Historicky najnižšia spotreba chleba
Máme historicky najnižšiu spotrebu chleba na jedného obyvateľa. Podľa údajov Štatistického úradu SR jeden Slovák v roku 2018 skonzumoval 34,5 kilogramu chleba, pričom na prelome milénia, v roku 2000, bola spotreba na jedného človeka vyše 50 kilogramov. V osemdesiatych rokoch minulého storočia to bolo dokonca okolo 70 kilogramov, čiže oproti súčasnosti je pokles až dvojnásobný.
„Za neustálym poklesom vidíme nové trendy v stravovaní, veľmi široký sortiment v ponuke pekárenských výrobkov, ale napríklad paradoxne aj zvyšujúcu sa kúpnu silu obyvateľstva,“ hovorí o faktoch Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Kapacity pekární sa nevyužívajú
Znižovanie spotreby chleba za uplynulé obdobie je výrazné a neustále pokračuje. Iný trend je pri pšeničnom pečive. V poslednom desaťročí osciluje spotreba na jedného obyvateľa na úrovni 30 kilogramov, v roku 2000 to bolo dokonca 33 kilogramov na osobu a v osemdesiatych rokoch minulého storočia bola spotreba pšeničného pečiva na úrovni 22 kilogramov na osobu.
„Za nárastom spotreby pšeničného pečiva stoja prevažne nové druhy pekárenských výrobkov či dopekané a rozpekané pečivo, ktoré sa pripravuje v obchodných prevádzkach. Spotreba čerstvého pečiva, kam sa radí najmä klasický biely rožok, má pritom klesajúcu tendenciu,“ podotýka Tatiana Lopúchová.
Podľa nej sa aj z tohto dôvodu výrobné kapacity pekární dlhodobo využívajú na menej ako polovicu, čo spôsobuje pekárom obrovské problémy.
Z uvedeného vyplýva, že spotreba chleba a pšeničného pečiva je priamo úmerne ovplyvnená dobou a životným štýlom. Kým koncom minulého storočia sa v našej krajine konzumoval chlieb ako základná denná potravina a pšeničné pečivo bolo akýmsi doplnkom stravy tohto typu, dnes sú obyvatelia našej krajiny vystavení rôznym módnym trendom, ktoré zasiahli aj oblasť stravovania. Na jednej strane je to obrovská škála a rozmanitosť pekárskych výrobkov, ale veľkú úlohu zohráva aj takzvaná negatívna reklama a mýty o škodlivosti pekárskych výrobkov. Pritom čerstvý chlieb ako základná denná potravina má nezastupiteľnú pridanú hodnotu vo výžive človeka.
Pultová cena napriek nárastu nákladov stagnuje
„V chlebe sa nachádza jedinečný pomer sacharidov ako zdroja energie, pomerne vysoký obsah bielkovín so svojou stavebnou funkciou, veľmi nízky obsah tukov a v neposlednom rade má priaznivý obsah rôznych minerálnych látok, vitamínov a vlákniny, ktoré dávajú tejto výnimočnej potravine právom prívlastok ‚chlieb náš každodenný´,“ uvádza Tatiana Lopúchová.
Podľa zväzu pekárov sa dá očakávať ďalšie zhoršovanie situácie v spotrebe domácich pekárskych výrobkov. Pre pekárov, ktorí musí držať krok s udávaním módnych trendov, je to o to náročnejšie, že v poslednom desaťročí ich trápia neustále rastúce náklady, v niektorých nákladových položkách je to aj vyše 100 percent, pričom pultová cena týchto výrobkov posledných 10 rokov stagnuje, resp. sa zvyšuje len minimálne.
„Nie je jednoduché prinášať na trh nové výrobky, inovovať ponuku a modernizovať pekárne, bojovať s neustále sa zvyšujúcimi nákladmi na suroviny a zamestnancov, no zároveň ísť s cenou pod výrobné náklady,“ dodáva Tatiana Lopúchová.
Východisko z tejto neľahkej situácie pekári vidia vo viacerých rovinách.
