019 z krajín V4 najvyššia v Českej republike, a to 118 eur na hektár (ha), v Poľsku to bolo 35 eur/ha, Maďarsku 33 eur/ha a najnižšiu úroveň dosiahla notifikovaná štátna pomoc na Slovensku, a to 23 eur/ha. Poľnohospodárom napriek tejto situácii svitá nádej na lepšie časy. Po nástupe nového ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana (nominant OĽANO) sa podľa Holéciovej komunikácia medzi SPPK a rezortným ministerstvom výrazne zlepšila.

„Oceňujeme aj zmenu formy diskusie. Je konštruktívna, systémová a na odbornej úrovni,“ tvrdí hovorkyňa.

Aktuálne sa podľa Holéciovej vedú aj diskusie o výške spolufinancovania štátu v rámci II. piliera v Spoločnej poľnohospodárskej politike do roku 2027. SPPK by chcela presadiť spolufinancovanie štátu na úrovni 45 %. Práve spolufinancovanie na tejto úrovni podľa SPPK zodpovedá dotáciám do poľnohospodárstva z národných zdrojov v krajinách regiónu V4.

Navrhnutá miera kofinancovania bola 36,92 %

Medzirezortné pripomienkové konanie k spolufinancovaniu intervencií v záujme rozvoja vidieka zo štátneho rozpočtu v rámci Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky v rokoch 2023 – 2027 však bolo podľa Holéciovej zrušené. V tomto materiáli bola navrhnutá výška spolufinancovania na úrovni 36,92 %. V súčasnom programovacom období je spolufinancovanie II. piliera Spoločnej  poľnohospodárskej politiky zo štátneho rozpočtu na úrovni 25,7 %.

Prioritou pre tento rok je podľa SPPK schváliť Strategický plán k Spoločnej poľnohospodárskej politike do roku 2027, ktorý bude zohľadňovať potreby slovenských poľnohospodárov a potravinárov.

„Aj preto je kľúčové, aby sme sa do jeho prípravy aktívne zapojili a spoločne nastavili podmienky a hlavné oblasti podpory nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre potravinárov ako oprávnených žiadateľov o európske zdroje,“ uviedla Holéciová.

Druhou „domácou úlohou“ je podľa nej spolufinancovanie  Programu rozvoja vidieka zo štátnych zdrojov na úrovni 45 % a treťou, nemenej podstatnou témou, je zabezpečiť štátnu pomoc pre rok 2022 minimálne v tohtoročnom objeme, teda vo výške 83 miliónov eur.

„Pokiaľ chceme viac zdravých a kvalitných slovenských potravín a rovnako aj plnohodnotnú údržbu krajiny a vidieka, bez zabezpečenia finančných zdrojov tento náš spoločný cieľ dosiahneme len veľmi ťažko a na úkor konkurencieschopnosti našich výrobcov,“ dodal Holéciová.