Sú nenápadní a úskoční. Zaznamenajú ich len kamery. Ich oči svietia do tmy. Vlci, ktorí fascinujú milovníkov prírody od tej doby, čo sa vo Francúzsku znovu objavili, sa stávajú nočnou morou chovateľov oviec. Tí žiadajú francúzsku vládu, aby proti nim zasiahla, napísala agentúra AFP.

„Za jedinú noc sme prišli o desať percent nášho stáda,“ hovorí Claire Lapieová, tridsaťdvaročná chovateľka oviec zo Séderonu na juhovýchode Francúzska.

Vlci v 30. rokoch minulého storočia z Francúzska vymizli a zostali len v rozprávkach pre deti. Vlk dravý sa však pred 25 rokmi do Francúzska vrátil a množí sa rovnako ako v celej Európe. A rozpútava vášne.

Vlci tento rok vo Francúzsku zahubili okolo 10.000 kusov dobytka, o desať percent viac ako pred rokom. Štát z 80 percent financuje opatrenia na ochranu proti šelme a chovateľov odškodňuje, avšak len čiastočne.

Claire Lapieová so svojím druhom Yannom Rudantom chová v Séderone ovce tri roky.

„Bolo nám jasné, že raz vlci zaútočia. Keby zabili jednu alebo dve ovce, bolo by to ešte prijateľné. Ale keď nájdeme 15 oviec s prehryznutým hrdlom, zožraté alebo v agónii, je to hrôza,“ hovorí Claire.

Nič nepomáha, ani elektrické zariadenie, ani dva impozantné ovčiarske psy. A mladý pár, ktorý sa na 12 rokov zadĺžil, aby si mohol kúpiť 150 oviec, žije odvtedy v strachu pred ďalším masakrom

„Počet útokov stále rastie,“ zdôrazňuje chovateľka oviec a starostka neďalekej obce Saint-Auban-sur-l’Ouvèze Véronique Chauvetová, ktorá prišla v októbri o osem oviec.

„Máme pocit, že sme bezmocní,“ dodáva znepokojená osudom piatich mladých chovateľov v obci..

Voľné pasenie oviec praktizujú tisíce chovateľov vo Francúzsku. Povzbudzuje ich k tomu štát, ktorý chce tiež týmto spôsobom bojovať proti zarastaniu plôch kroviskami a obmedziť tak nebezpečenstvo požiaru v suchých oblastiach. Je teraz takýto spôsob pastvy ohrozený? Áno, usudzuje Véronique Chauvetvá.

„Ak to bude takto pokračovať, do desiatich rokov chov oviec z našich regiónov vymizne,“ tvrdí.

Expert na predátorov Farid Benhammou vysvetľuje, že tam, kde vždy žili vlci ako Rumunsko alebo Poľsko, si na nich ľudia zvykli. Považujú to za nešťastie, ako keď ovce spadnú do rokliny, ochorejú alebo ich zabije blesk.

„Avšak v nových zónach, kde dnes žije, dochádza k veľkému napätiu,“ zdôrazňuje.

Vlk je prísne chránený Bernskou konvenciou z roku 1979 a európskou smernicou z roku 1992. Rozšíril sa tak na severe Álp, ale aj v stredomorskej oblasti a v Pyrenejach. Jeho šírenie vo Francúzsku pozorne sleduje Národný úrad pre lov a voľne žijúce zvieratá (ONCFS).

Inšpektor tohto úradu Cédric Arnaud prechádza departementom Alpes-de-Haute-Provence a zbiera chlpy a exkrementy vlkov, ktoré umožnia zistiť ich DNA a spočítať ich. Rovnako ako jeho kolegovia každý rok v auguste na hrebeňoch zavýja, aby potom podľa toho, koľko vlkov mu odpovie, spočítal vĺčatá narodené na jar. Všetky tieto údaje umožnia odhadnúť počet vlkov, tento rok okolo 360, zatiaľ čo vlani ich bolo 292.

Aby štát zabrzdil šírenie predátora a upokojil chovateľa, od roku 2004 povoľuje odstrel určitého počtu vlkov (tento rok 40 kusov), ale za určitých podmienok. To považujú chovatelia za nedostatočné a ochrancovia vlkov zase za neúčinné.

„Je potrebné naučiť vlka, aby stádo nenapádal. Ale mŕtvy vlk je vlk, ktorý sa nič nenaučil,“ zdôrazňuje Farid Benhammou. „Účinnejšie je vlka odstrašiť alebo ľahko zraniť,“ domnieva sa.