Na pultoch obchodov na Slovensku dlhodobo prevládajú zahraničné potraviny nad tými slovenskými. Záplava potravinových produktov zo zahraničia narastá najmä od nášho vstupu do Európskej únie, ktorý priniesol aj voľný pohyb tovarov medzi jednotlivými krajinami.

Dovozu potravín, ktorých k nám denne príde asi 700 kamiónov, teda brániť nemôžeme. Vo viacerých krajinách sa však tlaku a úspechu zahraničných výrobkov darí odolávať aj vďaka cielenému marketingu. O jeho podpore sa hovorilo veľa aj na Slovensku – a to viackrát. Do praxe sa však takzvaný marketingový fond dosiaľ nedostal.

Ministerka: Marketingový fond priam nevyhnutne potrebujeme

„Je to reálna potreba urobiť niečo, aby sa slovenské produkty dostávali na pulty našich obchodov a marketingový fond je úžasným nástrojom, aby sa nám toto podarilo. My si ho nieže vieme predstaviť, my ho priam nevyhnutne potrebujeme,  pretože podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov je veľmi nízky,“ vyjadrila sa ešte v lete 2016 po konferencii na výstave Agrokomplex v Nitre ministerka Gabriela Matečná.

Práve na konferencii úspech v propagácii potravín prezentovali vtedy Rakúšania. Tam marketingový fond vznikol dávnejšie a po vstupe do Európskej únie pomohol odolať prílevu lacnejších potravín spoza hraníc.

„Práve marketingový fond môže pomôcť aj v úsilí mať viac slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov. Podľa nášho posledného prieskumu, ktorý sme uskutočnili v novembri 2019, máme z 10 potravín na pultoch len 4 slovenské a to je málo. Väčšia propagácia a marketing, ktorý bude spolufinancovaný štátom a potravinármi, môže zviditeľniť domáce potraviny vďaka ich kvalite v očiach spotrebiteľov. Odbytové a marketingové fondy nie sú pritom v zahraničí ničím výnimočným,“ uviedla Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Návrh na zriadenie fondu v minulosti ministerstvo opakovane avizovalo. Do praxe však žiadny návrh napokon nevošiel.

MPRV: Poľnohospodári nemali záujem

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR navrhovalo zriadenie marketingového fondu ešte v roku 2016, teda po nástupe nového vedenia, avšak poľnohospodári nemali v tom čase záujem participovať finančne a spolupodieľať sa na vytvorení marketingového fondu,“ vysvetlil Daniel Hrežík z tlačového odboru MPRV SR

Zástupcovia agropotravinárskeho sektora nám potvrdili, že záujem podieľať sa na financovaní marketingového fondu majú. Podľa nich však návrh na jeho zriadenie v minulosti nepočítal s dostatočnými príspevkami štátu.

„V okolitých krajinách fungujú tieto marketingové fondy tak, že prispieva aj štát, a dokonca v niektorých krajinách aj obchod, to znamená, že sa zúčastňujú všetci účastníci trhu,“ pripomína Margita Štefániková zo Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Rovnako nevyhovujúci bol vraj v minulosti aj návrh na prerozdelenie kompetencií a právomoci v chode samotného fondu, kde by poľnohospodári a potravinári ťahali za kratší koniec.

Nezhodli sa na spôsobe fungovania

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa zapojila do procesu príprav a pripomienkovania vytvorenia marketingového fondu. Žiaľ, nakoniec sa marketingový fond nepodarilo vytvoriť. Nezhodli sme sa totiž s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na spôsobe jeho fungovania. Do budúcnosti však pred touto témou nezatvárame dvere a sme pripravení diskutovať o nových pravidlách a spôsobe fungovania tohto fondu, ktorý by slúžil ako marketingový nástroj na podporu spotreby a predaja práve na Slovensku vyprodukovaných potravín,“ dodala Holéciová.

Marketingový fond okrem Rakúska funguje aj v Poľsku. V Česku sa o jeho vytvorenie agropotravinársky sektor tiež usiloval, rokovania však stroskotali. Podľa tamojšieho ministerstva bola dôvodom európska legislatíva aj nezáujem potravinárov.

„Propagácia potravinárskych výrobkov, ktorá mala byť hlavným cieľom fondu, sa realizuje využitím iných projektov, napríklad projekt Klasa, Regionálna potravina, České cechové normy, Chránené označenie pôvodu a podobne. Podľa prieskumov napríklad značku Klasa pozná 88 percent spotrebiteľov, Český výrobok 51 percent a Regionálnu potravinu 46 percent spotrebiteľov. Situácia je tiež riešená hľadaním ďalších variant v oblasti podpory a propagácie komodít,“ uviedol hovorca českého ministerstva Vojtěch Bílý.

V Česku je na pultoch tamojších obchodov asi 60 percent českých potravín. Na Slovensku je podiel domácich produktov o 20 percent nižší. Česká republika je krajinou z ktorej dovážame najviac potravinárskych produktov.