Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Z domova Živočíšna výroba

Dobytok zisk nerobí. Mlieko odoláva cenovému nárastu komodít

Dobytok zisk nerobí. Mlieko odoláva cenovému nárastu komodít
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Poľnohospodárske družstvo Sekčov v Tulčíku zabezpečuje šľachtiteľský chov slovenského strakatého dobytka a oviec plemena cigája, v produkcii sa tak prioritne sústreďuje na mlieko.

Novú výstavbu limitujú finančné prostriedky

V stáde majú približne 1 500 kusov hovädzieho dobytka, z toho 500 dojníc a zvyšok predstavujú teľatá, jalovice či výkrmové býky. Ročná produkcia mlieka v PD Tulčík dosahuje 3,6 milióna litrov. Dodávajú ho veľkému producentovi mliečnych výrobných na východe Slovenska, spoločnosti Milk Agro v Sabinove.

„Výkupné ceny? Samozrejme, že nie sme spokojní. Cena sa pohybuje okolo 33 centov,“ reaguje na našu otázku podpredseda družstva Gabriel Drabiščák.

Na uzavretých laktáciách dosahuje priemerná úžitkovosť okolo 8 000 litrov na dojnicu a rok. Gabriel Drabiščák priznáva, že by ju chceli zvýšiť.

„Máme však zastarané klasické maštale. Sú prerobené na voľné ustajnenie, ale nedokážeme v nich vytvoriť optimálne podmienky. V týchto stavbách je dôležitý objem vzduchu a budovy sú nízke a tmavé – s tým nič nevieme urobiť.“

Výstavbu nových maštalí jednoznačne limitujú finančné prostriedky.

„Koketujeme s touto myšlienkou, ale zatiaľ sme sa k realizácii nedostali. Uvidíme, ako sa k tomu postaví štát. Začína sa hovoriť o možnosti podpory, my si pripravujeme dokonca aj projekty na nové maštale, len stále nevieme, čo bude ďalej. Z vlastných finančných prostriedkov nové maštale ťažko postavíme. Navyše rozpočet na stavbu rastie, ceny sa neustále navyšujú a všetko zdraželo,“ hodnotí aktuálnu situáciu podpredseda družstva.

Ovčie mlieko cestuje republikou

Okrem kravského mlieka produkujú v Tulčíku aj ovčie mlieko. Stádo oviec má asi 1 000 kusov. Ročne vyprodukujú približne 70 000 litrov mlieka. To však má odberateľa na opačnom konci Slovenska – v Agrofarme Červený Kameň na strednom Považí.

V Tulčíku si vybrali plemeno cigája, veľmi odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam, ktoré je obľúbené práve na strednom a východnom Slovensku. Má trojitú úžitkovosť – mäso, mlieko a vlnu.  Aj tu sa zameriavajú na plemenných baranov.

Živočíšnu výrobu v PD Sekčov dopĺňa rastlinná výroba. Družstvo hospodári na ploche 2 100 hektárov v katastroch obcí Tulčík, Demjata, Záhradné a Slivník. Takmer 700 hektárov tvoria trvalé trávne porasty. Pri pestovaní sa sústreďujú hlavne na kukuricu.

„Máme veľa hovädzieho dobytka, takže potrebujeme siláž, kukuricu na jadro. Sejeme 350 – 400 hektárov kukurice, na 200 hektároch je lucerna, pestujeme asi 150 hektárov repky. A okrem toho tradičné plodiny ako pšenica, jačmeň, prípadne skúšame aj niečo nové, napríklad sóju,“ približuje podpredseda družstva.

Tohtoročná úroda bola priemerná, asi ako na celom Slovensku. Gabriel Drabiščák však priznáva: „Čakali sme možno trochu viac, ale v zásade môže byť. Kukuricu ešte teraz silážujeme, sme asi v polovici, takže celkový výnos sa ešte ukáže.“

Úrodu ničí divá zver

Samostatný a nezanedbateľný problém predstavuje divá zver, ktorá ničí úrodu.

„Nevieme si s tým poradiť. Kúpili sme elektrické ohradníky – oplôtky, časť parciel máme ohradenú normálnym pletivom. Okrem diviakov sa tu objavujú obrovské stáda jeleňov, kde je aj 50 – 60 jedincov. Ničia hlavne kukuricu. Spolupracujeme s poľovníkmi, ale ustrážiť sa to nedá. Z jednej lokality ich vyplašia a presunú sa na ďalšiu, alebo sa neskôr vrátia,“ opisuje problémy podpredseda družstva.

Najviac však družstvo zaťažujú rastúce ceny.

„Ceny komodít, ktoré potrebujeme, sa extrémne zvýšili, pritom napríklad cena mlieka sa nehýbe. Aj výkupné ceny jatočných zvierat ostali rovnaké, ale všetko, čo potrebujeme, napríklad premixy do kŕmnych dávok, repkové šroty, všetko neuveriteľne zdraželo. Najnovšie aj hnojivá, všetka chémia. Niektoré ceny vyskočili až o 100-percent a mlieko sa vykupuje stále za rovnakú cenu. Ak bude taký trend pokračovať, neviem, ako to dokážeme udržať,“ uzavrel Gabriel Drabiščák z PD Sekčov v Tulčíku.

Autor článku: Veronika Fitzeková - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments