Dohoda o dlhovom rozpočte EÚ je realistická do jesene 2019
Európski diplomati v utorok v Bruseli ocenili výsledky Summitu priateľov kohézie EÚ, ktorý sa konal 29. novembra v Bratislave. Uviedol v rozhovore pre TASR štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička po zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.
Slovenský diplomat pripomenul, že hlavnými témami rokovaní Rady ministrov boli príprava decembrového summitu EÚ (14. – 15. 12.), tvorba dlhodobého rozpočtu Únie a tiež prebiehajúci dialóg s Poľskom o stave právneho štátu v tejto krajine.
Ružička upozornil, že na Rade EÚ informoval o výsledkoch a priebehu Summitu priateľov kohézie EÚ a dodal, že jeho rezortní kolegovia ocenili, že toto podujatie prebehlo v konštruktívnom duchu, že prinieslo konkrétne výsledky a zadefinovalo vyváženosť priorít z hľadiska tvorby sedemročného rozpočtu Únie. To podľa jeho slov znamená, že sa v EÚ treba aj naďalej venovať “starým” politikám a projektom, ale rovnako treba vydeliť finančné zdroje aj na nové výzvy.
“Nie je možné ignorovať názory z Bratislavy, kde sa zúčastnilo 16 krajín EÚ a 14 sa pripojilo k spoločnej deklarácii,” opísal situáciu Ružička. A dodal, že “nie je možné ignorovať, že či už kohézia alebo spoločná poľnohospodárska politika prispievajú k tomu, aby sa mohla EÚ dynamicky a udržateľne rozvíjať”.
Podľa jeho slov si aj krajiny označené ako čistí prispievatelia uvedomujú, že investície, ktoré idú cez kohézne a poľnohospodárske fondy do krajín, ktoré spĺňajú podmienky pre ich čerpanie, pomáhajú aj im, lebo v kohéznych krajinách sa vďaka tomu zvyšuje zamestnanosť a životná úroveň, zlepšuje sa kvalita infraštruktúry a rastú investície. To všetko nepriamo vplýva aj na stabilitu krajín považovaných za čistých platcov do rozpočtu EÚ.
Ružička upozornil, že v rámci týchto debát sa hovorilo aj o možnosti implementácie pravidla dodržiavania princípov právneho štátu pri čerpaní prostriedkov z eurorozpočtu. Zdôraznil, že Slovensko ani v najmenšom nespochybňuje právny štát a demokratické princípy, ale ak má byť uvedený mechanizmus prijatý, slovenská strana chce, aby mal jasné pravidlá, a tiež jasnú štruktúru a inštitucionálny rámec.
Na otázku, kedy členské krajiny predpokladajú prijatie konečnej podoby viacročného finančného rámca, Ružička uviedol, že termín jeseň 2019 vidí veľmi reálne. Priznal, niektoré krajiny a inštitúcie EÚ tlačia na skorší termín, ešte pred eurovoľbami koncom mája, ako však dodal, Rada EÚ sa riadi dvoma princípmi.
“Po prvé prostriedky v rozpočte na nasledujúce obdobie by mali byť také, aby dokázali pokryť stanovené priority. Priority sú prvoradé a až potom by sa mal určiť objem pre ne vyčlenených prostriedkov, nie naopak,” spresnil. A dodal, že druhým princípom je dbať na kvalitu rozhodnutí pred rýchlosťou, čiže dohodnúť sa na takom rozpočte po roku 2020, s ktorým budú všetky krajiny EÚ spokojné, alebo “rovnako nespokojné”.
V súvislosti s debatami ohľadom spornej situácie o stave právneho štátu v Poľsku a implementácie článku 7 Lisabonskej zmluvy, Ružička upozornil, že debaty medzi oboma stranami prebiehajú. Dodal, že Poľsko podrobne informovalo, aké kroky podniklo v posledných týždňoch a ako reagovalo na podnety zo strany Európskej komisie. Podľa jeho slov sa poľská strana snaží, aby sa táto otázka o niekoľko mesiacov dostala preč z rokovacieho stola.