Poľnohospodárske družstvo v najsevernejšom regióne Slovenska si v minulom roku siahlo na pomyselný vrchol. Podarilo sa to vďaka tomu, že dosiahli vôbec najvyššiu priemernú úžitkovosť v chove dojníc slovenského strakatého dobytka u nás. Len vďaka zvyšujúcim sa tržbám za mlieko tak spôsobili obrat v dráme, na ktorej konci mohlo byť zlikvidované najúspešnejšie oravské družstvo.

Celý problém dovtedy rozvíjajúceho sa podniku nastal v roku 2018, keď sa tamojší poľnohospodári dostali do konfliktu s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Dôvodom bola investičná podpora na výstavbu nových ustajňovacích priestorov. Tá spustila lavínu problémov v podobe pozastavenia vyplácania európskych, ale aj štátnych podpôr.

Z postupu štátnych orgánov sa neubránite pocitu, že cieľom malo byť vyhladovanie podniku, ktorý hospodári v jednej z najmenej úrodných oblastí Slovenska. Koniec príbehu poľnohospodárov z Tvrdošína, ktorí vyše dvoch rokov zabezpečovali svoju činnosť bez podpôr a ešte museli splácať významné stavebné investície, ktoré mali mať z časti preplatené z eurofondov, mohol znieť aj tak, že družstvo je zlikvidované a päťdesiatpäť živiteľov rodín, ktorých zamestnáva, by skončilo na dlažbe.

Na mliečnej mape Slovenska sú pojmom

Manažment družstva pod vedením Antona Palidera sa však nemienil vzdať. Predseda družstva vedie podnik od roku 1990. Do poľnohospodárstva však vstúpil už na konci šesťdesiatych rokov. Pracovnú kariéru po ukončení vysokej školy začal niekoľkomesačnou stážou vo Švajčiarsku, čo bolo v tom čase možné len vďaka politickému uvoľneniu, ktoré v Československu nastalo počas Pražskej jari.

Po jeho návrate na rodnú Oravu bol počas sedemdesiatych a z časti osemdesiatych rokov už verný tvrdošínskemu družstvu ako vedúci mechanizátor a hlavný inžinier. V roku 1983 sa stal predsedom najmladšieho oravského družstva v Mútnom. Po novembrových spoločenských a ekonomických udalostiach prišli za ním družstevníci z Tvrdošína, aby ako ich bývalý vedúci pracovník začal viesť tamojšie družstvo.

Dobre si spomína, v akom stave družstvo situované na východnej strane Tvrdošína vtedy našiel. V rámci areálu neboli vybudované spevnené cesty a všade tam bolo množstvo bahna. Detail, ktorý sa mu vryl do pamäti, ale doteraz ho vníma ako symbol, že v takýchto podmienkach predsa nemôže s kolegami vyrábať zdravé potraviny a dosahovať nadpriemerné výsledky. Postupnými krokmi Anton Palider so svojimi spolupracovníkmi vytvoril tvrdošínskemu družstvu pevné miesto medzi prosperujúcimi agrosubjektmi v krajine, čo dokazovala aj jeho každoročná účasť v celoslovenskej súťaži ekonomických manažmentov Top Agro Slovensko.

Slovenskí rekordéri

Na jednej strane značné investície do výroby horského mlieka dostali družstvo pred viac ako dvoma rokmi do problémov, ale na druhej strane mu v ostatných mesiacoch výrazne pomohli. V Tvrdošíne sa dokonca neboja použiť výraz, že ich doslova zachránili pred likvidáciou. Bez akýchkoľvek podpôr v hornatom regióne Oravy sa dlhodobo fungovať nedá a mzdy pre 55 zamestnancov je potrebné vyplácať každý mesiac.

Vzhľadom na to, že tamojšie pôdy neponúkajú vysoké a často ani priemerné úrody, bola jedinou možnosťou, ako zabezpečiť zdravé finančné toky v podniku ešte dôkladnejšia orientácia na výrobu mlieka. Pracovníci živočíšnej výroby na čele s vedúcim úseku poľnohospodárskej výroby Cyrilom Orčíkom si všímali každý detail vo výrobe krmovín, ale aj v samotnom chove, najmä dojníc. To sa začalo vracať vo zvyšujúcej sa úžitkovosti, ktorá v priebehu rokov 2018 až 2020 narástla o 2000 kilogramov mlieka na dojnicu a rok.

