Zadajte hľadaný výraz

Rastlinná výroba Z ekonomiky

Prečo sa obilninári na Slovensku neusmievajú?

Prečo sa obilninári na Slovensku neusmievajú?
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Podľa informácií VÚEPP za hospodársky rok 2014/15 a hodnotenia situácie v rámci komoditnej rady ministra pre obilniny, sa na Slovensku zvýšili zberové plochy obilnín o 2,5% (na 779 tis. ha) a zároveň sa zvýšila úroda o 34,6% (na 6,04 t.ha-1). Domáca produkcia obilia tak vzrástla o 38%.

Celková ponuka je taktiež vyššia o 26,1% (5,57 mil. t). Na druhej strane domáca spotreba klesla o 4,6% (na 2,56 mil. t), z toho pokles na potravinárske účely je o 2,3% (1,07 mil. t) a na kŕmne účely o 10,3% (na 0,79 mil. t).

Čo v preklade znamenajú tieto čísla pre prax? Na Slovensku došlo k neobvyklej situácii, kedy pestovatelia obilnín zaznamenali dva po sebe idúce nadpriemerne úrodné roky. Prečo sa napriek tomu nemôžu usmievať?

Zásoby obilia na Slovensku dosiahli 185% bežnej úrovne. Pri zachovaní bezpečných zásob obilnín do novej úrody predstavuje prebytok pšenice, jačmeňa a kukurice takmer 2 milióny ton! Nedá sa však predpokladať, že by sa takéto množstvo „minulo“ na domácu spotrebu.

Potravinársku? Spotreba múky klesá kvôli vyššiemu dovozu hotových mrazených pekárenských výrobkov z ostatných krajín EÚ. Klesla tiež potreba sladovníckeho jačmeňa a spotrebe obilia nepomáha ani módny trend bezlepkovej diéty.

Živočíšnu? Pri poklese cien mlieka za ostatné obdobie, nehovoriac o cene mäsa, vajec a ďalších výrobkov sa zrejme nedá očakávať výraznejší rozvoj živočíšnej výroby na Slovensku, a tým i spotrebe obilia na kŕmne zmesi. Navyše dochádza k dovozom lacnejšieho kŕmneho obilia (napr. kukurice) z okolitých krajín.

Najoptimálnejšie by bolo umiestniť zásoby obilia na zahraničných trhoch, prípadne zvýšiť domácu spotrebu na priemyselné účely. Európsky trh je však už druhý rok nepriaznivo poznamenaný vývojom geopolitických vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom. A tak sú možnosti umiestňovania slovenského obilia napr. na tradičnom nemeckom trhu obmedzené. Okrem toho vrcholí diskusia o liberalizácii obchodu a otvorení európskeho trhu s obilím bez limitujúcich licencií.

Čo teda robiť? V tejto situácii je každá rada dobrá, a preto jej venuje pozornosť aj Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín, ktoré svoje stanovisko poskytlo nielen na slovenskú poľnohospodársku samosprávu, ale aj na rezortné ministerstvo. Podľa vedenia združenia priniesli ostatné roky zásadné zmeny na trhu s obilninami, a preto odporúča všetkým pestovateľom obilnín na Slovensku:

–       zefektívniť intenzitu produkcie s ohľadom na správne dodržiavanie rajonizácie pestovania potravinárskych a kŕmnych obilnín na základe pôdno-klimatickej vhodnosti regiónu, ale i požiadaviek trhu,

–       zvyšovať zastúpenie odrôd odolných voči suchu a extrémnemu počasiu,

–       špecializovať výrobu, napr. na pšenicu tvrdú, vysoko kvalitnú pšenicu potravinársku s obsahom dusíkatých látok min. 14%, alebo na výrobu kŕmnych a priemyselných pšeníc s vysokou úrodnosťou,

–       zabezpečovať certifikáty ISCC (vystopovateľnosť pôvodu tovaru) pre predaj komodít v budúcnosti,

–       včas zabezpečiť odbyt plánovanej produkcie obilnín a udržiavať dobré dlhodobé obchodné vzťahy.

Autor článku: Vladimíra Debnárová, tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
19 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Anonym
Anonym
17. december 2015 19:36

Odporúčanie združenie je na takej istej úrovni ako odpoveď vysokoškoláka pri skúške, ktorú má naučenú zo skrípt – nekonečné opakovanie dávno známej pravdy. Od profesného združenia, ktoré sa venuje iba tejto jednej veci, by som ako laik čakal niečo pokrokovejšie, keď už nie niečo prevratné. Takto sa úroveň vedomostí a… Celý komentár »

marcel.sako
marcel.sako
17. december 2015 20:59

súhlasím s predošlím komentárom, ja by som doporučil podnikom aby sa začali viac zaoberať agrotechnickými zákonitostami ich neúspechu, lebo tu je zakopaný pes. Samozrejme každý mi odpovie , že največší problém sú náklady versus predajné ceny. Aj náklady sa dajú výrazne znížiť ale na to je potrebné sledovať neustále sa… Celý komentár »

Miro
Miro
17. december 2015 23:11

Otrasné…

Anonym
Anonym
18. december 2015 6:45

Pevne verím že títo chudáci budú čoskoro žiadať vládu o intervenčný nákup obilovín a dotačnú podporu´keďže si porušili živočíšnu výrobu. Treba im čo najrýchlejšie pomôcť!!!!!!

RS
RS
18. december 2015 7:30

Západná Európa nebude potrebovať naše obilie- ani kŕmne, ani potravinárske ale my budeme potrebovať (a už aj potrebujeme) ich mäso a mlieko. V krátkej budúcnosti asi budeme potrebovať aj ich chlieb, vajcia,olej… Budeme dorábať to čo nebudeme vedieť predať pri minimálnej zamestnanosti.

agrarnik zHN
agrarnik zHN
18. december 2015 8:02

Starý otec hovoril, že pre gazdu je roľa bez chvostov ako polievka bez soli.Obilnín máme skutočne navyše, ale nikto sa nezaoberá prečo?. Stavy hospodárskych zvierat sme dostali do zóny chránených živočíšnych druhov a tak prebytky vyvážame a podporujeme zamestnanosť za hranicami, pričom sme v EÚ líder v počte nezamestnaných. Pokiaľ… Celý komentár »

andrej
andrej
18. december 2015 8:47

Vysoke urody a zamracene tvare farmarov ?! Hrozny paradox v case hladu polovice zeme. Zrusili chovy, chytracili, nevyvazane farmarcenie ich rychlo dobieha. Viaceri uz viac vyrabaju pre energeticky priemysel, co oni uz maju so zabezpecovanim potravin ?

Tajomník ZPO
Tajomník ZPO
18. december 2015 9:07

Ďakujeme za diskusiu, sme radi, že táto téma vás prinútila zamyslieť sa a že vnímate problém komplexne. Áno, rastlinná výroba je úzko spätá so živočíšnou, a preto ich treba riešiť spoločne a čo najskôr. Odporúčania P ZPO sú samozrejme dlhodobé a ich prijatie je na uvážení každého.

Anonym
Anonym
18. december 2015 9:21

Pán minister v jednom zo svojich príhovorov k poľnohospodárom hovoril emotívne, že nebude podporovať farmárov z Bajkalskej ktorý len sedia na balkóne a poberajú dotácie ale len tých čo poctivo vyrábajú. Pravdu poznajú všetci a mnohí poľnohospodári plačú a trápia sa ale mnohí sú vysmiaty a spokojní. To je tá… Celý komentár »

Anonym
Anonym
18. december 2015 10:37

Len nefňukajte, prídu úrodovo slabé roky, cena sa zlepší a farmári budú diktovať ceny, najradšej aspoň 300euro/tona, vtedy že vraj je to rentabilné

Anonym
Anonym
18. december 2015 11:01

Z diskusného príspevku od P ZPO padám do kolien od smiechu, veď tie akože dlhodobé odporúčania, už mali byť dávno zavedeným štandardom ako samozrejmosť, a za ďalšie kde je v odporúčaniach spomenutá ŽV ako možnosť realizácie vzniknutých prebytkov ? Prečo sa Vaše tak pokrokové Združenie nespojí s ďalším veľmi pokrokovým… Celý komentár »

G.S.
G.S.
18. december 2015 17:49

A bude ešte horšie. Sever doteraz extenzifikoval výrobu. Teraz ste mu zobrali časť peňazí z podpory znevýhodnených oblastí aby ste si ich rozdali na juhu. Hlavne sa to týka ornej pôdy. Takže tí, ktorí doteraz len mulčovali tieto plochy teraz ich rozorávajú a budú tam siať. A majú v päte… Celý komentár »

bps
bps
18. december 2015 18:51

Však dostali ohromné dotácie na lacný zber!!!!/kombajnová šou/ tak nech nefňukajú!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Stano
Stano
18. december 2015 19:42

Všetci poznáme Jozefa a Vladku a vieme, že vedia, kde je “sever”. Ale tento článok je čistý “juh”! Mohli si ho odpustiť…, menej je niekedy viac.

jm
jm
20. december 2015 0:39

Nechápem prečo toľká nenáviť. V prvom rade sa skúsme pozrieť plošne, kdo je vo výhode? Ak máte náklady na jeden hektár ornej pôdy vyššie ako prinesie úroda v danom roku jednoducho musíte byť v strate.Môžete kalkulovať ako Koprfild ale kúzlo sa vám stratí pred očami.Malá výhoda je určite ak náklady… Celý komentár »