Globálny dovoz obilia sa v posledných 50 rokoch zvýšil päťnásobne, čo vyvoláva obavy, že krajiny sú príliš závislé od vrtochov medzinárodných trhov. Informovala o tom nadácia Thomson Reuters Foundation.

Zvýšenie cien alebo nepriaznivé počasie môže niektoré krajiny prinútiť zakázať vývoz, ako to v roku 2010 urobilo Rusko. Štátom, ktoré sú výrazne závislé od dovozu, tak bude hroziť kríza. Viac než tretina krajín dováža minimálne 25 % obilia, čo od roku 1961 predstavuje zvýšenie o 57 %. Podľa vedca Garyho Gardnera z washingtonského inštitútu Worldwatch Institute do roka 2013 bolo na 100 % závislých od dovozu 13 štátov, čo je vzostup o 18 %.

Autor štúdie „Obchod s potravinami a samostatnosť“ tvrdí, že svetový dovoz obilia v roku 2013 vzrástol z približne 50 miliónov ton (rok 1961) na viac než 300 miliónov ton. „Čoraz viac krajín z hľadiska potravín závisí od svetových trhov, a to vytvára zraniteľnosť,“ hovorí Gardner.

Ako príklad uvádza rok 2010, keď zákaz vývozu obilia z Ruska bol jednou z príčin sociálnych nepokojov a revolúcie v Egypte. Výpadok dosiahol vyše 500.000 ton a v kombinácii s rastom svetových cien ochromil program štátnych dotácií na chlieb.

Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) ceny potravín sú v súčasnosti na najnižšej úrovni za viac než 4,5 roka. Vzhľadom na ekologické tlaky, neustály rast populácie a čoraz väčšiu spotrebu mäsa tento trend nevydrží navždy.

Gardner odporúča, aby sa vlády sústredili na ochranu pôdnych a vodných zdrojov a namiesto závislosti od vrtkavosti trhov radšej podporovali domácu produkciu. Vedec zároveň uznáva, že populačné tlaky a hospodársky rast vedú krajiny k premene poľnohospodárskej pôdy na urbanistické oblasti. Podľa jeho údajov len v USA bola v rokoch 1982 až 2007 takto „upravená“ pôda s rozlohou zodpovedajúcou štátu Indiana.

„Národné pôdohospodárske bohatstvo je potrebné chrániť,“ varuje Gardner. „Trh zohráva dôležitú úlohu, ale rozhodne sa nesmie stať konečným arbitrom, ktorý určí, kto dostane potraviny a odkiaľ budú.“