Články z kategórie Článok dňa
Tak ako aj ostatné plodiny, aj kukurica sa tento rok s dozrievaním poponáhľala. Už niekoľko týždňov pohľad na ňu pripomína prelom septembra a októbra. Aj preto sa už v týchto dňoch na viacerých miestach začína s kosením.
Ferenc Szalai si kúpil v roku 2014 od farmy v likvidácii dvadsať byvolov, o ktorých vtedy nevedel takmer nič. Tento, pôvodným povolaním rybársky inžinier, chcel hospodáriť v čistej prírode spôsobom šetrným ku krajine a náhoda mu priniesla do cesty zvieratá, v ktorých objavil veľký potenciál. Bol to začiatok príbehu dnes najväčšieho chovateľa byvolov v Maďarsku, ktorého Matranská byvolia rezervácia v okolí Szurdokpüspöki v Novohradskej župe sa nachádza len pár kilometrov južne od slovenských hraníc. Byvoly chová prakticky v podmienkach, aké sú bežné aj na juhu Slovenska.
Skorší termín aj rýchlejšie zbery. Tak sa dá charakterizovať aktuálna sezóna vo viniciach. Oberačky sa rozbehli v jednom z najskorších termínov v histórii a zrejme sa rekordne skoro aj skončia. Hrozno totiž pre horúčavy, ktoré skončili až v pondelok 9. septembra, dozrievalo výrazne skôr, ako po iné roky.
Bravčové mäso patrí spolu s kuracím medzi najvyhľadávanejšie druhy mias zo strany spotrebiteľov. Hoci drvivá väčšina poň siaha na pultoch reťazcov a menšia časť na lokálnych farmách, stále sa nájdu aj ľudia, ktorí sa rozhodnú ošípanú dochovať vo vlastnej réžii. Práve o takomto domácom chove v malom sa v uplynulých dňoch na Slovensku rozprúdila búrlivá diskusia. Zatiaľ čo jedna strana predpovedá definitívny koniec domáceho chovu ošípaných, druhá argumentuje, že na to nie je dôvod a zmeny zavedené do praxe sú len dôsledkom toho, že systém nefungoval v súlade s európskymi pravidlami.
I.D.C. Holding je z hľadiska minuloročných tržieb piatym najväčším potravinárskym podnikom na Slovensku. Výrobca trvanlivého pečiva a cukroviniek značiek Sedita, Figaro a Verbena prechádza do rúk írskeho výrobcu potravín a nápojov Valeo Foods Group, ktorého vlastníkom je americká investičná spoločnosť Bain Capital.
Hraboš poľný v niektorých regiónoch Slovenska zožral zrná či poškodil steblá znateľnej časti hustosiatych obilnín. Ešte v júli najväčšia samosprávna organizácia roľníkov vyčíslila škody spôsobené hrabošom v sume 13,5 milióna eur. V závere minulého roka podporilo ministerstvo pôdohospodárstva monitoring hlodavca sumou 70 tisíc eur. Peniaze získalo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, ktoré nemalo s hrabošom žiadne skúsenosti. Rezortní výskumníci, ktorí podpísali s ministerstvom pôdohospodárstva v závere roka 2023 sumárny kontrakt na všetky výskumné úlohy v hodnote viac ako 5 miliónov eur, svoje výsledky v čase kalamitného výskytu hraboša odbornej verejnosti nekomunikovali.
Richard Takáč po takmer roku vo funkcii ministra pôdohospodárstva informoval poľnohospodárov, čo zdedil po predchodcoch a vyzval agropodnikateľov, aby si podávali žiadosti o platby.
Zatiaľ čo v prvom polroku sa polia v mnohých lokalitách doslova topili v nadbytočných zrážkach a vyjsť s mechanizmami do polí bolo miestami celé týždne nemožné, v uplynulých týždňoch si o dažďových kvapkách môžu pestovatelia nechať vo väčšine regiónov len zdať. Aj preto sa tento rok do dejín zrejme zapíše ako jeden z rokov s najvýraznejšími extrémami. Práve tu sa naplno odzrkadľuje fakt, že poľnohospodárstvo je fabrika pod holým nebom a podmienky na dosiahnutie pozitívneho výsledku sú podstatne ťažšie, ako pri montážnych halách s kúrením či klimatizáciou.
