Pred mliekarňou si vyliali srdce aj mlieko
Za kvalitné mlieko chceme dôstojnú cenu. Mliekari, prečo máme druhú najnižšiu nákupnú cenu mlieka v EÚ? Nechceme likvidovať kravy a zamestnanosť na vidieku! Aj tieto heslá držalo vo štvrtok v rukách viac ako tisíc producentov mlieka.
Podujatie sa začalo v skorých ranných hodinách, keď došlo k zablokovaniu bratislavskej mliekarne poľnohospodárskymi mechanizmami. Neskôr, o deviatej, začalo oficiálnej podujatie, na ktorom bolo cítiť emócie, ale aj istú razantnosť.
A čo bolo vlastne dôvodom, že sa prvovýrobcovia stretli pred najväčším spracovateľom mlieka na Slovensku?
„Za najhoršie považujeme, že o cene mlieka sa dnes so spracovateľmi vlastne ani nedá rokovať, pretože ju svojim dodávateľom jednostranne diktujú. K nárastu pritom nedochádza ani napriek tomu, že v okolitých krajinách sa už cenový prepad zastavil a tamojšie nákupné ceny prevyšujú Slovensko. V rámci celej Európskej únie máme v súčasnosti po Litve druhé najnižšie nákupné ceny surového kravského mlieka. Za susednou Českou republikou, s ktorou sa logicky najčastejšie porovnávame, sme v marci zaostávali o viac ako 3 centy za kilogram, teda takmer o korunu! V súčasnosti sa podľa našich informácií tento rozdiel ešte prehĺbil, čo nemá žiadne reálne opodstatnenie,“ uviedol na protestnom zhromaždení Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Ako to vlastne s tým rozdielom medzi Českou a Slovenskou republikou je, som sa spýtal viceprezidenta českej Agrárnej komory. Ten vidí za lepšou nákupnou cenou mlieka za riekou Moravou dve príčiny.
„Jednou z nich sú odbytové družstvá mlieka, cez ktoré komoditu realizujeme. Odbytové družstva Mlecoop a Jížní Čechy, majú istú trhovú silu, ktorú samotný producent veľmi ťažko získa. Druhý a podstatnejší dôvod je vo vlastníckej štruktúre našich mliekarní. Tie sú vo veľkej miere v domácich rukách a tu akoby ich vlastníci mali s nami lepšie úmysly,“ hovorí pre poľnoinfo.sk Jindřich Šnejdrla, viceprezident Agrárnej komory.
Predseda SZPM má na mliekarne pôsobiace na Slovensku iný názor. Tvrdí, že argumentáciu, že sú tlačení obchodnými prevádzkami do nižších cien už veľmi dobre poznajú. Nerozumejú ale, prečo sa nákupné ceny nevedia k úrovni západných susedov ani priblížiť.
Práve preto, okamžite po proteste, zástupcovia Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory rokovali s predstaviteľmi spoločnosti RAJO. Podľa Vladimíra Chovana, predsedu SPPK, jediný konkrétny výsledok rokovaní bol, že bratislavská mliekareň prisľúbila, že nákupné ceny už nižšie nebudú. Ich nárast ale v súčasnom období vylúčili.
„Rajo v dôsledku svojho postavenia udáva tón aj z pohľadu väčšiny ostatných spracovateľov,“ uviedol Alexander Pastorek.
Podobne je to aj na topoľčiansku, kde poľnohospodári z PD Tríbeč v Nitrianskej Strede, predávajú mlieka svojmu spracovateľovi v Bánovciach nad Bebravou za približne 17 centov.
„Náklady sú asi raz také, ako realizačné ceny. Napriek tomu sa snažíme chov kráv, ktorých je v našom podniku približne 380, udržať,“ povedal Anton Madurka, hlavný zootechnik PD Tríbeč.
Ministerstvo si je vedomé, že v neľahkej situácii je podpora prvovýroby mlieka veľmi nízka. Tento rok dosiahne na dojnicu približne 265 eur. Z toho je nová podpora na kravu s produkciou mlieka vo výške 100 eur na kus a na veľkú dobytčiu jednotku vo výške 16,6 eur prostredníctvom štátneho podniku Plemenárske služby Slovenskej republiky. Z týchto zdrojov však treba odpočítať 19-percentnú daň z pridanej hodnoty. Podpora je poskytnutá na stav k 15.5.2009 a k udržaniu stavov na jeden rok.
„Poľnohospodári sa budú snažiť udržať kravy a firmy stiahnu do likvidácie. Keď dám podporu na mesiac, mal by som chcieť tie kravy udržať na mesiac, nie na rok. To je nezmysel,“ uviedol Vladimír Chovan.
A ako to vlastne predseda SPPK s tou podporou na mesiac myslel? Realita dnešných dní hovorí, že prvovýrobca prerába na litri surového kravského mlieka približne 15 centov. Priemerná dojivosť na Slovensku bola za minulý rok niečo málo cez 6000 litrov mlieka na dojnicu a rok. Z tohto nám vyplýva, že jedna krava nám vytvorí stratu 900 eur ročne.
„Súčasná podpora je naozaj len kvapka v mori. Európska únia ale hľadá určité kroky, ako by tomuto odvetviu mohla pomôcť a 25. mája sa na Rade ministrov znova zaoberala aj otázkou mlieka, aj keď mnohé aktivity boli len opakovaním toho, čo odznelo v marci. Pokračuje sa v intervenčných opatreniach a prijala sa zásada, že intervenčné opatrenia budú platiť aj po 31. auguste a že sa budú pravidelne vyhodnocovať. Bude sa riešiť otázka efektívnejšieho využívania vývozných náhrad, ale odznel aj návrh na zavedenie podpory na odstredené sušené mlieko, ktoré sa bude skrmovať hospodárskymi zvieratami. Tu ale komisárka jednoznačne odoláva tomuto návrhu. Zaviesť sa ma aj opatrenie na ochranu mliečnych výrobkov pred zámenou za analogické produkty,“ uviedol Stanislav Becík.
Záver podujatia patril vylievaniu mlieka do spoločnej lyžice nakladača. V mlieku zo všetkých regiónov Slovenska sa vykúpala, alebo skôr jej portrét, aj komisárka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka – Mariann Fischer Boelová. Neskôr bolo vyliate pred vchod bratislavskej mliekarne. K približne tisíc litrom mlieka umiestneným v lyžici pribudol podobný objem z cisternového automobilu.
Celé podujatie prebiehalo slušne a bez väčších problémov a od spotrebiteľov, ktorým poľnohospodári v blízkosti nákupného centra rozdávali mlieko, bolo citíť podporu chlebovému odvetviu.