Biopásy sú novým, hoci pomerne dlho diskutovaným prvkom ekoschém. V radoch poľnohospodárov sa nájdu ich podporovatelia, aj odporcovia, ako aj takí, ktorí ich berú ako „povinnú jazdu“ na ceste k získaniu peňazí z ekoschém. Nech je tak alebo tak, na poliach biopásy postupne vznikajú od začiatku roka.

„Zatiaľ vytvorilo biopásy 104 prijímateľov,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva pôdohospodárstva na otázku spred pár dní.

O peniaze z ekoschém žiadajú poľnohospodári v rámci podávania žiadostí od polovice apríla. Podrobnejšie údaje o tom, koľko hektárov či kilometrov pásov celkovo na Slovensku vzniklo, zatiaľ rezort nemá.

„Podľa satelitných záberov sa dá zapojenosť odhadnúť na úrovni 30 – 40 percent. Toto zapojenie sa týka predovšetkým regiónu slovenských nížin, kde biopásy budú vznikať takmer výlučne, keďže v iných regiónoch Slovenska sú polia prirodzene pod limitom veľkosti 20 hektárov, resp. 50 hektárov a biopásy tak vytvoriť nie je potrebné. Zapojenie podnikov do ekoschém v horských a podhorských oblastiach bude výrazne jednoduchšie a miera zapojenia by mala byť teda ešte vyššia,“ dodal ministerstvo.

Poľnohospodári, ktorí chceli poberať za vytváranie biopásov peniaze, ich mali podľa legislatívy vytvoriť do konca apríla. Napokon bol však termín predĺžený, keďže od polovice apríla na mnohých miestach výdatne pršalo a vstup do polí nebol možný.

„Štatistiku sme naposledy aktualizovali v druhej polovici apríla, kedy bolo založených viac ako 3 tisíc kilometrov biopásov. Mnohé však vznikali aj po našom poslednom hodnotení, preto výsledné číslo môže byť iné. Ministerstvo pôdohospodárstva bude mať v krátkom čase presnejšie údaje ako my, takže čakáme na oficiálne údaje. Biopásy bolo potrebné zakladať do 30. apríla, avšak v prípade vyššej moci mohlo byť založenie posunuté. Vieme o prípadoch, kedy sa podniky na polia nemohli dostať kvôli podmočenej či zatopenej pôde,“ skonštatoval Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti, ktorý sa v tematike zavedenia biopásov na Slovensku angažoval.

Prevláda spokojnosť

Ešte začiatkom roka to so zakladaním biopásov nevyzeralo celkom ružovo. Podniky sa do tohto opatrenia práve nehrnuli, pásy na poliach pribúdali len pomaly. Napokon sa vo vyššej miere začali objavovať v marci a apríli. Hoci zapojenosť na nížinách nedosiahne zrejme ani 50 percent, o sklamaní zatiaľ reč nie je.

„V niektorých regiónoch, a to v okolí Galanty a Nových Zámkov, vzniklo biopásov menej. Naopak v regiónoch horného Ponitria, v Bratislavskom kraji, na Záhorí, v okolí Levíc či na sever od Trebišova je zas zapojenie do ekoschém a vznik biopásov celkom široký,“ vyjadril sa Ridzoň.

Ministerstvo pôdohospodárstva ku konkrétnemu hodnoteniu zatiaľ nepristúpilo, uchýlilo sa len k porovnaniu s minulosťou.

„Čo sa týka aktuálneho rozsahu vzniku biopásov, aj ak by sa ďalej nezvyšoval, už teraz sa pri aktuálnej ploche biopásov – 3 760 hektárov dá povedať, že 14-násobne presiahla výmeru biopásov, ktoré sa podarilo vytvoriť v predošlom programovom období. V roku 2020 to bolo 255 hektárov. To, ako sa biopásy a ďalšie nové pravidlá ujmú, sa dozvieme, až keď prebehnú kontroly PPA a poľnohospodári dostanú na prelome rokov podporu,“ vyjadril sa rezort.

Dôvodov, prečo sa niektoré agrosubjekty do vytvárania biopásov nezapojili, môže byť viac.

„Patrí k nim obava z neznáma, nejasné podmienky od začiatku spustenia diskusií o tom, akým spôsobom by sa biopásy mali zakladať, tiež predpokladaná komplikovanosť hospodárenia v produkčných oblastiach, kde vytvorenie takýchto biopásov má samozrejme dosah aj na ekonomiku daného poľnohospodárskeho podniku,“ skonštatovala Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Čaká sa na modifikáciu

Problémy pri zakladaní biopásov vnímajú aj environmentalisti, ktorí sa už pred časom obrátili na agrorezort s požiadavkou na modifikáciu nastavenia.

„Vidíme potrebu zmeny viacerých pravidiel, ktoré sa ukazujú ako dôvod, pre ktorý sa niektoré podniky do ekoschém nezapojili, alebo ktorých sa podniky obávajú pri kontrole. Napríklad chýbajúcich pár metrov biopásu pri okraji parcely. Takže dúfame, že sa podarí vyjednať takú úpravu pravidiel a ich zjednodušenie s Európskou komisiou, aby odpadli dôvody, ktoré niektoré podniky odstrašujú od účasti v ekoschémach, a zároveň táto zmena nezhorší pozitívny prínos zmien poľnohospodárskej politiky pre prírodu a agrárnu krajinu,“ vyjadril sa Jozef Ridzoň.

Zmeny by podľa ochranára mohli niektorých poľnohospodárov, ktorí sa do ekoschém nezapojili v tomto roku motivovať, aby tak urobili v budúcich rokoch. Rezort pôdohospodárstva deklaruje, že chce pestovateľov motivovať jasnejšími informáciami o postupoch a umožnením ich väčšej flexibility.

„Dňa 15. 5. sme zverejnili ďalšiu sériu FAQ aj k eko-schémam na stránkach MPRV SR a v priebehu najbližších dní bude zverejnená nová verzia usmernenia, ktorá zohľadňuje aktuálne nejasné  body a problémy, ktoré sa vyskytli pri zavádzaní eko-schém,“ vyjadril sa rezort.

Modifikáciu pravidiel očakáva aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, podľa ktorej by sa na zmenách malo začať pracovať aj v čase úradníckej vlády. Rezort potvrdil, že na modifikáciách spoločnej poľnohospodárskej politiky pracuje vo viacerých oblastiach.

„Modifikácia by sa mala týkať tolerancií rozdelenia dielov pôdnych blokov, zmeny váhových faktorov biopásov kosených neskôr, zmeny rozsahu vytvárania neproduktívnych prvkov v chránených územiach, úpravy minimálneho percenta neproduktívnych prvkov v pomere ku neproduktívnym prvkom v kondicionalite, či možnosti kombinácie zlepšenia životných podmienok dojníc podporou pastevného chovu s neprojektovým opatrením podporou zlepšenia podmienok ustajnenia. Ak budú uvedené modifikácie schválené Európskou komisiou, bude ich možné zaviesť od budúceho roka,“ uviedol agrorezort vo svoj stanovisku pre poľnoinfo.sk