„V prvom rade je to lepšia komunikácia s obchodnými partnermi, ktorá by mala byť podporená legislatívnymi prvkami. Ďalej by to mala byť dlhodobá a efektívne cielená dotačná politika štátu s cieľom odolávať neprimeranému tlaku konkurenčných výrobkov zo zahraničia, ktoré vo svojej cene už takúto dotačnú podporu od svojich materských krajín obsahujú. A v neposlednom rade by to mala byť popularizácia spotreby domáceho chleba a pečiva s využitím medializácie pre všetkých obyvateľov Slovenska, ako aj osveta najmä u školskej mládeže,“ uzatvorila Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Nesúhlasím s tým , že ceny stagnujú , ceny idú stále hore / aj keď mierne ale idú/ a kvalita je katastrofálna. Možno rožky stagnujú/nekupujem ich,lebo to nie sú rožky ale suché a drobivé útvary/ ale ostatné pekárenské výrobky idú hore každým rokom,zato ale cena pšenice s tým vůbec nekorešpoduje.… Celý komentár »
Podla mojich skusenosti, vzdy sa da najst dobry chleba aj na Slovensku. Verim tomu , ze aj v Nitre pokial Penam neznicil konkurenciu. Mrazeny chleba nie je zrovna to by labuznici ocenili.
Dlho som čakal na tému chleba, lebo je to s kvalitou katastrofa. najradše by som ten chleba ani nekupoval, ale mám ho rád. Čo je to za chleba, keď ho ráno kúpite a večer sa vám rozpadne. Samozrejme súhlasím dá sa nájsť aj dobrý konkrétne Močenská pekáreň alebo Jacovská/ už… Celý komentár »
Dobrý deň Marcel, myslím, že to nie je zlá téma, aj keď sa obávam, že je skôr vhodná pre mainstreamové médiá. Skúsime ale niečo vymylieť… Čo sa mňa týka, obľúbil som si zemiakový chlieb zo Slatinskej pekárne (pečú ho v Očovej). Nemám problém ho kúpiť v Nitre v Zdroji, v… Celý komentár »
Podľa môjho názoru otvoriť diskusiu pre verejnosť by skôr mohlo pomôcť ako poškodiť nie len pri tejto téme. Ak sa budú objavovať názory tých istých prispievateľov tak diskusia na tejto stránke nemá zmysel . Ak z desiatich budú stále spokojný skoro všetci tak potom prečo tu máme toľko problémov? Pán… Celý komentár »
Myslite 117 eur za dovezenú kukurici do sila o vlhkosti 14 % alebo je to cena po odpočítaní sušenia ale to by musela mať vlhkosť okolo 30 -32 % ??? Len sa pre istotu pýtam aj keď si myslím , že je to 14ka. Aj tu by mal byť nejaký… Celý komentár »
Kto je Poľnonákup ? – to je zaujímavé lebo nie je tajomstvom, že niekde to tak funguje…. Nebol problém s kvalitou , podiel prímesí, zlomkové zrná ? Jeden z veľkých napríklad nemá problém zverejniť aktuálne ceny ceny: https://gamotajr.com/aktualne-ceny/ samozrejme predpokladá sa doávka v zmysle príslušnej STN – ak je záujem… Celý komentár »
Zaujímalo by ma na akej ploche tento experiment skúšali , inak toto je možno jedna z mála možnosti ako reguľovať hlodavce biologickou cestou a preto by poľnohospodári mali viac spolupracovať s odborníkmi aj z iných odborov, pretože všetci umiestňujeme rôzne stojany z dreva/ s pomerne malým efektom a hovorím ,… Celý komentár »
Vážený pán Sako, logika Vášho riešenia je podobná ako v úlohe:Ak jedna loď prepláva z Anglicka do Ameriky za šesť dní,za koľko dní prepláva oceán šesť lodí?(“samozrejme,že za jeden”) Myslíte si,že ak natlčiete sto T-éčok na sto metrov vzdialenosti,bude Vám tam sedieť sto poštoliek a uloví dennne 400hrabošov a v… Celý komentár »
Pán Sako upresním o koho sa jedná.Spoločnosť TAJBA, a.s. je jednou zo spoločností koncernu AGROFERT. Čo sa týka konkrétnych čísel .Navozené 213 t pri 21% vlhkosti a 2,8 % nečistoty zlomky .Tiež zaujímavé lebo aj tento odpad predajú !!! Po vysušení a odrátaní nečistôt zostalo 195 t. Za službu sušenie… Celý komentár »