Vlaňajší rok tak uzatvorili s priemernou úžitkovosťou na úrovni 9933 kilogramov mlieka na dojnicu a rok.

Podľa Plemenárskych služieb SR sú tak chovom s najvyššou priemernou úžitkovosťou slovenského strakatého dobytka u nás, pri priemernom ročnom stáde chovaných dojníc v počte
429 kusov.

„Za našimi výsledkami je kombinácia faktorov, ktoré ale spája dlhoročná kontinuálna práca a najmä ustálený kolektív spolupracovníkov. Musíte si všímať genetiku, prípravu krmovín, ale aj ustajňovacie priestory. Čo nám veľmi pomohlo je, že disponujeme konečne teľatníkom na úrovni a tak máme krásne a zdravé teľatá. A tie sú základom ďalšieho zveľaďovania chovu hospodárskych zvierat. Vždy sme mali problémy s ich odchovom. Teraz má jalovička denný prírastok 900 gramov a tak vieme v optimálnej váhe a správnej kondícii pripúšťať už 15 mesačné zvieratá,“ hovorí Cyril Orčík, ktorý zastáva aj pozíciu podpredsedu družstva.

Orava už dávno nie je pinzgauská

Slovenský strakatý dobytok sa v Tvrdošíne udomácnil približne v období vstupu Slovenska do Európskej únie. Dovtedy chovali pinzgauský dobytok, ktorý postupne prekrižovali červeným holsteinom. Išlo o bežný jav, ktorý popisuje aj Ján Huba z Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre.

„Orava bola takmer dvesto rokov pinzgauská. Už v sedemdesiatych rokoch ale dochádzalo k postupnému prekrižovaniu pinzgauského dobytka s červeným holsteinom. Výkonné mliekové plemeno však nemalo tvoriť viac ako 50 percent dedičného podielu. Cieľom bolo zlepšiť mliekovú úžitkovosť dojníc oravských hospodárov,“ hovorí Ján Huba.

Úžitkovosť sa postupne zlepšovala a ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť. Túžba po väčšej dojivosti zvyšovala aj podiel holsteinského dobytka v chovoch, až sa v mnohých stal dominantným. Vysokovýkonné holsteinské dojnice však nie sú úplne vhodné do tunajších horských podmienok, kde už naplno v deväťdesiatych rokoch nahrádzali višňovočervené pinzgauské kravy, ktoré boli v oravských podmienkach doma bezmála dvesto rokov.

„Mnohí poľnohospodári z holsteina precitli a začali voliť vhodnejšie plemeno pre tamojšie produkčné podmienky a tým je slovenský strakatý dobytok,“ informuje Ján Huba.

To bol aj prípad Tvrdošína. Kombinované plemeno, ktoré má dobrú mliekovú aj mäsovú úžitkovosť zvýšilo efektivitu tamojšieho chovu. Pokiaľ v roku 2004, keď Slovensko vstupovalo do Európskej únie, dosahovali v Tvrdošíne priemernú úžitkovosť na úrovni 4000 kilogramov mlieka, tak o šestnásť rokov neskôr jedna dojnica dojí dva a pol násobne viac!

Jedno slovíčko, ktoré poskytuje úvahy k špekulácii

Jednoznačná orientácia družstva na produkciu mlieka priniesla v roku 2015 rozhodnutie vybudovať nové moderné ustajňovacie priestory. Inšpirovali ich návštevy fariem zameraných na výrobu mlieka v Českej republike.  Aj z tohto dôvodu reagovali na vyhlásenú výzvu v rámci Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020. Podali projekt, uspeli, vysúťažili stavebnú firmu a v rekordnom termíne, a podľa ich názoru aj v najnižšej cene na ustajňovacie miesto v rámci celého Slovenska, objekty postavili. Už čakali len na postupné uvoľňovanie finančných prostriedkov.

