Zadajte hľadaný výraz

Rastlinná výroba Z ekonomiky

Juraj Máčaj: 22 miliónov na závlahy nepostačí

Juraj Máčaj: 22 miliónov na závlahy nepostačí
insert_photoarchív poľnoinfo.sk - Juraj Máčaj (vpravo) spolu s bratom Marekom.

Spoločnosť Agromačaj patrí k najväčším a najúspešnejším pestovateľom zemiakov, zeleniny, kukurice či pšenice a cukrovej repy. Na pestovanie väčšiny plodín potrebuje aj zavlažovacie systémy. Tie využíva už v súčasnosti, potrebuje ich ale rozšíriť. Na tento účel plánuje čerpať prostriedky z aktuálnej výzvy na závlahy. Jej zástupca Juraj Máčaj v rozhovore vysvetľuje, prečo sú závlahy potrebné a prečo sa obáva, že alokované prostriedky z výzvy nebudú roľníkom na Slovensku stačiť.

Závlahové systémy už aktuálne využívate a plánujete aj ich rozširovanie, podobne ako mnohí ďalší poľnohospodári. Myslíte si, že sú tieto systémy pre slovenský agrosektor aj v kontexte klimatických zmien nevyhnutné?
Závlahy sú veľmi dôležité pre špeciálnu rastlinnú výrobu, to znamená zelenina, zemiaky, ovocie a vinohrady, sú absolútne nevyhnutné pre cukrovú repu a sú ešte plodiny ako osivová kukurica, ktoré sa bez závlahy robiť nedajú. V prírode sa striedajú mokré a suché roky, takže sú obdobia, kedy na kukuricu alebo pšenicu závlahy vôbec nepotrebujeme. V niektorých rokoch je aj zavlažovanie pšenice a kukurice potrebné. Nie som si úplne istý, či by som investoval obrovské peniaze z vlastných zdrojov do zavlažovania kukurice alebo pšenice, pretože nie úplne sa to rentuje. Čo je ale nutné je mať dostatočnú závlahovú infraštruktúru pre produkciu zeleniny, ovocia, cukrovej repy a osivovej kukurice, ktorá sa bez toho robiť nedá.

Na výzvu na závlahy sa čakalo pomerne dlho, po jej vyhlásení v roku 2016 bola zrušená, očakávala sa začiatkom tohto roka, napokon sa jej ale poľnohospodári dočkali až teraz.
Sme radi, že výzva konečne vyšla a myslím si, že veľa podnikateľov odkladalo svoje zámery a teraz sú pripravení do výzvy ísť. Minulý rok bolo veľké sucho a v tomto kontexte si podľa mňa aj mnohí iní pestovatelia, ktorí nad závlahami neuvažovali, uvedomili, že závlahy sú nutné. Z môjho pohľadu sa výzva vyčerpá a alokované prostriedky nebudú stačiť.

Pre Bratislavský kraj sú vo výzve z alokovaných 22 miliónov eur určené len 2 milióny eur. Ako vnímate toto rozdelenie?
Je to problém, pretože my máme štatisticky vyhodnotené, že subjekty podnikajúce v Bratislavskom kraji dlhodobo využívajú 33 až 40 percent všetkej závlahovej vody na Slovensku. Ak je tam alokovaných len 10 percent prostriedkov tak hrozí, že tieto peniaze pre všetky subjekty nebudú stačiť, čo by nebolo dobre.

Ako to budete riešiť vo vašom prípade?
My hospodárime v Trnavskom aj v Bratislavskom kraji a podáme si projekty aj v jednom aj v druhom. Taktiež sa budeme snažiť, aby prostriedky boli v Bratislavskom kraji aj navýšené.

Hospodárite na asi 5-tisíc hektároch pôdy, viete, pre ktoré oblasti by ste chceli peniaze z aktuálnej výzvy čerpať?
Napríklad v katastri Slovenskej Novej Vsi v Trnavskom kraji máme asi 700-hektárov. Polovica je už zavlažovaná z iného zdroja a druhá polovica nie, hoci je tam vybudovaná aj čerpacia stanica. Teda pavlická vetva funguje, využívame ju 4 roky, ale vetva pri nádrži Ronava čaká na rekonštrukciu. Táto nádrž bola vybudovaná ako kolektor jarných vôd z Malých Karpát za účelom zavlažovania. Potenciálne by mohla obsluhovať sústavu na 350 hektároch, ale asi 15 rokov nebola využívaná. Náš záujem je aj z týchto prostriedkov cez aktuálnu výzvu zrekonštruovať čerpaciu stanicu, rúrovú sieť a znova túto nádrž využívať. Čo je ale veľmi dôležité, polovica vodného stĺpca je zanesená sedimentom a neviem si predstaviť, nakoľko bude finančne náročné tento sediment odstrániť. Do budúcnosti by bolo potrebné myslieť v rámci výziev na závlahy aj takéto náklady a nejakým spôsobom ich refundovať.

Celková alokácia je vo výške 22-miliónov eur, v minulosti sa ale hovorilo o väčšom balíku peňazí, v predchádzajúcej výzve to bolo 25 miliónov.
V Programe rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020 bolo na tento účel alokovaných 30-miliónov eur. Čiže už aj 25-miliónov bolo málo a myslím si, že ani 30-miliónov eur by nebolo dosť. Program rozvoja vidieka je v zásade takmer vyčerpaný, je tam málo peňazí, ale v položke Odvodňovacie kanály je ešte 70 miliónov eur, ktoré sa podľa nášho názoru nevyčerpajú a peniaze sa budú vracať naspäť na monitorovací výbor. Z tohto balíka by sa do infraštruktúry závlah mohli nejaké peniaze použiť. Bolo by vhodné, aby rezort naozaj zvážil a zabezpečil financie pre všetkých záujemcov o investície do závlah.

Spomínali ste, že možno očakávať veľký záujem poľnohospodárov o peniaze z výzvy. Čo si myslíte o hodnotiacich kritériách – okrem bodového hodnotenia sa bude posudzovať aj kvalita projektov stanoveným rozpätím bodov. V minulosti viacero agropodnikateľov takéto hodnotenia kritizovalo, keďže ich nepovažujú za subjektívne. Aký máte na to názor?
Na Slovensku máme pôvodne inštalovaných 321-tisíc hektárov závlahovej infraštruktúry. V 80-tych rokoch sa u nás aplikovalo 280-miliónov kubíkov závlahovej vody. Dnes sú funkčné závlahy asi na 40-tisíc hektároch a aplikuje sa asi 22-miliónov kubíkov. My, ktorí túto vodu využívame, to každoročne hlásime aj na Hydromeliorácie, štátny podnik. Je to asi 40-subjektov, ktoré dlhodobo túto sústavu využívajú a udržujú funkčnú. Našou snahou bolo, aby prioritne podniky, ktoré ju udržali funkčnú na vlastné náklady, boli v tejto výzve pri hodnotení kvality projektov zvýhodnení. To sa ale nepodarilo presadiť. Problém je ten, že v kontexte sucha bude záujem veľký a tie hodnotiace kritériá nie úplne reflektujú to, že tu je nejaké historické využívanie. Berú do úvahy, aby sa každý mohol prihlásiť a mal rovnakú štartovaciu čiaru. Pre nás, ktorí zavlažujeme a využívame sústavu funkčnú, je to trošku diskriminujúce, pretože za vlastné peniaze sme štátny majetok udržiavali funkčný.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk - Juraj Máčaj (vpravo) spolu s bratom Marekom.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments