Keby si ovčiari mali určiť svoj sviatok, zrejme by voľba padla na druhú júnovú nedeľu. Práve tá je totiž už skoro jeden a pol dekády termínom slovenských ovčiarskych slávností vo Východnej. Inak tomu nebolo ani tento rok a tradičné Ovenálie opäť nesklamali. Nech už hovoríme o počasí, programe podujatia, či návštevnosti.

„Tak je to už taká tradícia, na ktorú ako organizátori môžeme byť hrdí. Ovenálie si ľudia obľúbili a priemerná návštevnosť sa pohybuje od sedem do desať tisíc návštevníkov,“ približuje každoročné počty Igor Nemčok, predseda Zväzu chovateľov oviec a kôz

„Teší nás, že o ovčiarstvo a jeho produkty je medzi ľuďmi záujem a my sa im ho snažíme priblížiť z tej chovateľsko-potravinárskej strany. To spektrum atrakcií je dosť veľké na to, aby si tu každý našiel niečo svoje,“ hovorí šéf ovčiarskeho zväzu.

Pre každého niečo

Návštevník, ak na mieste podujatia nevedel, za čím presne ide, dokázal len ťažko prezrieť všetko zaujímavé a popritom ochutnať ovčiarske dobroty. Tie, ako to už býva zvykom, priam raketovo mizli z kotlov a miesto na sedenie v gastrostanoch sa hľadalo veru ťažko. Baraní guľáš je špecialita, ktorej gurmáni odolávajú len ťažko. A čo také bryndzové halušky!

Najmenších rozhodne zaujali živé ovečky, vrátane pár jahniatok. Asi najviac fotografované boli jacobove ovce mladej chovateľky z Kalnej nad Hronom. Štvorrohé zvieratá sú naozaj fotogenický artikel a dotknúť sa ho rukami skúšalo nejedno dieťa.

O pár metrov vyššie súťažili majstri syrári o naj syr. Syrárky predviedli ukážky svojho majstrovstva pri tvorbe syrových tort. Nechýbali ukážky strihania oviec a na pódiu sa okrem folkloristov striedali súťažiace v ťahaní syrovej nite. Finálové výsledky boli pomerne tesné. Víťazka dokázala z jedného kilogramu hrudky natiahnuť syrovú niť dlhú vyše 150 metrov! Ťažko uveriteľné, ale očami prítomných divákov potvrdené.

Čierna košeľa

V oficiálnom programe Ovenálií sa objavil aj jeden tak trochu záhadný bod. Vraj „čierna košeľa“. A hoci organizátori nechceli dopredu prezradiť o čo ide, kto sa pristavil pri Martine Mäsiarovej z Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku, dozvedel sa čosi viac.

Dokonca si „čiernu košeľu“ mohol aj obzrieť, ohmatať a tí odvážnejší si mohli k nej aj privoňať. Kto to skúsil, väčšinou sa rýchlo odtiahol. Smrdela. Nečudo, veď bola predtým namočená v roztopenom ovčom loji a následne zaúdená. Vyrobená bola len nedávno podľa múzeom zozbieraných prameňov. V ostrej skúške však ešte nebola. V lete by mala chladiť a v zime hriať. Neprepúšťa vodu a vraj odpudzuje hmyz.

Ako asi voňala, keď sa v nej bača v lete zapotil? Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo ju údajne na konci sezóny spálili.