S príchodom hlavnej časti ovčiarskej sezóny, nastáva aj čas nákupných trhov plemenných baranov, respektíve bonitácie mladých jedincov vybraných na plemenitbu. Prvý z takýchto trhov sa konal na Masarykov dvore vo Vígľaši. Známy areál spoločnosti Agrosev ponúkol hostinné i dôstojné podmienky na akciu tohto typu a chovatelia mali čo obdivovať, mali z čoho vyberať.

Rovnako tak bonifikátori mali čo hodnotiť. Veď baranov bolo vyše 150 kusov, pričom nejednému z nich sa ušlo naozaj elitné hodnotenie na úrovni 100 bodov. Navyše, nákupný trh baranov sa termínovo prispôsobil kultúrno spoločenskej slávnosti s názvom Deň bryndze, takže aj „okoloidúcich“ obzeračov bolo viac, ako na iných nákupných trhoch.

Natretý uhoľným dechtom

Hneď z kraja haly s ustajnenými plemennými kusmi zaujali neprehliadnuteľné suffolky ostrieľaného chovateľa Pavla Gondu. Jeho barany boli akoby čerstvo natreté uhľovým dechtom. Už počas samotného hodnotenia jeden z porotcov poznamenal, že možno hneď na úvodu im prešiel cez ruky šampión nákupného trhu. To, však ale bolo veľmi priskoré hodnotenie, keďže na oči bonifikátorov čakali ešte desiatky baranov, vrátane výstavných kúskov ďalšieho ovčiarskeho matadora Patrika Keľa. Jeho meno svietilo skoro pri polovici ohrádok, keďže baranov do Vígľaša priviezol viac než dosť, vyše 70. Až sa človek čudoval, či naozaj až toľko ich tam bolo treba.

„Áno bolo“, rázne a zreteľne odvetil skúsený chovateľ.

„Je to akoby vystavenie rodného listu pre dieťa, respektíve technického preukazu pre automobil. Takto máte čierne na bielom potvrdené, čo je to za zviera, akých má predkov, aký má zdravotný stav, proste viete o ňom vlastne všetko. Sú to dôležité informácie ako pre chovateľa, tak aj potenciálneho kupujúceho. Ten tak vie, čo kupuje a tým pádom to nie je o dobrom predajnom marketingu chovateľa, ale o jeho reálnej chovateľskej práci,“ doplnil Patrik Keľo.

Cenovo dostupnejšie jedince zo zahraničia

Na otázku, či má takýto rodný list aj svoje ekonomické opodstatnenie, odpovedal gazda z Veľkých Teriakoviec trochu diplomaticky.

„Je to otázka ponuky a dopytu. Za dobrého barana s „papiermi“ môžete pýtať viac, no nikdy dopredu neviete, či si kupujúci za kvalitu aj priplatí. Darmo budem mať veľa baranov elitnej kategórie, keď o nich na trhu nebude záujem. Tu je na mieste otázka systémovej podpory chovu plemenných baranov. Cítiť totiž tlak cenovo dostupnejších jedincov z Poľska alebo Českej republiky a slovenské barany, hoci dobre hodnotené, sa stávajú prebytočné, respektíve ťažko predajné. Podľa mňa aj táto skutočnosť sa podpisuje pod fakt, že počet plemenných baranov na takýchto trhoch klesá,“ poukazuje na nie najpotešiteľnejšiu reáliu z ovčiarsky záslužnej šľachtiteľskej práce Patrik Keľo.

Pokles oproti minulosti

Z pohľadu klesajúceho počtu baranov mu dáva za pravdu aj predseda Zväzu chovateľov oviec a kôz Igor Nemčok.

„ Áno, počty nám klesajú. Aj keď tu vo Vígľaši môžeme vidieť naozaj pekné kúsky, početnosť nie je taká ako pred pár rokmi. Vtedy sme hovorili o 300, možno 400 kusoch. Teraz ani nie o dvesto. Tí, čo pri šľachtiteľských chovoch ešte vydržali, patrí vďaka. No takýchto gazdov je stále menej a mnohí siahajú po plemenných baranoch z blízkeho zahraničia,“ uviedol Nemčok.

Tento fakt potvrdili aj členovia hodnotiacej, či bonifikačnej komisie. Napriek tomu výber šampióna úvodného nákupného trhu sezóny nebol jednoznačný. Nakoniec voľba padla na suffolka z chovateľského klanu Gondovcov.

„Naozaj to nebolo jednoduché rozhodovanie. Určite nepreženiem, keď poviem, že všetci finalisti boli naozaj vo veľmi dobrom stave a boli na nákupný trh aj veľmi dobre pripravení. V úplnom závere rozhodovali detaily a my sme sa priklonili k baranovi, ktorý bol podľa nás najvýstižnejším predstaviteľom plemena, ktoré zastupoval. Víťazný suffolk mal peknú stavbu tela, dobré osvalenie a aj svojím vonkajším vzhľadom  prezentoval všetky typické znaky plemena. Keď to poviem tak zľahčene, hlava čierna ako uhoľ, rovnako tak spodky nôh, obrazovo proste suffolk, ako z učebnice,“ poodhalil zákulisie verdiktu porotcov jej skúsený člen Ivan Pavlík.