Dánsky program zníženia spotreby pesticídov sa v súvislostiach navrhovanej Rámcovej smernice o trvalo udržateľnom používaní pesticídov často dáva za ideálny príklad. Osobitne sa uvádzajú ambiciózne ciele dánskeho modelu znížiť spotrebu pesticídov, aby sa podporilo volanie po cieľoch agresívneho znižovania spotreby pesticídov a frekvencie ich používania.

Výsledky nedávneho hodnotenia jasne ukazujú, že dánsky prístup znížiť spotrebu pesticídov svoje ciele nedosiahol. Nemožno dosiahnuť cieľ povinne o 50 % znížiť frekvenciu používania (alebo frekvenciu ošetrovaní) pesticídov. Napriek všetkému úsiliu vyvinutému za ostatných 20 rokov sa spotreba v porovnaní s rokom 1987 znížila len o 4,4 % a v porovnaní s priemerom za roky 1981-85 (spustenie prvého programu) iba o 10%.

Namiesto poklesu sa frekvencia ošetrovaní od roku 2000 postupne zvyšovala, pričom frekvencia ošetrovaní (2,4 ošetrenia) v roku 2007 bola významne (o 40 %) vyššia ako stanovený cieľ (1,7 ošetrenia).

Pod vplyvom týchto skutočností sa v Dánsku začalo diskutovať o prístupe znižovať spotrebu pesticídov a o zmene zamerania sa na zníženie rizika ako na budúce stratégie.

Tretí dánsky Akčný plán pre pesticídy (2004-2009) vytýčil za svoj celkový cieľ „čo najviac obmedziť dosah pesticídov na životné prostredie a na ľudské zdravie”. Tento cieľ by sa, okrem iných prostriedkov, mal dosiahnuť znížením spotreby pesticídov, meraným ako počet (frekvenciu) ošetrení .

Práve bolo zverejnené nedávne hodnotenie výsledkov tohto Akčného plánu pre pesticídy (2004-2009) spusteného ministerstvom životného prostredia .

Výsledky hodnotenia sú nasledujúce:

– cieľ dánskeho Akčného plánu pre pesticídy – znížiť ich spotrebu o 50 % (meranú ako počet ošetrení/ha) nemožno dosiahnuť, a to ani napriek úsiliu vyvinutému za ostatných 20 rokov;

– dosiahnutie zodpovedajúcej frekvencie ošetrení (1,7 ošetrenia) nie je možné;

– frekvencia ošetrení (2,4 ošetrenia) v roku 2007 je o 40 % vyššia ako cieľová frekvencia (1,7 ošetrenia);

– v porovnaní s rokom 1987 (2,51), sa dosiahlo zníženie spotreby pesticídov iba o 4,4 % (1987 – 2007); frekvencia ošetrení sa od roku 2000 zvyšuje.

Predložená správa uvádza, že optimálne množstvo a povahu použitia pesticídov určujú mnohé činitele, ako sú zmeny v osevných postupoch, meniace sa poveternostné podmienky či kolísajúce ceny. Týmto sa podčiarkuje skutočnosť, že pri stanovovaní povinných cieľov sa neberie zreteľ na skutočnosť poľnohospodárskej výroby dneška.

Predložená správa zdôrazňuje, že poradenstvo je jediným účinným nástrojom na ovplyvňovanie používania pesticídov. Týmto sa zvýrazňuje dôležitosť vzdelávania, aby sa zlepšila úroveň praxe a aby sa zabezpečilo trvale udržateľné používanie pesticídov.

Závery:
Napriek všetkému úsiliu vyvinutému za ostatných 20 rokov, nepodarilo sa dosiahnuť ciele modelu znižovania spotreby pesticídov. Je namieste položiť otázku, prečo by sa podobný model mal použiť v celej Európe? Správa jasne ukazuje, že pevné stanovovanie zníženia počtu povinných ošetrení o 50 % nie je cestou vpred, pretože poľnohospodárstvo musí odpovedať na mnohé vonkajšie činitele. Takéto nepružné ciele len bránia poľnohospodárstvu vo výrobe vysoko akostných potravín podľa dopytu na trhu.