Leto 2024 bolo u nás najhorúcejšie v histórii meraní. Vyplýva to zo štatistík a údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu. Jeho odborníci – klimatológovia potvrdili, že uplynulé leto prinieslo mnoho rekordov vo vzťahu k letným dňom a nociam, aj vo vzťahu k zberovej zrelosti poľnohospodárskych plodín. Charakteristické preň boli aj extrémy z pohľadu spadnutých búrkových zrážok, ktoré striedali dlhšie obdobia sucha. To všetko sa samozrejme podpísalo aj na poľnohospodárskej produkcii.

Najteplejšie mesiace

Z globálneho pohľadu boli tohtoročné mesiace jún, júl aj august mimoriadne horúce.

„Jún 2024 dosiahla globálna priemerná teplota vzduchu 16,66 stupňa, čo bolo 0,67 stupňa nad priemerom meraným v rokoch 1991 až 2020. Išlo o trinásty mesiac v rade, ktorý bol najteplejším za sebou. Júl bol druhým najteplejším júlom na globálnej úrovni s priemernou teplotou  16,91 stupňa. Tohtoročný august bol spolu s augustom 2023 najteplejším augustom s priemernou teplotou 16,82 stupňa,“ vysvetlil Peter Kajaba, klimatológ SHMÚ.

Nadpriemerné hodnoty vyplynuli aj z meraní na Slovensku. Mesiac jún klimatológovia v teplotách charakterizujú ako nadnormálny až silne nadnormálny. Najvyššia denná teplota dosiahla 35,6 stupňa a bola nameraná v Mužli. Júl bol silne až mimoriadne nadnormálny s maximálnou teplotou na rovnakej meteostanici v hodnote 37,9 stupňa. Najvyššia nameraná teplota v auguste dosiahla ešte o 0,4 stupňa viac.

„Počet tropických dní v auguste bol napríklad v Kráľovej pri Senci v počte 24, tropických nocí sme v Bratislave na Kolibe zaznamenali až 14, z toho 8 za sebou. Počet supertropických dní, keď teplota presiahla 35 stupňov, sme zaznamenali až 5 v Slovenskom Grobe,“ dodal Kajaba.

Blázninec so zrážkami

Mesiac jún patril z pohľadu zrážok k nadpriemerným.

„Jún bol štvrtým zrážkovo najbohatším júnom. Viac zrážok bolo iba v rokoch 1999, 2010 a 2020. Avšak kým prvé dva prípady boli podmienené trvalejšími veľkopriestorovými zrážkami, stav z roka 2020 aj z aktuálneho roka 2024 je už ovplyvnený búrkovými lejakmi,“ skonštatoval Pavol Faško, klimatológ SHMÚ.

Práve tie sú pri zadržiavaní vody v krajine problémom – vodu z búrok pôda nedokáže v reálnom čase vsiaknuť, preto odtečie preč. Iná situácia už nastala o mesiac neskôr.

„V júli sme zaznamenali v 41 ročnom súbore údajov siedmu najnižšiu hodnotu zrážok na Slovensku. Boli zaznamenané aj kuriózne situácie, keď niektoré meteorologické stanice po relatívne bohatom júni zaznamenali v júli mesačné úhrny len na úrovni niekoľkých desatín milimetrov. Príkladom je obec Pukanec, kde mesačný úhrn v júli dosiahol len 0,3 mm, alebo Hurbanovo s 0,9 mm. Pritom v Hurbanove sme zaznamenali v júli najnižší mesačný úhrn pre tento mesiac od roku 1972, hoci naopak, jún bol v tomto súbore údajov úhrnom zrážok najbohatší,“ vysvetlil klimatológ.

August sa vyznačoval veľkými regionálnymi rozdielmi. Kým napríklad na stanici v Ždiari namerali úhrn 215 mm, v Poltári to bolo len 7 mm.

Rekordy v skorých zberoch

Okrem historicky najteplejšieho leta sa uplynulé mesiace zrejme zaryjú najmä do pamäti poľnohospodárov ako mesiace s najskorším zberom v histórii. Svedčia o tom aj údaje z fenologických staníc, ktoré hovoria o zberovej zrelosti.

„Zber repky olejnej sme zaznamenali od poslednej dekády júna a v porovnaní s priemerom nastal tento rok o 10 až 20 dní skôr. Na niektorých miestach sme zaznamenali vyrovnanie alebo prekonanie najskorších termínov zberov od roku 1990,“ vysvetlila Jaroslava Slávková, klimatologička SHMÚ.

V poslednej dekáde júna sa na mnohých miestach začali aj zbery ozimného jačmeňa. Napríklad na fenologickej stanici v Tesároch sa zber začal o 27 dní skôr oproti normálu, v Mošovciach to bolo až o 30 dní skôr. Skoršie zbery boli typické aj pre jarný jačmeň, ktorý v Šamoríne zožali o 6 dní skôr, v Košútoch o 10 dní skôr a v Oravskej Polhore až o 29 dní skôr ako sú bežné, priemerné termíny. Zbery na severe krajiny sa tak v mnohých prípadoch priblížili či plne dosiahli termíny zberov, typické pre juh Slovenska.

„Bolo to spôsobené jednak nadpriemerne teplým počasím, ale zároveň to mohlo byť spôsobené aj tým, že na začiatku jari boli vhodné podmienky na zasiatie jačmeňa jarného v tejto oblasti skôr, a teda všetky fenologické fázy mohli aj skôr nastať,“ dodala Slávková.

Rekordne skoré dozrievanie zaznamenali aj ovocinári v sadoch. Zberová zrelosť letných jabĺk nastala oproti normálu skôr o 1 až 22 dní – podľa lokality.

Dostavilo sa aj sucho

Normálne hodnoty prekročila aj teplota pôdy, meraná v piatich a dvadsiatich centimetroch.

„Zaujímavé je, že boli prekonané rekordy v hĺbke 5 cm, kde sme 9. júla a 28. júla o 14.-tej hodine namerali 34 stupňov,“ uviedla Jaroslava Slávková.

Po relatívne dlhom mokrom období, ktoré sa na mnohých miestach začalo už vlani na jeseň a pokračovalo mokrou zimou aj jarou tento rok, o sebe počas leta dalo vedieť aj sucho. Pre vysoké úhrny zrážok sa v júni ešte nevyskytovalo, v ďalších týždňoch už bola absencia zrážok na mnohých miestach zrejmá.

„Na konci druhej dekády augusta už bolo sucho intenzívne a zaznamenali sme aj najväčšie percento územia trpiaceho niektorým typom sucha. Až 70 percent územia Slovenska totiž zažívalo nejaké sucho – od začínajúceho po extrémne. Silné až extrémne sucho sa vyskytovalo v poslednej dekáde augusta až na štyridsiatich percentách územia,“ dodala Slávková.

Údaje z uplynulých mesiacov poukazujú na to, že na celom území bola aspoň 20 percent celkového času leta znížená dostupnosť vlahy pre vegetáciu, teda nastal stres suchom.

„Zaujímavé je pozrieť sa na dĺžku sucha v rôznych lokalitách. Napríklad v Čaklove a Bardejove to bolo až 63 dní, v Košiciach a Podolínci 62 dní, v Milhostove, Poprade, Boľkove, Dudinciach a Oravskej Lesnej trvalo sucho 61 dní a v Bratislave na letisku a v Telgárte to bolo 60 dní. To boli najdlhšie obdobia sucha počas uplynulého leta,“ dodala klimatologička.