Ostatné mesiace sa novinári do budovy agroministerstva nedostanú z dôvodu prísnych protipandemických opatrení. Miestom tlačových konferencií vedenia rezortu sa tak stala ulica.

Spoločný priestor nás všetkých a pritom nikoho, o nás často povie viac, ako si myslíme. Aj nesústredený pohľad na bytový dom vie pre náhodného okoloidúceho odhaliť, či jednotliví vlastníci bytov vedia spolupracovať a aký majú vlastne vkus. Striedanie odhrnutých a zasnežených chodníkov pred jednotlivými domami zas dokonale vyjadruje vzťah susedov k spoločnému priestoru jednej komunity. Občas zostaneme sklamaní aj vtedy, keď porovnáme prepracovanú webovú stránku obchodného partnera a jeho skutočné sídlo. V plnej nahote až pri osobnej návšteve odhalíme, aký je jeho vzťah k verejnému priestoru, či k elementárnemu poriadku.

Ulica je krásny dom

Čo hovorí ulica o rezortnom ministerstve? Niekoľko tlačových konferencií v exteriéri a čakanie na ich začiatok poodhalilo aj detaily, ktoré by zostali inak skryté. Odrazu sa neponáhľate vstúpiť rovno do budovy, kde vám na stretnutí s novinármi ponúknu pozoruhodné informácie a mizernú kávu, či naopak, ale čakáte na začiatok tlačovej konferencie, ktorá sa koná na ulici. Len sa prechádzate a rozhliadate.

Ak sa zameriate na priečelie budovy ministerstva pôdohospodárstva od hlavného vstupu, tak verejnosť dostane jasný signál. Vitajte v Potemkinovej dedine.

Keď ilúzia vyzerá lepšie, ako skutočný stav

Knieža Potemkin bol veľký obľúbenec ruskej cárovnej Kataríny II. a keď uvádzame veľký, myslíme naozaj to, na čo vraj muži myslia každých päť minút. Ženy k nášmu šťastiu vraj ešte častejšie.

Legenda hovorí, že v lete 1787 ruská cárovná plánovala návštevu najjužnejších oblastí ríše. Provincia zahŕňala polostrov Krym a územie okolo ústia rieky Dneper. Chudobné a vojnou zničené oblasti mal pozdvihnúť Potemkin. Po trase cárovnej nechal postaviť fiktívne sídla. To, čo sa zdalo ako fasády domov, však boli kulisy podopreté drevenými kolmi.

To, čo sa z Dobrovičovej ulice javí ako fasáda agroministerstva, je ale veľká plachta. Namiesto opráv opadaných obkladov došlo k voľbe jednoduchšieho riešenia. Ministerstvo niekedy medzi májom 2020 a začiatkom tohto roka, obstaralo plachtu, kde sú kachličky nakreslené a tak sa na fasádu pozerá lepšie, ako na skutočný stav. Nakreslené sú na plachte aj okná a vlastne aj žalúzie. Aby bol proces maskovania dokonalý, niektoré žalúzie sú na plachte znázornené ako vytiahnuté a iné spustené do polovice okna. Tak, ako s nimi bežne narábajú aj ľudia, keď chcú byť pánmi svetla v miestnosti.

Veľká bannerová plachta na budove ministerstva je decentne graficky spracovaná a aj zavesená veľmi nenápadne. Nevyrušuje a je takmer neviditeľná.

Ak vám vzíde na um myšlienka, že takto sa predsa zakrývajú vo svete aj objekty v rekonštrukcii, ktoré lákajú húfy turistov, tak máte pravdu. Naozaj, v ostatných rokoch sme takéto plachty s potlačou mohli vidieť upevnené na lešeniach pri opravách pražského Národného múzea, ikonickom hoteli Plaza v New Yorku, či historickej budove kasína v Benátkach.

Rozdiel je len v tom, že budova ministerstva pôdohospodárstva sa neopravuje. Plachta je zavesená priamo na jej fasáde a nie na lešení. Jej cieľom môže byť len to, aby prekryla neradostný stav priestoru, odkiaľ je riadený náš rezort.

Stále len hovoríme o zmene

Už takmer rok máme nové vedenie ministerstva. Minister a kolegovia, ktorých si vybral, majú v rukách nasmerovanie našej krajiny k sebestačnosti. Ak sa dnes rozhodnú, že tu bude o dva roky trikrát toľko cesnaku ako teraz, tak to vedia dosiahnuť. Majú v rukách legislatívne aj finančné možnosti.

Z úst ministra pôdohospodárstva neustále počúvame o zmenách, ťaživej minulosti a fragmentovanej krajine s drobnými políčkami, ktoré vraj vyzerajú lepšie, ako veľké lány. Ministerstvo má stovky miliónov eur vďaka COVID kríze a prechodnému obdobiu európskej agropolitiky. Tento rok bol štedrý k potrebám pôdohospodárov aj štátny rozpočet. Zdá sa, že peniaze nie sú asi prvý raz problémom.

Chybou je to, že stále len hovoríme. Nastavme kritéria projektových podpôr už konečne tak, aby si na peniaze siahol aj malý roľník. Aby poľnohospodár, ktorý má napríklad tri hektáre a chce pestovať alebo chovať, si mohol kúpiť z projektových peňazí nový stroj, či postaviť nový alebo opraviť pôvodný objekt. O akej zmene už rok hovoríme, ak aj aktuálne prebiehajúca investičná výzva ponúka viac otázok a neistôt, ako odpovedí?

Nevyužijú prostriedky z nej, kvôli jej zložitosti a nejasnostiam, skôr agrárne skupiny, ktoré majú zvlášť vyčleneného človeka, ktorý vie urobiť projekty pre všetky subjekty v skupine, ako roľník, ktorý má na starosti desiatky ďalších činností? Výzva musí byť jednoduchá. Ak si manželia večer po správach sadnú k projektu, tak do konca večerného filmu, so započítaním všetkých reklám, ho musia pripraviť. Čo je zložité na tom podporovať pri strojoch kilowatt výkonu, meter pracovného záberu či ustajňovacie miesto alebo meter štvorcový skladu? Voľme už konečne jednoduché riešenia a jasné bodové pravidlá.

Dajte preč tú plachtu

Neustále hovoríme o zmenách, ale v ústrety sme im vykročili len pramálo. Skôr to vyzerá ako v chronicky známej čiernobielej rozprávke s kráľom v hlavnej úlohe „odvolávam, čo som odvolal a sľubujem, čo som sľúbil“. V jeden týždeň niečo ohlásime, druhý to korigujeme a tretí úplne otočíme. Takýto prístup môže len spochybniť tých hospodárov, ktorí to myslia s rezortom vážne a pritom naštartovať rôznych špekulantov.

Nekĺžme už po povrchu, nerozprávajme do vetra, ale poďme konečne makať. Dajte preč tú plachtu, reálne opravte aktuálny stav a vytvorte niečo, čo tu po vás zostane.