Zámer Ministerstva pôdohospodárstva SR zrušiť v tomto roku osobitnú platbu na cukor vyvolal mnohé otázky a zrejme aj nespokojnosť. Na to, ako tento krok hodnotí prax a čo by mohol spôsobiť sme sa opýtali Roberta KOVÁCSA, podpredsedu Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska.

Informácia o tom, že v tomto roku by sa nemala vyplácať osobitná platba na cukor, spôsobila v radoch pestovateľov cukrovej repy nevôľu i isté obavy a opäť otvorila otázku, či v dôsledku toho nedôjde k ďalšiemu poklesu pestovateľských plôch cukrovej repy. Sú tieto obavy opodstatnené?
„Osobitná platba na cukor je určená na čiastočné vyrovnanie poklesu cien cukrovej repy, ktorá vyplynula z reformy trhového poriadku s cukrom, a to zo 45,20 EUR za tonu v roku 2005 na súčasných 26,30 EUR. Takýto pokles ceny je skutočne dramatický a ak by pestovatelia nedostali túto kompenzáciu, pestovanie cukrovej repy by vytváralo hlbokú stratu a hrozilo by zatvorenie cukrovarov v dôsledku nedostatku suroviny. Minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan to veľmi dobre vie, a pri našom rokovaní jasne deklaroval, že pestovateľom, ktorí budú pestovať kvótovanú cukrovú repu, ministerstvo garantuje platby minimálne na úrovni minulého roku. Avizovaný postup ministerstva by sa mal teda negatívne dotknúť len subjektov, ktoré už cukrovú repu nepestujú.“

Dokedy a koľko prostriedkov je vyčlenených na osobitnú platbu na cukor a ako sú rozdelené?
„Stropy osobitnej platby na cukor vyplynuli z reformy trhového poriadku na cukor v roku 2006 a boli stanovené pre jednotlivé členské štáty. Vypočítali sa z rozdielu intervenčnej ceny cukrovej repy platnej v predchádzajúcom režime a referenčných cien cukrovej repy od roku 2006. Strop osobitnej platby na cukor sa od roku 2006 zvyšoval, a to v závislosti od poklesu ceny cukrovej repy. Od roku 2009, kedy cena cukrovej repy klesla na 26,30 EUR za tonu, predstavuje v našom prípade 19,289 milióna EUR. Keďže od roku 2009 sa cena cukrovej repy nemení, až do ukončenia platnosti trhového poriadku v hospodárskom roku 2014/2015 ostáva nezmenená aj osobitná platba na cukor.“

Osobitná platba na cukor sa vypláca na plochu vyše 30-tisíc hektárov, ale repa sa dnes pestuje len na 15- až 16-tisíc hektároch. Táto platba teda do istej miery deformuje trhové prostredie. Avšak na druhej strane, mnohí pestovatelia neskončili s pestovaním repy dobrovoľne. Prišli teda nielen o zaujímavú trhovú plodinu, ale teraz zrejme aj o doplnkovú platbu na cukor. Čo je podľa vás lepšie, „narovnať“ deformáciu trhu, alebo radšej „pomáhať“ tým, ktorí sa museli vzdať pestovania repy?
„Chcel by som v prvom rade zdôrazniť, že Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska od začiatku považoval reformu trhového poriadku na cukor za zlú a neférovú.
Podobne ako v prípade reformy vína a mlieka sa podmienky nastavili tak, aby podkapitalizovaní poľnohospodári z nových členských štátov získali krátkodobé benefity z rôznych fondov, ktoré my voláme „korupčné fondy“, a prestali pestovať hrozno, cukrovú repu a chovať dobytok. Čo však bude o sedem rokov, keď sa tieto krátke peniaze minú, nikoho nezaujíma.
Výsledkom reformy trhu s cukrom je, že niektoré krajiny – konkrétne Nemecko a Francúzsko – majú po reforme väčší podiel na kvóte EÚ ako pred reformou. Naopak, niektoré nové členské štáty už ukončili produkciu cukru – Slovinsko, Lotyšsko, Bulharsko, alebo radikálne znížili národnú kvótu cukru – Maďarsko, Slovensko. Jedným z dôsledkov vyššie uvedeného procesu je aj fakt, že osobitná platba na cukor je vyplácaná od roku 2006 na referenčnú výmeru z roku 2005 a to aj subjektom, ktoré dobrovoľne, prípadne nedobrovoľne – z dôvodu zatvorenia cukrovaru – prestali pestovať cukrovú repu.
Ako reprezentant Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska nie som spokojný s tým, že „bývalí“ pestovatelia prídu v roku 2010 o tieto zdroje, pretože s nimi počítali. Upozornili sme na túto skutočnosť aj ministra pôdohospodárstva. Ale pre úplnosť treba zobrať do úvahy aj fakt, že tieto subjekty dostali v rokoch 2008 a 2009 platby vyplývajúce z reštrukturalizačného procesu – v niektorých prípadoch až 2 993 – 3 625 EUR na hektár, a zároveň dostávali aj osobitnú platbu na cukor.
Ak v dôsledku nedostatku peňazí uvažuje ministerstvo o prerozdelení zdrojov, podporíme radšej, hoci neradi, alternatívu menšieho zla. To znamená, aby peniaze dostali aspoň súčasní pestovatelia cukrovej repy. Viem, že sa to mnohým nebude páčiť, ale dnes musí Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska hájiť tých, ktorí cukrovú repu ešte pestujú, aby sme dokázali zabezpečiť surovinu pre produkciu národnej kvóty cukru.“

Cukrová repa bola aj vlani jednou z mála plodín, na ktorej roľníci neprerobili. Ako by ste zhodnotili minulú sezónu?
„Predovšetkým by som bol rád, keby sme neživili mýtus, že vlani bola zisková len cukrová repa. Tento mýtus vznikol aj preto, že pestovateľom repy vlani pribudlo na účty veľa peňazí z reštrukturalizačného procesu. Zdôrazňujem však, že tieto prostriedky boli jednorazové a už sa nezopakujú, preto ich treba prísne oddeliť od rentability pestovania cukrovej repy.
Dovolím si tiež tvrdiť, že vlani boli ziskové aj iné plodiny, ak sa pestovateľom podarilo vytvoriť slušné partnerské vzťahy a premietnuť ich do odbytových cien. Spoločnosť Heineken vyplatila svojim zmluvným partnerom 170 EUR za tonu sladovníckeho jačmeňa, a tona kukurice sa dá na domácom trhu predať po 110 – 130 EUR.
To, že sa aj pestovateľom cukrovej repy podarilo vytvoriť slušné partnerské vzťahy s cukrovarmi, je výsledkom náročného a komplikovaného procesu uplynulých rokov. Ak je konečným efektom tohto procesu pozitívna rentabilita tejto plodiny, tak mám z toho radosť.
Cukrová repa sa nevyrába „na sklad“, dodáva sa cukrovarom na základe kúpno-predajných zmlúv. Pre produkciu cukru v hospodárskom roku 2009/10 bolo na Slovensku osiatych 15 886 hektárov. V dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok na jar neboli po sejbe optimistické odhady produkcie. Avšak vďaka priaznivému vývoju počasia v letných mesiacoch sa napriek nižšiemu počtu jedincov ako v roku 2008 podarilo naplniť národnú kvótu cukru vo výške 112 319,5 ton, a vyprodukovať aj nadprodukciu. Vlaňajšia priemerná úroda buliev dosiahla 57 ton a priemerná cukornatosť 16,6 percenta. Pre porovnanie, v rekordnom roku 2008 bola priemerná hektárová úroda 60,65 tony a cukornatosť 17,21 percenta.“

Hoci vonku ešte vládne zima, už teraz treba myslieť a pripravovať sa na novú sezónu. Ako tá nová sezóna vyzerá z pohľadu pestovateľov repy?
„Pestovatelia cukrovej repy podpísali v roku 2008/09 viacročné zmluvy s podmienkami na nákup cukrovej repy. Kvóta cukru sa nemení, pričom na jej naplnenie je potrebných 802 282 ton cukrovej repy, a do hospodárskeho roku 2010/11 nie je prenos z minulého roku. Preto predpokladáme výmeru cukrovej repy na úrovni roku 2009. O podmienkach nákupu osív a prípravkov na ochranu rastlín rokujú v týchto dňoch takzvané zmiešané komisie.“