Druhý odhad ešte viac znížil úrodu hustosiatych obilnín, najmä pri pšenici a raži. Pri ostatných hustosiatych obilninách sa očakáva vyššia úroda v porovnaní s minulým rokom. Kukurica má dosiahnuť mierny pokles produkcie, zemiakov by malo byť o tretinu viac a úroda cukrovej repy by mala zostať na úrovni vlaňajška. Hektárové výnosy pod úrovňou päťročného priemeru sa očakávajú pri jačmeni, raži, repke a hrachu.
Počas Diskusných okrúhlych stolov Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Európskej investičnej banky na nitrianskom Agrokomplexe sa hovorilo aj o úskaliach vzdelávania na stredných školách a univerzitách v sektore pôdohospodárstva. V agrosektore sú štatisticky zastúpení zamestnanci s najvyšším priemerným vekom, a postupne sa zvyšuje. Ako konštatovali hostia v diskusii, situáciu by zlepšilo lepšie sledovanie potreby praxe v regiónoch a plynulejšie zapracovávanie požiadaviek do študijných programov najmä na stredných školách.
Aktuálne leto sa zrejme zapíše do histórie ako jedno z najhorúcejších. Zatiaľ čo na poliach pestovateľov trápi nedostatok zrážok a ich nerovnomernosť, v chovoch hospodárskych zvierat sa zas musia poľnohospodári zaoberať tým, ako dodržať welfare zvierat a ochrániť ich pred vplyvom vysokých teplôt. Inak to nie je ani v Kráľovom Brode, kde už niekoľko desaťročí okrem hovädzieho dobytka chovajú aj hydinu. Ročne na podniku vychovajú státisíce brojlerových kurčiat a kačíc, ktoré spracúvajú aj na vlastnom bitúnku.
Súčasťou Diskusných okrúhlych stolov na tohtoročnom nitrianskom Agrokomplexe bol aj Deň mladých farmárov. Na podujatí odzneli príbehy mladých hospodárov, ktorých neodradila náročná práca, problémy s administratívou, úradmi a ani klimatické zmeny. Všetci respondenti pôsobia ako samostatne hospodáriaci roľníci, každý v inej časti republiky. Igor Štvarták chová sto rodín včiel v okrese Sabinov, Jana Kostúrová z Očovej sa venuje najmä chovu huculských koní či dobytka a Peter Šimko z Podunajskej nížiny má najväčší chov anglo-núbijských kôz na Slovensku.
Iba štáty severnej Európy ako Dánsko, Švédsko a Estónsko majú nižšiu zamestnanosť na sto hektárov poľnohospodárskej pôdy, ako Slovensko. Mnohé agrárne subjekty pritom hlásia záujem zamestnať nových špecialistov, tu však narážajú na problém. Na jednej strane je absolventov málo a na druhej strane časť z nich, ktorí už študujú poľnohospodárstvo, má inú predstavu, ako prežiť svoj profesionálny život.
K existujúcim školským programom školské mlieko a školské ovocie a zelenina by mal od nového školského roka pribudnúť ďalší program – tentoraz zameraný na včelárske výrobky. Vláda odobrila návrh z dielne ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, platiť má už od septembra.
Demonštrácie poľnohospodárom pomohli veľmi málo, povedal ČTK na agrosalóne Zem živitelka v Českých Budějoviciach riaditeľ spoločnosti Agrofert Josef Mráz. Organizátorov protestov podporuje, podľa neho však nespôsobili demonštrácie zásadné zmeny v sektore a pomohlo by, keby boli ostrejšie. Mráz požaduje napríklad rovný systém dotácií a neznevýhodňovať malé podniky oproti veľkým. Agrofert sa radí medzi najväčších poberateľov poľnohospodárskych podpôr.
Najnovšie komentáre
Aktuálna predpoveď počasia
Denný sprievodca domácim a svetovým pôdohospodárstvom. Spravodajstvo od našich redaktorov a tlačových agentúr. Automaticky aktualizované cenové informácie.
Partneri
Najkomentovanejšie za 7 dní