„Boli u nás zo strany PPA vykonané dve kontroly na mieste, vo veci pokračujúcej výstavby teľatníka a rekonštrukcie maštale dojníc. Na základe prvej kontroly bola vykonaná aj kontrola postupu verejného obstarávania, bez zistených nedostatkov, a preto nám vyplatili aj prvú platbu a to asi 140 tisíc eur, mimo strojov,“ hovorí Anton Palider, predseda družstva.

Prvým nepríjemným prekvapením bolo stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý na základe podnetu Pôdohospodárskej platobnej agentúry vykonal kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. Ten uviedol, že predseda družstva bol v konflikte záujmov a to mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Stanovisko úradu vzniklo z toho, že Anton Palider bol od polovice deväťdesiatych rokov v orgánoch Spoločného poľnohospodárskeho podniku Agrostav Námestovo, ako zvolený zástupca družstiev, a v tejto pozícii pokračoval aj v jej nástupníckej akciovej spoločnosti Akord.

Súťaž vyhrala spoločnosť Akord stavby, s. r. o., ktorá vznikla z akciovej spoločnosti Akord. Uvedená spoločnosť s ručením obmedzeným predložila ponuku na realizáciu stavby za 1,3-milióna eur. To znamená o 676-tisíc lacnejšiu, ako ponúkol druhý a zároveň posledný uchádzač v poradí, ktorý splnil podmienky súťaže.

Najzásadnejšia v celom probléme je príliš nejasná formulácia výsledku kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá uvádza skutočnosť, že na výsledok výberového konania mohlo mať vplyv, že predseda družstva sa potencionálne mohol dostať k informáciám, ktoré nemali všetci uchádzači.

PPA nabáda Úrad pre verejné obstarávanie nech použijú iný výraz?

Nedostatok vo vágnej formulácií, ktorá spôsobila, že Pôdohospodárska platobná agentúra požadovala vrátenie aj doteraz vyplatených 140 tisíc eur si pravdepodobne uvedomovali aj na platobnej agentúre. Vyplýva to z listu PPA pre ÚVO, ktorý nám Anton Palider poskytol a získal ho na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

 „Uvedený text záveru „mohlo by mať vplyv na výsledok VO“ PPA nevie relevantne použiť pri prípadnom ukladaní sankcie prijímateľovi za zistené porušenie postupov vo VO,“ uvádza list zaslaný Sekciou projektových podpôr PPA na Odbor dohľadu Úradu pre verejné obstarávanie.

List dokonca uvádza, že ,,v prípade potencionálneho súdneho sporu medzi PPA a prijímateľom o náhradu škody súvisiacej s uložením sankcie za porušenie postupov vo VO bude PPA v nevýhodnej pozícií, keďže stanovisko ÚVO nie je jednoznačné a neobsahuje uistenie, že konanie žiadateľa malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.“

Podľa listu PPA, veľmi otáznym sa javí preukázanie porušenia povinností na strane prijímateľa pred súdom.

„Ak PPA uloží sankciu pridržiavajúc sa stanoviska ÚVO, čo v konečnom dôsledku pri neúspechu PPA v súdnom spore bude mať negatívny dopad na Štátny rozpočet. Na dôvažok, pokiaľ bude vydané rozhodnutie v súdnom spore, prijímateľ spravidla zabezpečuje finančné prostriedky na realizáciu projektu z úverových zdrojov, teda prípadné zaťaženie ŠR SR sa navýši o ďalšie náklady uplatňované prijímateľom,“ varuje list.

PPA odrezala družstvo od priamych platieb aj Zelenej nafty

Podľa listu si aj samotná platobná agentúra uvedomovala tenký ľad, na ktorom je jej rozhodnutie o vyrubení sankcie postavené. Družstvo tak na základe slovíčka „mohlo mať“ nemá vyplatené ďalšie finančné tranže za stavebné investície a bolo požadované aj vrátenie prvej platby v sume približne 140 tisíc eur.

