Rok 2025 bol v uplynulých rokoch často skloňovaný najmä medzi producentmi a predajcami vajec. Zatiaľ čo jedni z nich v podobe obchodníkov sa už pred časom rozhodli na pultoch zahraničných reťazcov práve od roku 2025 neponúkať vajcia z klietkových chovov nosníc, tí druhí v podobe chovateľov sa pustili do boja s časom. Naháňajú sa za prerábaním chovov, ktorých podstatnú časť tvorili u nás práve klietky.

S blížiacim sa termínom opakovane zaznievali apely aj upozornenia o tom, že také množstvo vajec, aké sa bežne dostáva na pulty zahraničných reťazcov, sa v klietkach do stanoveného termínu vyprodukovať na Slovensku nestihne. Rok 2025 je tu a tieto upozornenia zostávajú realitou.

„V súčasnej dobe máme o 25 percent nosníc v klietkovom systéme navyše oproti tomu, čo do konca roku 2025 potrebujeme. Rekonštrukcie týchto chovov, ktoré ešte potrebujeme prerobiť, nás budú stáť 25 miliónov eur,“ skonštatoval na jeseň Daniel Molnár, predseda Únie hydinárov Slovenska.

Reťazce neustúpia

K lepším správam patrí to, že klietkové vajcia neprestanú reťazce na pultoch obchodov vystavovať hneď s prvým dňom roka 2025. Zaviazali sa, že k zmenám dôjde počas roka 2025.

„Naším cieľom je najneskôr od konca roka 2025 nepredávať vajcia od nosníc z klietkových chovov a zároveň mať širokú ponuku od domácich dodávateľov, s ktorými sme v súčasnosti v intenzívnom kontakte ohľadom ich prechodu na alternatívne chovy,“ uviedla Lucia Vargová z reťazca Kaufland.

Podobné plány deklaruje aj reťazec Lidl.

„Naším cieľom je do konca obchodného roku 2025 skončiť s predajom čerstvých vajec z klietkového chovu. To sa týka aj vajec v zložení výrobkov našich privátnych značiek,“ vysvetlila za reťazec Adriana Maštalircová.

Hoci teda situácia, keď sa na pulty zahraničných obchodných reťazcov slovenské klietkové vajcia nedostanú, nastane zrejme až o pár mesiacov, isté je, že príde. Aj napriek apelom chovateľov či upozorneniam štátu, že žiadna legislatíva v EÚ chov v klietkach nezakazuje, neplánujú obchodníci od svojich úmyslov ustúpiť.

„Už v roku 2018 prijali obchodné reťazce, vrátane skupiny REWE, do ktorej patrí aj BILLA Slovensko, celoeurópsky záväzok, že ukončia predaj klietkových vajec v roku 2023. Krajiny bývalého východného bloku, vrátane Slovenska, prijali záväzok, že to bude v roku 2025. Vytvorili sme tak pre slovenských hydinárov o dva roky väčší časový priestor na zlepšenie podmienok chovu hydiny. Sedem rokov považujeme za nadštandardne dlhý čas na prípravu. V Česku sa v BILLA vajcia z klietky nepredávajú už od januára 2024,“ vyjadril sa Marek Kravjar, hovorca ďalšieho reťazca.

Chýbajú peniaze

Faktom je, že slovenskí chovatelia nosníc, ktorí nie tak dávno prerábali klasické klietky na klietky obohatené, s prerábaním chovov na alternatívne začali. Tempo ich prerábok je však úmerné finančným zdrojom.

„Keď sme v roku 2020 uzatvárali memorandum s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka o tom, že budeme realizovať rekonštrukcie, rátali sme s tým, že na to budú vyčlenené peniaze a budú nám aj poskytnuté tak, že rekonštrukcie budeme realizovať rýchlejším tempom. Z vlastných zdrojov však vieme prerobiť ročne maximálne 5 percent chovov, a to je nedostatočné,“ skonštatoval Daniel Molnár.

Na nedostatok finančných prostriedkov na rekonštrukcie chovatelia poukazujú niekoľko rokov. Podľa nich nejde o malé investície – skôr naopak. Ide pritom o jedno z kritérií, ktoré ich aj v eurofondových investičných výzvach znevýhodnilo – drahé projekty totiž ťahali za kratší koniec.

Každoročný úver

„Napríklad v prípade rovnosti počtu bodov pri žiadateľoch bol uspokojený ten, ktorý žiadal menšiu sumu. My sme žiadali maximum, pretože my prerábky robíme vo veľkom,“ dodal Ladislav Birčák zo spoločnosti Novogal.

Najväčší producent vajec na Slovensku patrí k tým, ktorí sa rekonštrukcie rozhodli financovať vo vlastnej réžii.

„Zobrali sme si strednodobé až dlhodobé úvery, ktoré postupne splácame. Úver berieme každoročne, napríklad sme zobrali úver 1,3 milióna eur, ktorý pokryl posledný štvrťrok 2024 a prvý štvrťrok 2025. Ale treba si uvedomiť, že úroková sadzba už nie je 2 a pol percenta, ale aj 6 percent,“ dodal Birčák.

Bude dosť vajec?

Ročná spotreba vajec u nás predstavuje asi 220 kusov na osobu a rok. Ešte pred pár rokmi sme ju dokázali naplniť na sto percent z domácich chovov. Vajcia patrili k poslednej hŕstke potravín, ktorú sme vedeli dorobiť do plnej sebestačnosti. To však už neplatí. Sebestačnosť klesla na asi 80 percent. Otázne je, čo s ňou bude ďalej. V prípade, ak zahraničné reťazce prestanú vajcia z klietok odoberať, slovenskí producenti budú stáť pred problémom odbytu.

„Bude tam riziko dvoch vecí. Jedna je, že budeme musieť viac vajec dávať na spracovanie, kam sa predávajú za polovičnú cenu, čiže nepokrývajú výrobné náklady. Druhá vec je, že sa budú musieť niektoré farmy zavrieť a nebudú môcť produkovať. Dôjde k zániku fariem, čo ohrozí produkciu vajec na Slovensku,“ vysvetlil Daniel Molnár.

Chovatelia nosníc tiež poukazujú na otázku toho, aké vajcia sa vlastne na pulty obchodov dostanú. Záväzok neponúkať vajcia z klietok totiž reťazce prijali s platnosťou pre celú úniu.

„Keď sa pozrieme na krajiny Európskej únie, doteraz viac ako 50 percent chovov je klietkových. Klietkové chovy sú stále dominantné v EÚ. Neviem si predstaviť, v ktorej krajine sa nájde dostatok alternatívnych chovov, ktoré by dokázali zásobovať ich domáci trh aj slovenský trh a prípadne trhy ďalších európskych krajín,“ dodal Molnár.

Vajcia z klietkových chovov budú aj naďalej bez obmedzení ponúkať slovenské obchodné reťazce.