Počas posledných dní sme videli pomerne rezké pohyby pri sóji (bojuje o 6-týždňové maximá) a pšenici (5-mesačné minimá a vymanenie sa z obchodovania do strany), kukurica tiež mierne klesá a mieri k novembrovému dnu. Pri poslednom výhľade sme predpokladali, že pšenica aj sója by mohli mať revidované zásoby smerom nadol. Pri sóji sa to potvrdilo, pri pšenici nastal pravý opak. Čo sa stalo?

Začnime od konca – u pšenice sa deje to, čo sme očakávali aj u kukurice (tam sa to zatiaľ nestalo) a síce, že keďže je export len na úrovni niečo 50% celkového plánu (vs. takmer 70% o takomto čase minulý rok), tak sa znížil plán exportu. Tempo jasne zaostáva za minuloročným dopytom. Nižší export znamená vyššie zásoby a tie nižšiu cenu. Aspoň to teraz platí pri americkej pšenici. To prekvapilo viacerých analytikov, ktorí čakali podporu ceny v dôsledku horšieho stavu budúcoročnej úrody. Dôvodom, že nedošlo k výraznejšiemu zlepšeniu cien môže byť priaznivejšia úroda druhého najväčšieho exportéra – Austrálie, kde by sa mohlo zozbierať 22 mil. ton pšenice vs. pôvodné očakávania 21 mil. ton. Dobre sa darí aj kanadským producentom.

Ceny sóje rastú aj z dôvodu, že report WASDE znížil vyhliadky zásob ešte viac ako sa očakávalo a pokračuje silný dopyt po americkom exporte. Exportné objednávky rástli na 2-ročné maximá, čiže silný dopyt pretrváva.

To nemôže povedať pri kukurica, kde vidíme pokračovanie slabšieho dopytu v porovnaní s plánom aj minulým rokom. Preto sa cena vydala opačným smerom ako sója – nadol.