PPA podľa listu „tuší“, že družstvo takúto investičnú akciu realizovalo z úveru, ale následne počítalo aj s dofinancovaním projektu zo strany PPA. Veď zmluvu mali podpísanú. To sa ale nestalo a tak nastali problémy vo finančných tokoch dovtedy úspešného podniku. Družstvo odmietlo vrátiť spomínanú sumu ako sankciu za vyčíslenú nezrovnalosť, o ktorej sa v súčasnosti opätovne rozhoduje v správnom konaní na PPA. Dôvod nezaplatenia nezrovnalosti bol ten, že družstvo nepovažovalo výklad ÚVO a následne aj PPA za správny a najmä zákonný.

Reakcia zo strany PPA prišla v podobe pozastavenia všetkých finančných tokov do podniku aj napriek tomu, že družstvo má s PPA uzatvorenú Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam. Tým je pohľadávka v sume približne 140 tisíc eur, v prípade nadobudnutia jej právoplatnosti, zabezpečená pre PPA, ktorá je zaregistrovaná aj v katastri nehnuteľností.

Čo je paradoxné, poľnohospodárom z Tvrdošína siahli v roku 2019 a v roku 2020 aj na Zelenú naftu, ktorá nie je vyplácaná z európskych prostriedkov, ale ako štátna pomoc. Ide o vnútroštátne opatrenie na podporu živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby.

Pôdohospodárska platobná agentúra zastavila aj vyplácanie priamych platieb napriek tomu, že boli zo strany PPA vydané právoplatné rozhodnutia, na základe ktorých má družstvo k nim právny nárok. Družstvo sa k časti priamych platieb za rok 2019 až 2020 dostalo až pred pár dňami.

Nové vedenie PPA priame platby uvoľnilo. Nie však všetky

O situácii je informovaný aj Jaroslav Jánoš, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorého sme sa na minulotýždňovej tlačovej konferencii na prípad pýtali.

„Takých prípadov ako je družstvo Žiarec v Tvrdošíne je viac. Družstvo malo nezrovnalosť vo výške 140 tisíc eur a tým pádom máme povinnosť blokovať všetky platby. Bez rozdielu toho, či ide o štátne alebo európske podpory. Keď som sa o tomto prípade dozvedel, snažil som sa zistiť príčinu, prečo je to tak. Prečo kvôli 140 tisíc eurám blokujeme sumárne platby vo výške dva a pol milióna eur a ešte aj majetok. Zdalo sa mi to až absurdné. Chodil som okolo toho a trávil množstvo času rozhovorom s dodávateľom softvéru z Prahy, kým sa nám podarilo celý systém konečne odblokovať. Zaviedli sme princíp primeranosti blokovania peňazí,“ odpovedá na otázku poľnoinfo.sk Jaroslav Jánoš.

Palider: Právo sa ohýbalo v neprospech družstva v Tvrdošíne

Situáciu sa z veľmi malej časti podarilo vyriešiť až v ostatných dňoch. Aj tak zaráža fakt, kam až Pôdohospodárska platobná agentúra bola ochotná v ostatných dvoch rokoch zájsť. Družstvo roky plní svoje povinnosti voči štátu, dosahuje nadpriemernú zamestnanosť, či zaťaženosť pôdy zvieratami. Sú najväčšími producentmi kravského mlieka na Orave.

Vďaka odblokovaniu časti priamych platieb, ku ktorému došlo v ostatných týždňoch, si mohli banky sčasti priamo z družstevného účtu vyrovnať poskytnuté úvery aj s úrokmi na stavby. Zatiaľ však družstvo nevyhralo. Stále nemajú vyplatený celý objem priamych platieb, Zelenú naftu za dva roky a ani dotácie na investičnú pomoc určenú pre stavebné investície.

„Ďalšie kroky budú na Žiarci ako sa k tomu postaví,“ hovorí v poslednej vete na tlačovej konferencii pre poľnoinfo.sk J. Jánoš.

S týmto vyjadrením Anton Palider nesúhlasí a hovorí, že má prebehnúť správne konanie, ktoré však trvá už jeden a pol roka.  Za toto obdobie si predseda preštudoval stovky strán dokumentov a je presvedčený, že právo sa ohýbalo v neprospech družstva v Tvrdošíne.

S vedením PPA, či súčasným alebo minulým, absolvoval niekoľko rokovaní. Nechýbal pri nich ani podpredseda družstva a dokonca raz ani autor týchto riadkov, ktorý sa o kauzu zaujíma od požiadavky PPA vrátiť prvú vyplatenú tranžu a niekoľko ráz od roku 2018 o nej už písal. Dnes predseda družstva hovorí, že po začatí akcie Dobytkár tuší, prečo sa problémy okolo jednoduchého projektu, na ktorého konci sú stavebné investície za 1,3 milióna eur a dotácie v sume 650 tisíc eur začali a pokračujú už roky.

Ak by dal úplatok, problémom by nečelil?

Dobytkár spustil lavínu zadržania v minulosti vplyvných štátnych úradníkov a uznesenia Špecializovaného trestného súdu ukázali celú schému prehnitosti systému prideľovania investičných podpôr na Slovensku. Podpory, ktoré mali slúžiť na budovanie vertikál alebo investičné akcie, ako realizovali aj v Tvrdošíne, sa podľa doterajších výsledkov vyšetrovania strácali vo vreckách vplyvných ľudí. Tí, podľa obvinení, z vypaľovania poľnohospodárov vytvorili sofistikovaný systém.

Najväčšia porevolučná kauza v slovenskom poľnohospodárstve v plnej nahote odhalila verejné tajomstvá, ktoré hovorili o tom, ako musia byť navyšované náklady na investície, aby zostalo na bohaté úplatky pre zainteresovaných. Ako na základe Zmlúv o dielo si niekto vie prísť na 10 či 20 percent z ceny zákazky. Výsledkom policajných razií je, že dvaja bývalí funkcionári PPA aj zamestnanec agroministerstva sú trestne stíhaní. Niektorí aj po roku väzobne. Ponúka to presný obraz o tom, kde sa rezort pod vedením strany SMER – SD a SNS dostal.

Zvláštne stretnutie

Anton Palider je presvedčený o tom, že keby bol vlastným svedomím schopný dať úplatok, na ktorý bol podľa vlastného vyjadrenia navádzaný, tak takýmto problémom nečelí. Dokonca sa mu stala príhoda v roku 2019, ktorá je ťažko dokázateľná, ale na poukázanie zvrátenosti systému prideľovania investičných podpôr, na ktorých konci sú políciou zdokumentované úplatky za 10,5 milióna eur, sme sa ju rozhodli uviesť.

„Bol som pracovne na Mestskom úrade v Martine a cestou naspäť pri spomalenej krokovej jazde autom, cez vybudovanú prekážku, mi rukou zakýval neznámy človek. Naznačil mi, aby som zastavil. Stiahol som dole okno a spýtal sa ho, čo potrebuje. Oslovil ma spojením – pán predseda. Zostal som prekvapený, kto ma v 70 kilometrov vzdialenom meste od nás, pozná. Povedal mi, že vie vyriešiť moje problémy v súvislosti s výstavbou novej maštale. Toho chlapa som nepoznal. Prekvapený, so strachom, som rýchlo pokračoval v jazde. Viac som s ním nehovoril.  Úprimne, doteraz tomu nie celkom rozumiem. Ako dotyčný vedel, kde budem? Prečo ma neoslovil na parkovisku mestského úradu, kde som mal zaparkované auto? Ako vedel, že máme problémy v súvislosti s projektom? Vtedy sme o tom verejne nehovorili,“  kladie nahlas otázky Anton Palider.

Tento zážitok ho na jednej strane vyľakal, ale na druhej strane posilnil v tom, že ak niekto koho nepozná vie vyriešiť problémy družstva, tak to musia zvládnuť cez svoje právne povedomie aj sami.

Zmenené európske rozhodnutie?

Anton Palider nám ukazuje Zmluvu o fungovaní Európskej únie, kde je v článku 288 uvedené, že na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská.

 „Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené je záväzné len pre nich,“ citujeme zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Rozhodnutie Komisie zo dňa 19.12.2013 pritom vo svojej prílohe v časti 21 vymedzuje konflikt záujmov. Sadzba opravy je podľa tohto bodu 100-percent, v prípade, ak príslušný súdny alebo správny orgán zistil konflikt záujmov buď na strane príjemcu príspevku vyplateného Úniou, alebo na strane verejného obstarávateľa.

Pokiaľ zmluva o fungovaní EÚ hovorí o tom, že rozhodnutia sú záväzné v celom rozsahu, tak pre Pôdohospodársku platobnú agentúru to podľa vyjadrenie Antona Palidera pravdepodobne neplatilo. Keď si totiž podrobne preštudoval Usmernenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 9/2017 k uplatňovaniu korekcii pri verejnom obstarávaní a obstaraní, zistil, že bod 21 bol v slovenskom usmernení oproti dokumentu EK zásadne zmenený.

Odvolávali sa na dokument, ktorý pozmenili?

 „Konflikt záujmov medzi verejným obstarávateľom/prijímateľom a uchádzačom alebo záujemcom je preukázaný zodpovedným súdnym alebo úradným orgánom,“ uvádza dokument z dielne PPA, pod ktorým je podpísaný jej vtedajší riaditeľ Juraj Kožuch.

Na konflikt záujmov, ak bol preukázaný súdnym alebo úradným orgánom, sa v liste PPA na Úrad pre verejné obstarávanie odvoláva aj platobná agentúra. Uvádza, že sankcia za uvedené porušenie je taxatívne stanovená vo výške 100-percent z hodnoty verejného obstarávania, bez možnosti akéhokoľvek zníženia.

Problém je však ten, že slovenská inštitúcia zmenila obsah uvedeného právoplatného a pre nás záväzného Rozhodnutia EK, v ktorom je uvedené „súdny alebo správny orgán“ na výraz „súdny alebo úradný orgán“.

Ak pri správnom orgáne hovoríme o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, tak pri úradnom orgáne hovoríme asi o všetkých úradoch, ktoré na Slovensku máme. V tomto prípade aj stanovisko ÚVO z kontroly, ktoré hovorí o tom, že „mohlo mať vplyv,“ dostáva úplne inú chuť.

Pellegrini: Zodpovedá ministerstvo, nie zistenia ÚVO

Ďalšia otázka znie, či ÚVO mal vôbec právomoc kontrolovať verejné obstarávanie na družstve v Tvrdošíne. Podľa metodických pokynov pre žiadateľov o nenávratný finančný prostriedok z PRV 2014 – 2020, u prijímateľov môžu vykonávať kontrolu len niektoré presne menované inštitúcie. Zo siedmich menovaných inštitúcií ani jedna nie je Úradom pre verejné obstarávanie.

„Európska komisia odpovedala Slovensku, že Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) nie je akceptovaný orgánmi Európskej komisie, pretože ho nepovažujú za relevantný,“ povedal 26. júna 2018 vtedajší premiér Peter Pellegrini. 

Udialo sa to po rokovaní na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Vtedajší premiér zdôraznil, že autonómnosť a zodpovednosť je stále na riadiacom orgáne na konkrétnom ministerstve.

„Jeho zistenia majú právnu relevanciu pre EK, nie zistenia ÚVO,“ povedal Pellegrini v roku, keď nastal aj problém na družstve v Tvrdošíne.

Úradu pre verejné obstarávanie sme v pondelok 22. marca 2021 poslali sadu otázok, na ktoré doteraz neodpovedal. V prípade, že zašlú odpovede neskôr, doplníme ich na koniec článku.

Volavka na korupciu?

Anton Palider okrem toho, že spochybňuje samotnú kontrolu ÚVO, sa nevie zmieriť ani s neurčitým výrazom „mohlo mať“ a veľmi jednoducho vysvetľuje prečo.

„Čo je to za vyjadrenie – mohlo mať vplyv? Nie je dôvod takýchto formulácií len ten, že zo slov ´mohlo mať´ sa dá ľahko zmeniť vyjadrenie na ´nemalo´? Toto považujem za volavku na korupčné konanie cez úplatky. Skúste ale z vyjadrenia ´malo´ spraviť ´nemalo´. Nenahráva takéto slovičkárenie práve rôznym špekulantom?“ pýta sa Anton Palider.

Súdny dvor pozná len „malo“ alebo „nemalo“

Anton Palider nám ukazuje rozsudok Súdneho dvora, ktorý by mal byť záväzný aj pre Slovensko. Ten jasne uvádza, že: ,,V zásade prináleží vnútroštátnemu právu určiť, či a v akom rozsahu musia príslušné správne a súdne orgány prihliadať na okolnosť, že prípadná zaujatosť odborníkov ,,mala alebo nemala vplyv“ na rozhodnutie o zadaní zákazky.“

V tomto Rozsudku Súdneho dvora z 12.3.2015 sa slová ,,mohlo mať“ nenachádzajú.

„Naproti tomu u nás, na Slovensku, sa slová ,,mohlo mať“ ako volavka na korupčné konanie obsahujú aj niektoré zákony, ktoré sa zaoberajú eurofondami, ale našťastie platné právne predpisy EÚ v prípade rozporov so slovenskými majú prednosť,“ myslí si A. Palider.

Predseda družstva považuje výčitku, že verejné obstarávanie „mohlo“ družstvo manipulovať za absurdnú. Podľa jeho vlastných slov, ak by to urobili, tak by rozdiel medzi prvou a druhou cenou zo strany uchádzačov nebol 600 tisíc eur, ale podstatne nižší.

Čo ho ale trápi najviac je to, že namiesto smerovania energie do rozvoja družstva, už dva roky študuje predpisy EÚ, komunikuje s právnikmi a úradmi, aby vyriešil problém, ktorý ich takmer zlikvidoval. Samozrejme, nezávideniahodná situácia, do ktorej sa družstvo dostalo, mala podstatný vplyv aj na to, že všetky rozvojové projekty družstva boli utlmené.

Reakcia Úradu pre verejné obstarávanie v plnom znení:

Otázky poľnoinfo.sk pre ÚVO (22.3.2021): 

1. Mal ÚVO právomoc kontrolovať verejné obstarávanie na družstve v Tvrdošíne? Podľa metodických pokynov pre žiadateľov o nenávratný finančný prostriedok z PRV 2014-2020, u prijímateľov môžu vykonávať kontrolu len niektoré presne menované inštitúcie. Zo siedmich inštitúcií ani jedna nie je Úradom pre verejné obstarávanie.

2. Prečo ÚVO využil pri hodnotení situácie vo verejnom obstarávaní formuláciu „mohlo mať vplyv“? Ktorá je nejasná a nabáda k špekuláciám.

3. ÚVO sa vo svojom stanovisku pre Žiarec PD Tvrdošín odvoláva na rozsudok súdneho dvora, kde z neho cituje, že, „verejný obstarávateľ je v každom prípade povinný overiť existenciu prípadných konfliktov záujmov a prijať vhodné opatrenia na to, aby im zabránil, odhalil ich a odstránil.“ Vyjadrenie, ktoré ste ale podali Tvrdošínu z rozsudku z 12.3.2015 – vec c – 538/13 nie je kompletné a rozsudok hovorí okrem iného o tom „V zásade prináleží vnútroštátnemu právu určiť, či a v akom rozsahu musia príslušné správne a súdne orgány prihliadať na okolnosť, že prípadná zaujatosť odborníkov ,,mala alebo nemala vplyv“ na rozhodnutie o zadaní zákazky.“ Prečo sa týmto rozsudkom ÚVO neriadi a využíva radšej možnosť, ktorú ponúka zákon o verejnom obstarávaní, kde je uvedená formulácia „mohlo mať“.

Odpovede Úradu pre verejné obstarávanie na otázky poľnoinfo.sk (25.3.2021): 

Na základe poverenia predsedu Úradu pre verejné obstarávanie JUDr. Miroslava Hliváka, PhD., LLM, zamestnanci úradu vykonali v roku 2018 podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov kontrolu postupu subjektu ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, 027 44 Tvrdošín, IČO: 00191175 pri zadávaní zákazky s názvom „Rekonštrukcia ustajňovacích priestorov HD a dojárne PD Žiarec Tvrdošín“ po uzavretí zmluvy, vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 151/2015 z 3. 8. 2015 pod zn. 15958 – WYP.

Výsledkom danej kontroly bol Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 12. 9. 2018 v znení jeho Dodatku č. 1 z 23. 11. 2018, v ktorom úrad skonštatoval, že kontrolovaný subjekt:

1.      postupoval v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania upravenými v ustanovení            § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, a to s dôrazom na princíp transparentnosti, keď sa v procese predmetného verejného obstarávania nezaoberal existenciou potenciálneho konfliktu záujmov, pričom uvedené konanie kontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,

2.      postupoval v rozpore s § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, a to princípom transparentnosti, keď nevyužil inštitút vysvetlenia mimoriadne nízkej ponuky v zmysle § 100 ods. 1 písm. h) v spojení s § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní a nepožiadal úspešného uchádzača o vysvetlenie jeho ponuky, resp. ním ponúknutej ceny za realizáciu predmetu zákazky a lehoty realizácie predmetu zákazky, avšak uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania,

3.      postupoval v rozpore s § 100 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, keď kompletné súťažné podklady neuverejnil vo svojom profile zriadenom na webovom sídle úradu www.uvo.gov.sk po dobu piatich rokov odo dňa uverejnenia výzvy, čím súčasne postupoval                             v rozpore s § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, a to princípom transparentnosti, avšak uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok daného verejného obstarávania,

4.      postupoval v rozpore s § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, a to princípom transparentnosti, keď nevyužil inštitút vysvetlenia mimoriadne nízkej ponuky v zmysle § 100 ods. 1 písm. h) v spojení s § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní a nepožiadal neúspešného uchádzača o vysvetlenie jeho ponuky, resp. ním ponúknutej lehoty realizácie predmetu zákazky, avšak uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok daného verejného obstarávania,

5.      postupoval v rozpore s § 100 ods. 1 písm. l) v nadväznosti na § 49a ods. 1 písm. b) zákona                                 o verejnom obstarávaní, keď neuverejnil v profile Zmluvu o dielo a jej Dodatok č. 1, a to do siedmich pracovných dní odo dňa ich uzavretia, avšak uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok daného verejného obstarávania,

6.      postupoval v rozpore s § 100 ods. 1 písm. l) zákona o verejnom obstarávaní v spojení § 49a ods. 1 písm. d) bod. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď neuverejnil v profile sumu skutočne uhradeného plnenia zo Zmluvy o dielo zo 14. 9. 2015, vrátane jej dodatku, a to k 31. marcu kalendárneho roka, za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka, avšak uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok daného verejného obstarávania,

7.      postupoval v rozpore s § 100 ods. 1 v nadväznosti na § 21 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď neuverejnil správu o zákazke v profile zriadenom na webovom sídle úradu, a to do desiatich pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy, avšak uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok daného verejného obstarávania,

8.      postupoval v rozpore s § 100 ods. 1 písm. l) v spojení s § 9 ods. 6 a § 49a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď v profile neuverejnil ponuky uchádzačov doručené v lehote na predkladanie ponúk, avšak uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok daného verejného obstarávania.

Predmetná kontrola bola ukončená v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní prerokovaním protokolu dňa 29. 11. 2018.

Protokol v anonymizovanej forme je možné získať na základe žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Čo sa týka Vašej otázky číslo 2 a 3, tak použitá formulácia o možnom vplyve na výsledok znamená, že vplyv nie je možné ani preukázať, ale ani s ohľadom na okolnosti prípadu vylúčiť. Napríklad v prípade, kedy sa verejný obstarávateľ nezaoberá existenciou konfliktu záujmov, čo je jeho základnou povinnosťou, nie je možné preukázať, že v dôsledku uvedeného nezaoberania sa bol v súťaži úspešný iný uchádzač ako by tomu bolo v prípade, ak by sa verejný obstarávateľ konfliktom zaoberal. Daná súťaž je však už poškodená nesprávnym konaním verejného obstarávateľa a nie je možné vylúčiť, že pri splnení jeho povinnosti by konflikt zistil a úspešným by sa stal iný uchádzač. Formulácia o možnom vplyve je zákonnou formuláciou, pričom túto úrad používa legitímne, a to tak s ohľadom na platnú legislatívu, ako aj s ohľadom na judikatúru.