Aktuálne leto sa zrejme zapíše do histórie ako jedno z najhorúcejších. Zatiaľ čo na poliach pestovateľov trápi nedostatok zrážok a ich nerovnomernosť, v chovoch hospodárskych zvierat sa zas musia poľnohospodári zaoberať tým, ako dodržať welfare zvierat a ochrániť ich pred vplyvom vysokých teplôt. Inak to nie je ani v Kráľovom Brode, kde už niekoľko desaťročí okrem hovädzieho dobytka chovajú aj hydinu. Ročne na podniku vychovajú státisíce brojlerových kurčiat a kačíc, ktoré spracúvajú aj na vlastnom bitúnku.

„Aj preto musíme mať stálu možnosť porážky, čo sa týka brojlerových kurčiat. Na jeden turnus ich máme okolo 100 až 120 tisíc, pričom ich máme v halách s kapacitou 20 až 25 tisíc kusov,“ vysvetlil František Szikura, výkonný riaditeľ spoločnosti Agrostaar Kráľov Brod.

Moderné verzus staré haly

Horúčavy, ktoré pretrvávajú tento rok pomerne dlho a prinášajú vysoké teploty ovzdušia, vplývajú aj na tento chov.

„Našťastie sme pred niekoľkými rokmi postavili štyri nové haly, kde máme modernú technológiu. Bez nej by ochladzovanie prostredia v halách bolo dosť problematické, pretože v starých priestoroch sme nemali napríklad rosiče vody. Vďaka moderným halám sa tak vieme vyhnúť problémom, ktoré takéto horúce počasie prináša. V starších halách, ktoré máme tiež ešte sčasti v prevádzke, sme tiež museli rosiče zaviesť, aby sme dokázali bojovať s teplom, ktoré tam vzniká,“ dodal Szikura.

Okrem rosenia vody v chove používajú aj prúdenie vzduchu.

„Je tam samozrejme aj kvalitná ventilácia, pretože tá je základnom všetkého. Vieme z minulosti, že pri prehriatí haly môže nastať úhyn aj niekoľkých stoviek či tisícov kusov.“

Hoci opatrenia smerujúce k zmierneniu vplyvu horúčav chovatelia spravili v starých aj nových halách, tie moderné majú viaceré výhody.

„Je tam jeden počítač a ten všetko riadi. Prvý deň, keď kurčatá do haly po vyliahnutí prichádzajú, tam nastavíme teplotu 34 stupňov – či je zima, či je leto. Máme bioplynovú stanicu, takže sa nemusíme trápiť cenami zemného plynu. Počítač je nastavený tak, že každé dva až tri dni sa teplota znižuje o 2 stupne. Keď sú kurčatá veľké, malo by byť v hale okolo 25 stupňov, čo samozrejme v takýchto horúčavách nie vždy vieme presne dodržať, ale nad 30 stupňov pri všetkých týchto opatreniach teplota nestúpne,“ vysvetlil riaditeľ podniku.

V prípade, že horúčavy pretrvávajú tak, ako aj toto leto, snažia sa chovatelia prostredie spríjemniť aj ďalším spôsobom.

„Zvykneme haly ochladzovať aj zvonka studenou vodou, ktorú púšťame na strechy a steny. Pri starých halách však hrozí, že začnú zatekať, čo nie je ideálne. Preto by sme aj tie chceli zrekonštruovať, na čo asi budeme musieť hľadať vlastné zdroje, keďže uspieť s projektami nie je ľahké,“ dodal Szikura.

Kačice vo výhode

Zatiaľ čo pri brojlerových kurčatách sa musia chovatelia v horúčavách o to viac obracať, pri vodnej hydine je výhodou samotné prostredie, v ktorom je vychovávaná. Ročne sa v Kráľovom Brode vyliahne asi 70 tisíc kačíc. Väčšiu časť chovatelia predávajú ďalej napríklad aj do drobnochovov, avšak asi 15 tisíc kusov vychovajú a porazia na vlastnom bitúnku. Ten vznikol pred časom práve s týmto cieľom – na Slovensku totiž iná možnosť porážky vodnej hydiny nebola.

„Kačice žijú na voľnom priestranstve na jazerách. V týchto horúčavách je im tam veľmi dobre. Jazerá sú obkolesené lesoparkom, takže do jazera sa idú schladiť a potom sa utiahnu do tieňa. Kačici netreba dávať rozum, čo má robiť, ona je na toto dosť múdra a vie, čo potrebuje. Bez problémov takto prežijú aj najhorúcejšie dni a môžeme povedať, že pre horúčavy tú úhyny nemávame vôbec,“ vysvetlil riaditeľ spoločnosti Agrostaar Kráľov Brod.

Problémom je blato

S liahnutím kačíc v chove začínajú každoročne vo februári. Mláďatá v prvých dňoch vyrastajú v klietkach a v halách, kde však tiež majú neustály prísun k vode.

„Kačica je vodná hydina, takže vodu má veľmi rada. Aj v halách majú neustály prístup k vode, priestranstvo majú oplotené, ale otvorené, takže môžu chodiť von aj dnu. Naše zamestnankyne im tam opakovane aj cez deň dopúšťajú čerstvú studenú vodu, aby sa mali aj kde okúpať, aj čoho sa napiť,“ uviedol Szikura.

Väčší problém ako horúčavy, v chove predstavujú búrky a prívalové dažde.

„V tomto prípade už kačice také múdre nie sú. Vyčvachtajú sa vo vode, pochodia po blate a to si potom nevedia vyčistiť, keď sa im nanesie na perie. Takže pre nás je v chove oveľa horšie, keď sú dažde, ako keď je horúco. Na druhej strane však dážď potrebujeme pre rastlinnú výrobu, a tento rok veľmi chýba,“ skonštatoval František Szikura.

S chovom kačíc v Kráľovom Brode začali už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Základné stádo tvorí 1200 kačíc. Agrostaar každý rok podstupuje uznanie chovu pekingskej bielej kačice ako Šľachtiteľského chovu.