Počas Diskusných okrúhlych stolov Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Európskej investičnej banky na nitrianskom Agrokomplexe sa hovorilo aj o úskaliach vzdelávania na stredných školách a univerzitách v sektore pôdohospodárstva. V agrosektore sú štatisticky zastúpení zamestnanci s najvyšším priemerným vekom, a postupne sa zvyšuje. Ako konštatovali hostia v diskusii, situáciu by zlepšilo lepšie sledovanie potreby praxe v regiónoch a plynulejšie zapracovávanie požiadaviek do študijných programov najmä na stredných školách.

Univerzita

Ako v diskusii skonštatovala rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Klaudia Halászová, v oblasti vysokého školstva situácia nie je taká vypuklá.

„Prechádzame úpravami študijných programov. Skôr než začneme niečo tvoriť, organizujeme stretnutia so zástupcami praxe, zväzov, komôr, aby sme vedeli, aké odbory kreovať. Kompetencie absolventa sa menia, posúvame sa k digitalizácii, zelenej ekonomike, IT a jazykovým zručnostiam. Takže profil absolventa sa výrazne posúva. Previazanosť teórie a praxe je veľmi dôležitá – aby sme vedeli akého absolventa prax potrebuje,“ hovorí.

Zaujímalo nás koľko trvá, kým sa zozbierané informácie pretavia do vytvorenia konkrétneho odboru alebo jeho zavedenia do praxe.

„Máme inštitucionálnu akreditáciu, čo znamená, že proces je oveľa rýchlejší. Sú vytvorené štruktúry, ktoré zavedú tieto systémy. Netreba zdĺhavým spôsobom všetko spracúvať cez akreditačnú agentúru a čakať mesiace. Teraz, keď je všetko pripravené a diskusie dospejú k reálnemu záveru, je vytvorenie nového programu rýchlejšie,“ hovorí.

Jedným z príkladov takejto práce je konzorciálny projekt SPU v Nitre a Technickej univerzity vo Zvolene. Pripravujú spoločné programy mechatronika, presné poľnohospodárstvo, dizajn pre krajinných architektov, ochrana prírody či agrolesníctvo.

Stredné školy

Odlišná situácia je v oblasti stredného školstva. Tam celý proces kreujú vyššie územné celky, ktoré kladú dôraz aj na ekonomické ukazovatele stredných škôl.

„Dostaneme plán výkonov na počet žiakov, ktorých môžeme zobrať bez ohľadu na to, koľko žiakov sa nám reálne hlási. Robí sa aj prieskum, aké odbory vyžaduje prax. No neoslovujú sa malé firmy, takže prieskum nie je celkom reprezentatívny,“ hovorí Dagmar Vašová, riaditeľka Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote.

Aj táto škola je výsledkom viacerých zlúčení učilíšť a stredných škôl v kraji, kde sa pod jeden subjekt včlenili rôzne odbory od poľnohospodárskych až po odbory venujúce sa službám vo verejnom stravovaní. Celá situácia je teda akýmsi bludným kruhom, navyše, každý zamestnávateľ je iný.

Rektorka SPU a aj riaditeľka strednej školy sa zhodujú v jednom, že práve firmy majú neúmerné požiadavky na absolventov.

„Chcú hotového absolventa, ktorý má vedieť všetko, mať všetky zručnosti, ale aj prax. Na druhej strane, keď potrebujeme firmu, aby poskytla pre študenta prax, tak ho nezoberú,“ hovoria.

Z poľnohospodárskeho prostredia

Matúš Lisičan je absolvent SOŠ technickej a agropotravinárskej v Rimavskej Sobote. Je prvým absolventom ročníka odboru agromechatronik. Pôvodne aj chcel nastúpiť na vysokoškolské štúdium, no rozhodol sa zostať vo vlastnej rodinnej firme.

„To je ideálne, ak študent vyjde z prostredia rodinnej farmy.“

Pre riaditeľov stredných škôl je to však zbožné prianie.

„Moji rodičia i starí rodičia mali farmu. Ak chcete mať vzťah k odboru, tak tam jednoducho musíte vyrásť. Ak tam nie je srdce, je zbytočná nejaká intervencia. Mám skúsenosti s traktorom, kydaním hnoja a všetkými prácami v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Tým, že som vzišiel z malej firmy, odpadli starosti s pôdou, s úvermi, riešim maximálne tak problém s nákupom modernej techniky,“ hovorí Matúš.

Z jeho spolužiakov sa uchytili traja-štyria. Zamestnali sa na družstvách a u dodávateľov pôdohospodárskej techniky. Rovnako začínal aj doktorand SPU v Nitre Adrián Halvoník, ktorého starý otec i otec pracovali na družstve. Dnes sa venuje ako doktorand manažmentu živočíšnej výroby a genetickej diverzite. Tým, že pochádza z Nových Sadov, kde je aj silné družstvo so živočíšnou výrobou, vie, že ho budú po skončení štúdia potrebovať aj doma.

Takýmto uchádzačom o štúdium, ktorí vzišli z prostredia farmárov, by sa potešila stredoškolská riaditeľka Dagmar Vašová. Ako pripomína, často pri prijímacom konaní má problém s rodičmi stredného veku – na rozdiel od žiakov a ich starých rodičov. Rodičovská predstava je stále rovnaká ako v 90. rokoch – zo syna či dcéry by mali najradšej manažéra sediaceho pri počítači v kancelárii.

Aby sa žiak dostal k modernej technike

Ďalším problémom v rámci stredoškolského štúdia sú dlhé lehoty na schvaľovanie odborov. Napríklad Združenie dodávateľov pôdohospodárskej techniky v SR AGRION v spolupráci s viacerými strednými školami pripravovalo stredoškolský odbor Agromechatronik.

„Dva roky nám trvalo vybavenie celej administratívy. Viete si predstaviť ako rýchlo ide mechanizácia za dva roky dopredu? Máme aj ten problém, že aj žiak sa počas štyroch rokov niečo naučí, keď absolvuje odbor, už je všetko modernejšie. Problém je aj, aby sa žiak dostal k modernej technike. Napríklad na Agrokomplexe som si od firiem pýtala presný popis strojov. Bez toho, aby som sa preukázala zastúpením školy mi nechceli nič poskytnúť. Brali ma ako konkurenciu,“ hovorí D. Vašová.

Na diskusii sa zúčastnil aj prezident Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky v SR Peter Matejovič, ktorý pripomenul, že vďaka ich členom vznikla podľa poľských vzorov stredoškolská učebnica Agromechatroniky, ktorú komplexne financoval AGRION a práve AGRION sa významným spôsobom pričinil, aby vznikli stredoškolské odbory agromechatornik v školách v Pruskom, Rimavskej Sobote, Moldave nad Bodvou a od aktuálneho školského roka aj v Galante.

Z väčšiny agrokomplexových diskusií vznikla verejná nahrávka pre Rádio Regina. Diskusiu o strednom a vysokoškolskom vzdelávaní si taktiež môžete vypočuť na webovej stránke Slovenskej televízie a rozhlasu.