Malá regionálna mliekareň pri Brezne je jednou z najväčších svojho druhu na Slovensku. V súčasnosti je kapacita mliekarne vyťažená zhruba na tretinu, aj keď, dokázali by pokryť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov celého breznianskeho regiónu. Spotrebiteľ však ešte vždy uprednostňuje cenu, pred kvalitou, čerstvosťou a potravinami so slovenským pôvodom.

Chceli na mlieku začať zarábať

V živočíšnom sektore je na Slovensku v súčasnosti 115-tisíc dojníc. Cena mlieka je pre chovateľov likvidačná. V dôsledku čoho, najmä v podhorských oblastiach zanikajú chovy. Iná možnosť, ako chovať hospodárske zvieratá a prežúvavce, tu pritom, ani nie je.

„Tržby k nám prichádzajú cez produkty živočíšnej výroby – mlieko alebo mäso. Dotovať niečo, čo vyrábate so stratou, sa dá iba určitý čas,“ začína Peter Lukáč  z PD Ďumbier Brezno.

Nemali záujem zrušiť chov a tak sa rozhodli, že pôjdu cestou finalizácie produktov. Pred piatimi rokmi vybudovali s finančnou pomocou z eurofondov vlastnú mliekareň priamo na farme. Investičný náklad presiahol 4 milióny eur.

„Investíciou do mliekarne sme chceli zhodnotiť cenu surového kravského mlieka. V súčasnosti sme najväčší regionálny spracovateľ mlieka priamo na farme, aj keď mliekareň je vyťažená len na 30 percent. Ostatné mlieko ide tradičnému spracovateľovi,“ uviedol Peter Lukáč.

Potravinová sebestačnosť regiónu

Spracovateľská kapacita mliekarne je pri dvojzmennej prevádzke 15 tisíc litrov mlieka denne. Priamo na farme vyprodukujú okolo 9 tisíc litrov surového kravského mlieka denne. Dalo by sa viac.

„Pri prípadnom navýšení stavu dojníc, dokážeme produkovať päť miliónov litrov mlieka ročne. Následne ho vieme spracovať a tak zabezpečiť v oblasti Horehronia mliečnu sebestačnosť. Našim cieľom je priniesť čerstvé, kvalitné a lokálne produkty pre obyvateľstvo Horehronia, ktorému ponúkame celé portfólio mliečnych výrobkov,“ doplnil Peter Lukáč.

Presadiť sa v konkurencii veľkých mliekarní, však nie je jednoduché. Spotrebitelia majú svoje zaužívané stereotypy a nevidia rozdiel medzi produktom od veľkého spracovateľa a výrobkom priamo z farmy. Zákazník si často vyberá produkty podľa ceny. Veľké komerčné mliekarne v Európe nakupujú spotové mlieko na burze a pri obrovských objemoch výroby tak dokážu aj na slovenský trh prinášať lacnejšie produkty.

„Treba si uvedomiť, že aj keď je to novovybudovaná mliekareň s poloautomatizovanou technológiou, vždy bude produktivita práce nižšia, ako pri veľkých spracovateľských závodoch. My sme čiastočne manufaktúra a tým pádom zápasíme s tým, že cena našich výrobkov je o 20 až 30 percent vyššia. Ponúkame ale mlieko spracované priamo na farme, čerstvé a vyrobené tradičnými postupmi,“ doplnil František Palach, riaditeľ mliekarne.

Garantujú pôvod

Za vyššou cenou produktov z farmy je potrebné vidieť aj podporu lokálnych producentov a spracovateľov mlieka, tvorbu a udržanie pracovných miest v regióne, či v neposlednom rade aj čerstvé potraviny so slovenským pôvodom.

„My vieme garantovať DNA výrobku, čo dnes nebýva bežné. Vieme, že teliatko sa otelilo v našej maštali, vieme kde bolo vychované, odkiaľ pochádza krmivo, kde kravy podojili, kde sa spracovalo mlieko. Garantujeme aj to, odkiaľ pochádza obalový materiál a všetky potrebné komponenty pre spracovanie výrobkov. Je na nás naviazaných viacero lokálnych dodávateľov,“ vysvetľuje Palach.

Šetrná pasterizácia – živé mlieko

Okrem toho, že všetky produkty z Breznianskej mliekarne majú slovenský rodný list, ďalšou veľkou výhodou je ich čerstvosť. Mlieko z farmy sa dostáva priamo na spracovanie mliečnym potrubím, hneď po podojení.

„Mlieko z našej farmy pasterizujeme na konzum pri teplote od 85 do 100 stupňov. To znamená, že choroboplodné zárodky zničíme. Také mlieko má ale stále všetky vitamíny a živiny, na rozdiel od mlieka z veľkých mliekarní, ktoré majú veľké prebytky a tým pádom robia UHT mlieko s dlhodobou trvanlivosťou,“ doplnil Palach.

Tým, že mlieko do mliekarne nemusia prepravovať, nezanechávajú ani žiadnu emisnú stopu. Aj postupy spracovania mlieka a mliečnych produktov vychádzajú z lokálnych tradícií, kde je človek nenahraditeľný.

„Maslo vyrábame stĺkacou metódou. Smotana sa musí pasterizovať, po vyzretí sa napustí do maselnice a múti sa. Urobí sa šľahačka, maslové zrno, cmar, ktorý sa potom odpustí a maslo sa vyperie. Je to náročný proces. Jeden človek to robí tri hodiny. Už len, aby to dokázal oceniť aj spotrebiteľ,“ uzatvára riaditeľ.