Zadajte hľadaný výraz

Legislatíva Z domova

SPPK vzniesla k návrhu klimatického zákona 64 pripomienok, všetky sú zásadné

SPPK vzniesla k návrhu klimatického zákona 64 pripomienok, všetky sú zásadné
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa zapojila do medzirezortného pripomienkového konania ku klimatickému zákonu, v rámci ktorého uplatnila 64 pripomienok, z nich všetky sú zásadného charakteru.

“V rámci všeobecnej pripomienky k materiálu ako celku navrhujeme stiahnuť návrh zákona z aktuálne prebiehajúceho legislatívneho procesu, riadne a dôsledne prepracovať znenie vlastného materiálu, riadne a dôsledne dopracovať doložky vybraných vplyvov (najmä analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie) a opätovne predložiť prepracovaný návrh do predbežného pripomienkového konania (PPK) a následne do MPK,” priblížila Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

“Návrh zákona považujeme za vágny, nedostatočne dopracovaný, nepresný, obsahujúci mnoho nezadefinovaných pojmov a vykazujúci znaky tzv. goldplatingu (rozširovania požiadaviek kladených európskou legislatívou v národnej legislatíve, pozn. TASR),” podčiarkla Holéciová.

Poznamenala, že Slovensko sa prihlásilo k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 pristúpením k Európskej zelenej dohode. Návrh zákona vychádza z predpokladu uhlíkovej neutrality SR v roku 2050. Uhlíková neutralita v zmysle Európskej zelenej dohody sa má dosiahnuť na celoeurópskej úrovni, teda ako súčet uhlíkových výkonnosti členských štátov, teda všetky štáty nemusia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Práve Slovensko podľa nej patrí k menej vyspelým krajinám s ťažkým priemyslom, ktoré sú v skupine krajín s vyššími emisiami na vybranú mernú jednotku – obyvateľ, HDP. SR tiež nemá spracovanú analýzu, ktorá by posudzovala potenciál a faktické možnosti, ako naplní cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Bez vyčíslených dopadov

Aj vzhľadom na popísané východiská pre SR je podľa agrokomory stanovenie cieľa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu o 27 rokov dopredu príliš ambiciózne, až reálne nedosiahnuteľné. Ambície musia ísť v súlade s možnosťami, bez poznania konkrétnych podmienok a predpokladov je legislatívne zavedenie tohto cieľa nad rámec európskej legislatívy.

“Zároveň si dovoľujeme uviesť, že predkladateľ pri príprave návrhu zákona žiadnym spôsobom nevyčíslil dopady na podnikateľské prostredie, ale len stroho uviedol, že v tejto fáze legislatívneho procesu nie je možné odhadnúť náklady, ktoré by vznikli podnikateľským subjektom v súvislosti s plnením povinností a úloh určených návrhom zákona,” upozornila.

Okrem nákladov a administratívneho zaťaženia vyplývajúceho z informačných povinností a nákladov súvisiacich so žiadosťami o prostriedky z inovačného alebo modernizačného fondu je podľa nej nevyhnutné vypočítať a uviesť aj nepriame finančné náklady vyplývajúce z návrhu zákona, kde sa ukladajú povinnosti povinným osobám pri plnení klimatických cieľov.

“Na základe vyššie uvedeného považujeme za nevyhnutné nepokračovať v aktuálnom legislatívnom procese, riadne prepracovať návrh zákona, dopracovať analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie a následne návrh zákona predložiť do PPK a MPK,“ dodala hovorkyňa SPPK.

Ministerstvo životného prostredia SR predstavilo 30. januára prvý slovenský klimatický zákon a predložilo ho do MPK. Cieľom zákona je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 55 % v porovnaní s rokom 1990 a vzťahuje sa na všetky sektory a ministerstvá. Návrh počíta napríklad s podaním klimatických žalôb na štát či so vznikom rady pre klímu, ktorá by mala kontrolovať jednotlivé rezorty v plnení klimatických plánov.

Autor článku: TASR
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
4 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
G.S.
G.S.
21. február 2023 19:20

Najprv nech predloží Domovník reálne vedecky podložené dôkazy, že nárast CO2 spôsobuje nárast globálnej teploty a nie je to naopak. Zatiaľ takýto dôkaz s výnimkou nejakých “dopracovaných” hokejkových grafov neexistuje. Ale existujú dôkazy napríklad z vrtov do ľadovcov v Grónsku a Antarktíde, že boli obdobia v dejinách Zeme s nízkou… Celý komentár »

Johnny
Johnny
22. február 2023 6:27
Odpoveď na  G.S.

ja zasa pevne verím, že to tu admin len tak nenechá a zmaže tento komentár na ktorý reagujem, snáď sa stránka poľnoinfo nechce stať popularizátorom hoaxových webov.

Johnny
Johnny
23. február 2023 10:51

ďakujem za reakciu, ten koniec pobavil 🙂