Boj s energetickou krízou, prispôsobenie sa novým pravidlám spoločnej poľnohospodárskej politiky aj nástrahy počasia. Aj to sú výzvy, ktoré podľa najväčšej agropotravinárskej organizácie – Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, prináša rok 2023, v ktorom možno očakávať dozvuky problémov z predchádzajúceho roka. Podrobnosti priblížil v rozhovore Emil Macho, predseda SPPK.

Citeľná zmena financovania agropotravinárskeho odvetvia

Ako hodnotíte uplynulý rok v sektore poľnohospodárstva? 

Rok 2022 bol mimoriadne náročným rokom. V priebehu veľmi krátkej doby museli agropotravinári čeliť dvom faktorom, ktoré dovtedy nepoznali – doznievali dôsledky celosvetovej pandémie koronavírusu a vo februári sa začala vojna na Ukrajine s obrovským globálnym vplyvom na potravinovú bezpečnosť, vývoj cien a naštartovanie inflácie a energetickej krízy. V roku 2022 sa preto gro aktivít Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sústredilo práve na zmierňovanie dopadov týchto dvoch spomínaných faktorov na podnikateľské prostredie.

Čo z diania z uplynulých mesiacov vnímate ako pozitívne?

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyvinula mimoriadne úsilie pri rokovaniach s vedením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o nastavení novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na nové programovacie obdobie 2023-2027. Podarilo sa nám presadiť do nového strategického plánu ciele, ktoré by mali podporiť rozvoj špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby. Pozitívnou správou pre rezort je aj citeľná zmena financovania agropotravinárskeho odvetvia z prostriedkov štátneho rozpočtu. Odškodnenie za sucho, zvýšené financovanie poľnohospodárskej produkcie a najmä potravinárskeho spracovateľského odvetvia sú tou správnou cestou, ktorou sa odvetvie musí uberať kontinuálne, nielen jeden-dva roky, pokiaľ chce zmierniť obrovský – cenový a investičný náskok európskych producentov potravín. Pre spotrebiteľov je pozitívnou správou naďalej fakt, že slovenské potraviny vedia vyrábať agropotravinári bez potravinových škandálov.

Vyplatených bolo 132 miliónov eur

Čo možno najviac oceňujete v uplynulom roku v rámci diania v sektore?

Medzi najvýraznejšie pozitívne zmeny patrí spomínané zvýšené financovanie agropotravinárskeho odvetvia a posun v komunikácii ministerstva s poľnohospodármi a potravinármi. Náročný rok charakterizuje aj ďalší priebeh klimatických zmien na našom území s dopadom na výrobu potravín. Niekoľko mesačný boj poľnohospodárov s následkami extrémneho sucha vyústil práve vďaka Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore do odškodnenia za tieto mimoriadne straty. Pozitívne hodnotíme aj schválené schémy štátnej pomoci v roku 2022, ktoré SPPK jednoznačne víta. Ide napríklad o  tzv. zelenú naftu pre poľnohospodárov a potravinárov, kompenzáciu za prepravu a likvidáciu kadáverov, podporu ročného poistenia alebo kompenzáciu dopadov sucha na živočíšnu výrobu. A aj vďaka úsiliu SPPK výška týchto podpôr dosiahla v roku 2022 historicky najvyššiu úroveň. Vyplatených bolo 132 miliónov eur.

Vedenie ministerstva opakovane každoročne deklaruje najmä pestovateľom v rámci špeciálnej rastlinnej výroby a prezentuje navonok snahu o zvýšenie sebestačnosti v tomto smere. Udiali sa nejaké zmeny, ktoré k tomu naozaj prispeli alebo v toto smere naďalej pokračuje opačný trend?

Špeciálna rastlinná výroba bola dlhé roky na vedľajšej koľaji. Je prácna, náročná na ľudskú prácu a vyžaduje moderné sklady na dlhodobé uskladnenie. Pri roky trvajúcej nedostatočnej podpore sa naši pestovatelia týchto plodín nestali konkurencieschopnými na jednotnom trhu EÚ. Nedokázali vypestovať a uskladniť ovocie a zeleninu v dostatočnom množstve a za konkurencieschopné ceny. Postupné ubúdanie pestovateľských plôch a zníženie ponuky slovenskej zeleniny a ovocia na trhu tak využila konkurencia z EÚ a tretích krajín a začala k nám masívne dovážať chýbajúce ovocie, zeleninu, hrozno alebo víno. Naši pestovatelia majú veľké očakávania od strategického plánu. Napríklad pestovatelia zemiakov a zeleniny hodnotia pozitívne prijatie strategického plánu, hoci určite s ním nie sú spokojní na 100 percent. Oceňujú však, že oproti predchádzajúcemu „strategickému plánu“ (Programu rozvoja vidieka SR 2014-2022) sa reálne mohli podieľať na jeho tvorbe. O špeciálnej rastlinnej výrobe sa už prestalo len rozprávať, ale začalo sa aj skutočne konať, čo vidieť aj v nastavení na roky 2023 – 2027, v aktuálnych  výzvach súčasného programovacieho obdobia a aj v štátnej pomoci. Pestovatelia veria, že finančné prostriedky investované do poľnohospodárstva a potravinárstva sa pozitívne prejavia v množstve kvalitných slovenských potravín, ktoré sa dostanú na pulty obchodov a stoly slovenských spotrebiteľov.

Začať prijímať kroky na revitalizáciu závlah

Čo okrem objemu finančných prostriedkov tento sektor potrebuje?

Do budúcnosti bude veľmi dôležité, aby sa presne zadefinovalo, čo je to vlastne špeciálna rastlinná výroba a ktoré plodiny do tejto skupiny patria. Momentálne nastavený trend pomoci a zvyšovania pestovateľských plôch je dobrý. Netreba však poľaviť, pestovateľom stále chýba najmä dlhodobá koncepcia alebo funkčné verejné registre. Zásadná bude aj vyššia podpora konzumných, no najmä sadbových zemiakov, ktoré dokážeme produkovať mimoriadne kvalitné, no stále vo veľmi malom množstve. No a keďže špeciálna rastlinná výroba závisí aj od množstva zrážok, ktorých nedostatok ako aj nerovnomerné rozloženie cítia poľnohospodári stále viac, pre jej ďalší rozvoj je mimoriadne dôležité, aby štát začal prijímať reálne kroky na revitalizáciu závlahových sústav na Slovensku.

Rok 2022 nepriniesol len pozitíva, ale aj množstvo výziev a problémov. Čo z vášho pohľadu v uplynulom roku nebolo práve ideálne?

Poľnohospodári neboli počas roka 2022 spokojní s fungovaním Slovenského pozemkového fondu. Neriešenie tzv. spisovej zápchy je neuralgickým bodom odvetvia, ktoré deformuje užívateľské vzťahy na pôde. Očakávania poľnohospodárov, že sa začne intenzívnejšie riešiť, sa nenaplnili. Čo sa týka potravinárov, tí sa počas celého roka museli vysporiadať so skokovitým nárastom vstupných nákladov pri výrobe potravín. Tento fakt je hlavným dôvodom neustáleho rastu odbytových cien potravín, ktoré pravidelne počas roka naši potravinári avizovali.

Cukrovarnícky priemysel je najväčším spotrebiteľom zemného plynu

Nárast vstupných nákladov je prepojený aj s nárastom cien energií. Ako teda energetická kríza vplýva na sektor a dá sa v tomto smere pomoc štátu hodnotiť ako dostatočná?

Zvýšenie výrobných nákladov znamenalo, že producenti boli nútení počas celého roka rokovať so svojimi odberateľmi o úprave odbytových cien za svoje výrobky. Vysoké ceny energií sa dotkli najmä pekárenského, mliekarenského či cukrovarníckeho sektora – napríklad cukrovarnícky priemysel je najväčším spotrebiteľom zemného plynu v potravinárstve. Rovnako sa však dotkli aj zeleninárov, ktorí pestujú zeleninu v skleníkoch, kde náročné vykurovanie pre pestovateľov paradajok znamená, že ich produkcia bude na zimu výrazne znížená. SPPK privítala kompenzačné opatrenia, v ktorých však treba pokračovať aj v roku 2023 s ohľadom na schválený štátny rozpočet. Za účinné kompenzačné opatrenia považujeme aj predĺženie schémy štátnej pomoci MPRV SR na podporu potravinárskeho sektora v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine na rok 2023 a kompenzáciu zvýšených nákladov pre potravinársky priemysel za jednotlivé mesiace roku 2023 podľa navýšených limitov Európskej komisie. Ide o dočasný krízový rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine v platnom znení.

Aké sú očakávania agropotravinárov pre rok 2023? 

Poľnohospodári a potravinári sa budú musieť prispôsobiť novým pravidlám, ktoré od januára prináša nová SPP do roku 2027. Dotkne sa to aj všetkých pestovateľov, najmä tých, ktorí pracujú v špeciálnej rastlinnej výrobe. Pestovatelia očakávajú, že štát urobí väčší kus práce súvisiacej s rozširovaním a modernizáciou závlahových sústav. Klimatické zmeny sa už stali samozrejmou súčasťou hospodárskeho roka, bez prístupu k vode, resp. závlahám na čo najväčšej ploche sa stáva pestovanie plodín rizikovejšie z roka na rok.

Udržanie štátnej pomoci

Čo by teda štát mal v roku 2023 určite urobiť?

Rok 2023 bude pokračovaním roku 2022 z pohľadu energetickej krízy a vysokej inflácie. Poľnohospodárske a potravinárske podniky budú naďalej riešiť otázku, ako výšku nákladov premietnuť do adekvátnych odbytových cien. Pokiaľ budú naďalej stúpať výrobné náklady, odbytové ceny poľnohospodárskych produktov a hotových potravín budú musieť ísť hore.  Na vývoj slovenského agropotravinárstva bude mať v roku 2023 vplyv vojenského konfliktu na Ukrajine, vývoj cien vstupov a komodít, dopady energetickej krízy a otázka zásobovania potravinami z globálneho pohľadu. Nestabilné trhy nám už hneď po vypuknutí vojny na Ukrajine ukázali, aký synergický efekt vedia spôsobiť v celom výrobnom reťazci potravín, ako aj v každom jednom odvetví národného hospodárstva. Z tohto dôvodu bude nutné vypracovať a notifikovať schémy štátnej pomoci pre potravinársky priemysel a na ich realizáciu vyčleniť dostatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Štátne pomoci sa prioritne majú zameriavať na zníženie vstupných nákladov na energie – plyn a elektrina, či na zníženie vstupných nákladov na pohonné hmoty a suroviny. Dôležité bude aj udržanie objemu štátnej pomoci v poľnohospodárstve aspoň na úrovni roku 2022. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa bude v budúcnosti zasadzovať za to, aby sa schémy štátnej pomoci ešte rozšírili aj na iné oblasti agropotravinárstva – napr. v potravinárstve bude dôležité v roku 2023 zaradiť medzi schémy štátnej pomoci aj zmiernenie energetickej krízy – zelená energia pre potravinárov. Naďalej podporujeme aj zelenú naftu pre potravinárov.

Od roku 2023 prechádza sektor aj na nové pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ako vnímate tento prechod?

Bude výraznou zmenou – začne sa totiž nové programovacie obdobie na roky 2023-2027. Poľnohospodári a potravinári, ak budú chcieť získať finančné zdroje podľa nových pravidiel, budú musieť prejsť na ekologickejší spôsob výroby. Výroba bude zelenšia, veľké parcely sa budú predeľovať deliacimi lánmi, biopásmi, poľnohospodári budú musieť vo väčšej miere vyčleniť plochy na rôzne krajinotvorné a deliace prvky. Už teraz je však isté, že Strategický plán k novej SPP čaká už v prvom polroku 2023 modifikácia. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora navrhne MPRV SR konkrétne zmeny, ktoré budú reflektovať nevhodne nastavené podmienky niektorých intervencií, prípadne presuny finančných prostriedkov v rámci Strategického plánu SPP. Rovnako nás čaká prijímanie národnej legislatívy súvisiacej so SP SPP 2023 – 2027. Určite bude prvý rok implementácie náročný pre poľnohospodárov, ministerstvo a ostatné rezortné inštitúcie vzhľadom na veľa nových prvkov, ktoré treba zaviesť priamo do praxe.

Niektoré oblasti v strategickom pláne budú musieť prejsť zmenami

Samotný strategický plán bol schválený pomerne neskoro, bolo teda dosť času zo strany poľnohospodárov sa naplno pripraviť na zmeny?

Faktom je, že Strategický plán sa prijímal s časovým oneskorením – práce súvisiace s prípravou v období bývalého ministra pôdohospodárstva boli kostrbaté a spomalené. Nástupom nového vedenia MPRV SR sa podarilo dohnať časovú stratu a podarilo sa nakoniec schváliť strategický plán. Hodnotíme ho pozitívne, niektoré oblasti však budú musieť prejsť výraznejšími zmenami.

Ktoré zmeny v rámci SPP sú podľa vás prínosom, a ktoré naopak, prijímate s obavami?

Implementácia novej SPP bude pre poľnohospodárov mimoriadne náročná. Budú musieť spraviť omnoho viac pre životné prostredie ako doteraz, a to za menej peňazí. Už len základné podmienky, aby vôbec nejaké platby dostali, tzv. kondicionality, bude pomerne náročné splniť. V Strategickom pláne SPP je množstvo nových opatrení, ktoré nebude jednoduché zrealizovať a je preto otázne, aký záujem o ne poľnohospodári prejavia – týka sa to najmä ekoschém, na ktoré je alokovaný veľký objem finančných prostriedkov. Naopak, viac finančných prostriedkov je v tzv. neprojektových opatreniach, čo by mohlo čiastočne vykompenzovať ťažšiu implementáciu priamych platieb. O efekte nového nastavenia projektových – investičných podpôr, sa ešte v roku 2023 nebude dať hovoriť, keďže ich realizácia trvá dlhšie obdobie a ešte budú dobiehať projekty z predchádzajúceho programovacieho obdobia. Otázkou je, ako sa s nástrahami Strategického plánu SPP vysporiada Pôdohospodárska platobná agentúra.